Katedrála

Dóm sv. Alžbety v Košiciach
 

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Pôvodne mestský farský kostol bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorý vyhorel. Neskorogotickú stavbu z kresaných kameňov začali stavať okolo roku 1390 a je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku. Dostavali ho ako stredoveký pútnický chrám, pretože tu uchovávali relikviu Svätej krvi, ktorá vznikla pri miestnom eucharistickom zázraku niekedy po roku 1350. Duchovný život tohto miesta ovplyvňoval celú Pentapolitanu a priľahlé regióny severovýchodného Uhorska, majstri košickej stavebnej hute neskôr pracovali od Malopoľska po Sedmohradsko.
 

Chrám sa používal na bohoslužby už okolo roku 1430, hoci neskôr boli dostavané veže a až na začiatku 16. storočia aj svätyňa. Miesto bolo cieľom vychýrených pútí až do reformácie a okrem katolíkov sem putovali aj pravoslávni veriaci. Pápež Bonifác IX. v roku 1402 udelil pútnikom rozsiahle odpustky. Duchovné, architektonické, umelecké a liturgické dedičstvo prinieslo kostolu povesť najkrajšieho chrámu v celej bývalej podunajskej monarchii. Veľká časť stredovekého dedičstva sa v kostole zachovala dodnes: pútnická architektúra, fresky, oltáre. Po rozšírení reformácie chrám používali miestni evanjelici. Po zradikalizovaní spoločenských a náboženských pomerov v krajine v 17. storočí sa kostol stal symbolom bojov medzi reformáciou a rekatolizáciou a vtedy bola zničená miestna relikvia Svätej krvi. V 19. storočí katedrálu poškodili viaceré prírodné pohromy, bola vážne narušená statika stavby, rozhodovalo sa o zbúraní alebo reštaurovaní objektu. Regotizácia Dómu bola najväčšou puristickou reštauráciou svojho druhu v Uhorsku, zakončená bola konsekrovaním 6. septembra 1896. Košická katedrála je národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky a najvýznamnejšia dominanta mesta Košice.