Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk

Štefan Csech

 

Štefan Csech [Čech] pochádzal zo šľachtickej rodiny; otec sa volal Štefan, bol vojak, matka Klára. Už v ranom detstve sa stal úplnou sirotou. Vďaka grófovi Almássymu študoval v Prešove, Vacove, filozofiu v Trnave, bohoslovec Spišskej diecézy, teológiu študoval v Budíne a v Generálnom seminári a Bratislave, 1787 tajomník vikára v Spišskej Kapitule, 1788 - 1806 riaditeľ biskupskej kancelárie v Spišskej Kapitule, 1795 farár v Liptovskom Trnovci a Liptovskej Sielnici, 1796 titulárny kanonik, 1799 - 1820 riadny spišský kanonik, 1800 titulárny zoborský opát sv. Hypolita, 1805 oravský archidiakon, 1806 katedrálny archidiakon, 19. 8. 1808 kanonik-kustód, 5. 6. 1812 titulárny belehradský a semendrinský biskup, 1816 kanonik-kantor, po smrti spišského biskupa Michala Brigida († 13. 6. 1816) spišský kapitulný vikár (do 1820), 1818 kanonik-lektor na Spiši, 1820 košický biskup.
 
Bol dobrosrdečný, vyrovnanej povahy; roku 1824 urovnal spor medzi mestom Košice a jágerskou kapitulou. Roku 1822 sa zúčastnil krajinskej synody v Bratislave, ktorú zvolal arcibiskup Alexander Rudnay. Zvýšenú pozornosť venoval školám a vyučovaniu náboženstva. Roku 1828 erigoval michalovský dekanát. Aby predišiel nedorozumeniam medzi gréckokatolíkmi a rímskokatolíkmi, uzavrel roku 1829 dohodu s prešovským a mukačevským biskupom a vydal spoločné smernice ohľadom prestupovania veriacich z jedného rítu na druhý. Finančne podporoval chudobné fary. Dal opraviť budovu biskupskej rezidencie. Plánoval vizitáciu diecézy, ale svoj plán už neuskutočnil kvôli chorobe, na ktorú po štyroch týždňoch zomrel.
 
Do funkcie kapitulného vikára 7 .6. 1831 nastúpil Ján König, kanonik-katedrálny archidiakon, košický farár-dekan a opát konventu Sv. Ducha de Madócsa, ktorý spravoval diecézu do 24. 5. 1832.
 
  • * 22. 5. 1762 Prešov
  • o. 1787 Vacov (Maďarsko)
  • e. 8. 2. 1821
  • k. 15. 5. 1815 titulárny belehradský a smederevský biskup, (Belogradensis et Semendriensis)
  • m. 8. 1. 1820 František I.
  • i. 8. 5. 1821 Košice
  • + 4. 6. 1831 Košice, 9.00
  • p. 7. 6. 1831 Košice, krypta katedrály, Ján Scitovský, rožňavský biskup

 


 

Biskupský erb
 

Obrnená ohnutá ruka opierajúca sa o pažiť, držiaca meč otočený doľava. Nad štítom korunovaná prilba, z ktorej vyrastajú krídla, medzi ktorými je hviezda. Vpravo nad prikrývadlami mitra, vľavo berla s točením von. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.

 

Diecézna fáza biskupskej synody v Košickej arcidiecéze
Nahlásenie sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi na Slovensku
Anna Kolesárová
Pápež František na Slovensku
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti