Žigmund Bubics
Otec Michal, správca eszterházyovských majetkov, matka Anna, rod. Thanhofferová, pracovala v domácnosti. Študoval v Mosonmagyaróváre, Šoproni, 1838 bohoslovec v Rábe (Győr), teológia na viedenskom Pázmaneu, 1844 kaplán Mosonnagyaróvári, 1845 vyššie štúdiá na Augustíneu vo Viedni, 1848 profesor teológie v Rábe, neskôr (1848 - 1879) pre nepriaznivé pomery nemohol vyučovať, tak sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Eszterházyho a potom aj správcom jeho majetkov; tu mal k dispozícii bohatú knižnicu, archív, veľa cestoval a spoznával umelecké pamiatky; sám sa venoval maľovaniu, zbieraniu umeleckých predmetov a bol považovaný vo vyšších kruhoch v Budapešti za odborníka na tomto poli. 1853 študijný pobyt vo Veľkej Británii, 1856 v Nemecku, Francúzsku a Taliansku, 1867 činiteľ biskupského úradu v Rábe, 1869 pápežský komorník, 1871 titulárny monostorský opát, 1879 ratótsky prepošt, veľkovaradínsky kanonik a riaditeľ kňazského seminára vo Veľkom Varadíne, 1879 spoluporiadateľ výstavy v Budapešti, 1882 kríž Leopoldovho radu za zásluhy o vzdelávanie, 1884-1887 poslanec uhorského snemu, 1886 titulárny novijský biskup, 1887 košický biskup, 1893 člen korešpondent Uhorskej akadémie vied, 1895 skutočný tajný radca, 1896 predseda Kongresu umeleckých historikov v Budapešti, podpredseda Rady Maďarského národného múzea, 1898 Rad železnej koruny 1. triedy, 1900 čestný člen Uhorskej akadémie vied, 1904 veľkríž Leopoldovho rádu (pri príležitosti diamantovej sv. omše).
Za svojho života bol trikrát kandidátom na rôzne biskupské posty, ale Rím ho odmietol; až do Košíc ho prijal, azda pre jeho umelecké vlohy. Jeho príchodom vstúpil do košickej auly duch umenia a maďarského vlastenectva. Chcel, aby výsledok opravy katedrály bol čím krajší a umeleckejší. Stavebné úpravy pod vplyvom vtedajšieho pamiatkárskeho purizmu neboli šťastné. Celkové náklady činili 1 100 000 zlatých. Jeho zásluhou sa posviacka uskutočnila v jubilejnom miléniovom roku Uhorska 6. 9. 1896 a vykonal ju jágerský arcibiskup Jozef Samassa. Aj vďaka nemu bola roku dokončená reštaurácia Michalskej kaplnky, ktorú vysvätili 3. 9. 1904.
V tom istom roku nariadil, aby sa vo všetkých kostoloch kázalo a spievalo po maďarsky. V skutočnosti však duchovní toto rozhodnutie nerešpektovali, pretože vedeli, že biskup často cestuje a nemá čas na kontrolu. Bojil proti vysťahovalectvu a vysielal maďarských kňazov do USA, aby slovenských vysťahovalcov “chránili pred panslavizmom” a využil všetky historické výročia na upevňovanie maďarského národného povedomia. V rámci politického života bojoval proti štátnym matrikám a roku 1896 proti uzákoneniu slobody vierovyznaní.
Prispieval do historických a archeologických časopisov. Sám maľoval. Mal veľmi cennú umeleckú zbierku rôznych predmetov, ktorú roku 1896 daroval košickému múzeu; mesto Košice ho vymenovalo za svojho čestného občana a pomenovalo po ňom ulicu, kde stála budova múzea. Roku 1904 oslávil storočnicu biskupstva; pri tejto príležitosti vyšla dvojzväzková kniha o diecéze.
Ešte za jeho života bol r. 1906 za apoštolského administrátora menovaný Augustín Fischer-Colbrie; vtedy sa Ž. Bubics utiahol do samoty, kde čoskoro zomrel.
- * 17. 3. 1821 Ozora (Maďarsko), (11.3.?)
- o. 22. 7. 1844 Viedeň (Rakúsko)
- k. 20. 11. 1887 Veľký Varadín (Rumunsko), Vavrinec Schlauch, veľkovaradínsky biskup
- m. 30. 5. 1887
- i. 29. 11. 1887 Košice
- + 22. 5. 1907 Baden (Rakúsko)
- p. 27. 5. 1907 Košice, krypta katedrály
Biskupský erb
Poltený štít. V pravej polovici tri ruže nad sebou, v druhej polovici postava so svätožiarou, za ktorou je svätoondrejský kríž. Nad štítom je kríž, vpravo mitra, vľavo berla s točením dovnútra. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.
Heslo: Fideliter et iuste