Štefan Csech

Štefan Csech [Čech] pochádzal zo šľachtickej rodiny; otec sa volal Štefan, bol vojak, matka Klára. Už v ranom detstve sa stal úplnou sirotou. Vďaka grófovi Almássymu študoval v Prešove, Vacove, filozofiu v Trnave, bohoslovec Spišskej diecézy, teológiu študoval v Budíne a v Generálnom seminári a Bratislave, 1787 tajomník vikára v Spišskej Kapitule, 1788 - 1806 riaditeľ biskupskej kancelárie v Spišskej Kapitule, 1795 farár v Liptovskom Trnovci a Liptovskej Sielnici, 1796 titulárny kanonik, 1799 - 1820 riadny spišský kanonik, 1800 titulárny zoborský opát sv. Hypolita, 1805 oravský archidiakon, 1806 katedrálny archidiakon, 19. 8. 1808 kanonik-kustód, 5. 6. 1812 titulárny belehradský a semendrinský biskup, 1816 kanonik-kantor, po smrti spišského biskupa Michala Brigida († 13. 6. 1816) spišský kapitulný vikár (do 1820), 1818 kanonik-lektor na Spiši, 1820 košický biskup.

 

Bol dobrosrdečný, vyrovnanej povahy; roku 1824 urovnal spor medzi mestom Košice a jágerskou kapitulou. Roku 1822 sa zúčastnil krajinskej synody v Bratislave, ktorú zvolal arcibiskup Alexander Rudnay. Zvýšenú pozornosť venoval školám a vyučovaniu náboženstva. Roku 1828 erigoval michalovský dekanát. Aby predišiel nedorozumeniam medzi gréckokatolíkmi a rímskokatolíkmi, uzavrel roku 1829 dohodu s prešovským a mukačevským biskupom a vydal spoločné smernice ohľadom prestupovania veriacich z jedného rítu na druhý. Finančne podporoval chudobné fary. Dal opraviť budovu biskupskej rezidencie. Plánoval vizitáciu diecézy, ale svoj plán už neuskutočnil kvôli chorobe, na ktorú po štyroch týždňoch zomrel.

 

Do funkcie kapitulného vikára 7 .6. 1831 nastúpil Ján König, kanonik-katedrálny archidiakon, košický farár-dekan a opát konventu Sv. Ducha de Madócsa, ktorý spravoval diecézu do 24. 5. 1832.

 

Obrnená ohnutá ruka opierajúca sa o pažiť, držiaca meč otočený doľava. Nad štítom korunovaná prilba, z ktorej vyrastajú krídla, medzi ktorými je hviezda. Vpravo nad prikrývadlami mitra, vľavo berla s točením von. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.