Pastriersky list arcibiskupa na sviatok Svätej rodiny 2019

PASTIERSKY LIST MONS. BERNARDA BOBERA NA SVIATOK SVÄTEJ RODINY 2019
Aby rodina žila z Eucharistie...

Drahí bratia a sestry, milí rodičia, otcovia a mamy!
Prihováram sa vám uprostred vianočných sviatkov, ktoré všetci najradšej prežívame v kruhu svojej rodiny, s našimi najbližšími. Dnešný sviatok Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa vynikajúco zapadá do toho, čo prežívame a čo stále považujeme za dôležitú hodnotu nášho života.
Pri pohľade na ľudskú rodinu Božieho Syna sa pýtame, čo môže povedať našim rodinám. Vidíme veľkú podobnosť medzi tým, čo prežívala Sv. rodina a tým, čo žijú aj naše rodiny. Preto pri Svätej rodine hľadáme inšpiráciu a pomoc v našich životných situáciách.
Dnešné Evanjelium ukazuje Svätú rodinu v ohrození života. Musí emigrovať do Egypta. Nič podobné, aspoň dúfam, neprežíva žiadna rodina u nás. Ale vieme, že na svete je veľa rodín, alebo ich členov, ktorým ide o život, a pre ktorých jediným riešením ich ťažkej situácie je opustenie domova.
Posolstvo Evanjelia je ale hlbšie – chce nám ohlásiť, že Boh si pre uskutočnenie plánu spásy vybral a potreboval ľudskú rodinu. Počítal s ľudskou rodinou. V jej najťažších situáciách ukázal cestu k riešeniu a ponúkol pomoc, dokonca aj cez posolstvo anjela a Jozefove sny. No zároveň všetko necháva na slobodnom ľudskom rozhodnutí a zodpovednosti Jozefa a Márie. Oni si mohli vybrať: uveriť, alebo odmietnuť čo im Boh ponúkal. Rozhodli sa poslúchnuť a prijať Božiu pomoc.
Boh aj dnes potrebuje pre svojich synov a dcéry ľudskú rodinu, otcov a mamy. Očakáva ich slobodné a zodpovedné rozhodnutia, ktoré nebude opravovať, ani nahrádzať zázrakmi či Božími divmi. Preto aj dnes ponúka svoje Slovo a pomoc v širšej rodine – v Cirkvi. A okrem toho ponúka svoju blízkosť a silu vo sviatostiach. Nebeský Otec istotne čaká na to, že aj dnešní otcovia a mamy budú otvorení a jeho pomoc prijmú.
Mnohé naše rodiny prijímajú ponuku Božej pomoci a snažia sa o zapojenie do života Cirkvi. Prijímaním sviatostí, hlavne sviatosti zmierenia a Eucharistie, posilňujú svoj vzťah s Kristom, aj medzi sebou navzájom. A k tomu vedú aj svoje deti. Práve z týchto dvoch sviatostí čerpajú naše rodiny Božiu milosť a pomoc najčastejšie.
Svätá spoveď a Eucharistia sú sviatosťami odpustenia a spoločenstva. Tým chceme povedať, že bez odpustenia nedokážeme prežívať naše vzťahy, a bez odpustenia nebudeme mať ani lepšie rodiny. O to viac potrebujeme Božie odpustenie cez sviatosť zmierenia. Eucharistia nás potom spája s Kristom a navzájom medzi sebou. Veď keď si sadáme k rodinnému stolu, nerobíme to iba kvôli pokrmu, ale vytvárame tiež naše spoločenstvo s najbližšími, teda jednu rodinu. Takto sa stretávame aj pri Eucharistickom stole a prijímame Kristovo Telo. Toto z nás robí jednu Cirkev. Kristus v Eucharistii je pre nás duchovným pokrmom a Jeho Cirkev posilou pre náš konkrétny život viery.
Uvedomujeme si, že dnes je náročné vychovávať deti, možno ťažšie, ako to mali naši rodičia s nami. U dnešných detí však nie je ohrozený ich život, ako ten Ježišov v evanjeliu. Ale doba, kultúra a vplyv sveta ohrozujú vieru našich detí aj celých rodín. Potvrdzuje to naša pastoračná skúsenosť.
Každoročne v našich farnostiach prebiehajú slávnosti prvého svätého prijímania a veľa detí prijíma prvýkrát Eucharistiu. Vždy to prináša veľa radosti všetkým, ktorí sa na príprave detí podieľajú – rodičia, starí rodičia, kňazi, katechéti, animátori a, samozrejme, aj samotné deti. Jedno ma však mrzí, a totiž, že v mnohých prípadoch je toto prvé sväté prijímanie aj posledným – buď na dlhú dobu, do birmovky, sobáša, alebo úplne. Príčinou je najčastejšie to, že rodičia týchto detí sami neprijímajú sviatosti, ku Kristovi nemajú osobný vzťah a ich postoj k Cirkvi je ľahostajný, ba až nepriateľský. Pre takých je prvé sväté prijímanie ich detí len akousi zbožnou tradíciou, alebo získanou „trofejou“, ktorú si doma na zvyšok života niekam odložia. Toto je iba prázdny formalizmus, kvôli ktorému deti neskôr opúšťajú Cirkev aj vieru.
To nás vedie k tomu, že v pastorácii už nestačí robiť len to, čo sa robilo kedysi. Dnes už nestačí iba pripraviť deti na slávnosť prvého svätého prijímania, ale musí ísť o prípravu na celoživotné prijímanie sviatostí, a to nielen v prípade detí, ale celej rodiny. Ak celá rodina pravidelne čerpá a žije z Eucharistie a z Božieho odpustenia, zostáva spolu.
Toto je dôvod, pre ktorý chceme do farskej pastorácie zaradiť stretávanie sa rodičov detí, ktoré sa pripravujú na prvú svätú spoveď a prvé prijatie Eucharistie. Jedná sa o pravidelné stretnutia počas prípravy, raz za mesiac s kňazom a tímom spolupracovníkov. Témy a metodiku pripravila Rada pre rodinu pri Konferencii biskupov Slovenska a vo viacerých farnostiach už niekoľko rokov máme veľmi dobrú skúsenosť s takýmito stretnutiami. Sú pomocou pre rodičov pri zvládaní náboženskej výchovy ich detí v škole, podporou pri ľudskej a kresťanskej výchove v rodinách, ktorá je v dnešnej dobe náročná. Zdieľanie skúseností rodičov na stretnutiach je vzájomnou inšpiráciou pre rodiny ako viesť a rozvíjať život viery. Je to nevyhnutné pre účinné prijímanie sviatostí rodičov aj detí. Od septembra tohto roka vo väčších farnostiach tieto stretnutia rodičov už začali a postupne budú vo všetkých farnostiach arcidiecézy súčasťou prípravy prvoprijímajúcich detí.
Milí rodičia, keď vás vaši duchovní otcovia budú pozývať na tieto stretnutia, nájdite si, prosím, čas a prichádzajte. A vy, starí rodičia, podporte tieto stretnutia a vrelo ich odporúčajte rodičom vašich vnúčat. Mladé rodiny to dnes veľmi potrebujú. Verím, že v každej farnosti sa nájdu aj ochotní katechéti a manželia, ktorí pomôžu s prípravou a zabezpečením týchto stretnutí, keď vás o to požiadajú vaši kňazi.
Bratia a sestry, milí rodičia našich detí!
Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý prežil väčšiu časť svojho života v ľudskej rodine, pozná radosti aj trápenia rodinného života. Preto ponúka pomoc cez svoje Slovo a silu sviatostí, aby bol prítomný – živý aj v našich rodinách. Ak budú naše rodiny žiť z Eucharistie, Kristus sa stane súčasťou ich života a stanú podobnými Svätej rodine, ktorú dnes oslavujeme.

Nech vás a vaše rodiny žehná Všemohúci Boh, Otec i Syn i Duch Svätý.

+ Mons. Bernard BOBER
arcibiskup – metropolita