Ignác Fábry

Ignác Fábry pochádzal z úradníckej rodiny; otec sa volal Ignác, matka Terézia, rod. Delyová, pracovala v domácnosti. Študoval na gymnáziu v Košiciach, 1807 bol prijatý za košického bohoslovca, filozofiu absolvoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach, 1807 ústredný seminár a teológia v Pešti, kde získal 1. 9. 1813 titul SS.Th.Dr. Ceremonár, biskupský archivár, 1817 biskupský tajomník v Košiciach, 1818 radca konzistória za zásluhy pri organizácii diecézy, 1821 - 1835 farár v Monoku a súčasne biskupský tajomník, po smrti biskupa Š. Csecha († 4. 6. 1831) prešiel kvôli svárom do Čanádskej diecézy k biskupovi Lonovicsovi, ktorý sídlil v Temešvári, 1834 riaditeľ čanádskej kúrie, 1835 čanádsky kanonik-kantor, 1836 titulárny opát konventu sv. Martina de Bulch, 1838 kanonik-lektor, 1843 titulárny bošonský biskup, 1848 - 5. 2. 1852 čanádsky biskupský vikár v Temešvári, 1847 a 1849 inšpektor cirkevných škôl vo Veľkom Varadíne. 1852 košický biskup, člen teologickej fakulty Vedeckej Univerzity v Pešti, 1857 skutočný tajný radca, 7. 7. 1860 c. k. miestodržiteľský radca, 1865 Rad železnej koruny 1. triedy.

 

Staral sa o kostoly (za neho bolo postavených 31 nových kostolov), najmä o katedrálu, ktorú poškodilo roku 1834 zemetrasenie a roku 1845 prietrž mračien. Prívrženec Habsburgovcov, počas maďarskej buržoáznej revolúcie 1848 - 1849 ho maďarské vojská považovali za srbského vyzvedača, bol postavený pred štatariálny súd, rozsudok len-len že nebol vykonaný. V Košiciach začal roku 1857 s reštaurovaním katedrály, na ktorú venoval vyše 100 tisíc zlatých. Pracovali tu: budapeštiansky staviteľ Karol Gerster, sochár Ján Marschalko, maliar František Klimkovics, archeológ Imrich Henszelmann. Z tých čias pochádza majoliková strecha. Práce skončili roku 1863. Žiaľ, neodborná a nesvedomitá práca nepriniesla žiadaný výsledok. Podporoval cirkevné školstvo (venoval naň okolo 90 tisíc zlatých). Roku 1853 navštívil Abovskú stolicu, roku 1855 Zemplínsku a roku 1857 Šarišskú. Usiloval sa upevniť disciplínu duchovenstva. Vyžadoval pokladničné denníky a inventáre. Budkovský farár Michal Kelner založil v roku 1856 fundáciu pre siedmeho košického kanonika.

 

Podarilo sa mu roku 1856 preložiť chlapčenský učiteľský ústav z Miškovca do Košíc. R. 1860 zradil v Košiciach učiteľský ústav aj pre dievčatá. Z jeho iniciatívy vznikli kláštorné školy v Bardejove, Sárospataku a v Sátoraljaújhelyi.

 

Na návrh uhorského prímasa kardinála Jána Scitovszkého poslal r. 1863 žiadosť do Ríma, aby pápež Pius IX. dovolil verejné uctievanie košických mučeníkov. Príslušná dokumentácia bola odoslaná roku 1863. Posvätná kongregácia potvrdila mučenícku smrť troch kňazov. I. Fábry bol známy svojou štedrosťou. Na dobročinné ciele venoval vyše 150 tisíc forintov. R. 1865 ešte v zdraví odslúžil svoju zlatú omšu, no po nej čoskoro oslepol, stratil reč a stal sa imobilný, no svoj údel znášal trpezlivo. Z utrpenia ho vyslobodila len smrť. Náhrobný epitaf mu odhalili 24. 6. 1868.

 

Za kapitulného vikára bol zvolený Jozef Árossy, veľprepošt.