Kňazská vysviacka 2019

Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober vysvätil 15. júna  v košickej katedrále štyroch novokňazov pre službu  v  arcidiecéze a  jedného pre  diecézu Youngstown.

 Rastislav Gönci, Marek Marcin, Martin Miškuf a František Petruška budú pre košickú arcidiecézu a Šimon Miňo sa vracia do americkej diecézy Youngstown.

Arcibiskup Mons. Bernard Bober v  homílii vyslovil nádej, aby   sa spomínaní novokňazi stali mužmi iniciatívy, poslušnosti, pokory, modlitby a činorodej lásky.

"Milí spolubratia v biskupskej službe, Alojz a Marek, drahí bratia kňazi, predstavení Kňazského seminára, vyučujúci z Teologickej fakulty, principáli našich ordinandov, diakoni, rehoľnice a rehoľníci, rodičia a príbuzní našich budúcich kňazov, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Sme krátko po slávnosti Zoslania Ducha Svätého, a preto sme si v prvom čítaní pripomenuli udalosť zo Skutkov apoštolov: Strhol sa hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor a naplnil celý dom, v ktorom boli (Sk 2, 1-4). Tak veľmi by sme si dnes priali aspoň vánok v tomto sparne a v tejto horúčave. No ešte viac ako iba nejaké prúdenie vzduchu, chceme v tejto chvíli vyprosiť pre vás, milí synovia, iný vietor - vietor Ducha Svätého. Budeme prosiť Ježiša, aby vás ovial svojím a Otcovým Duchom a aby na vás dýchol, ako dýchol na apoštolov (Jn 20, 19-23), keď sa s nimi stretol po svojom zmŕtvychvstaní.

Ježiš na nich dýchol. Takto im odovzdal Ducha Svätého a v tomto Duchu im dal moc odpúšťať hriechy. Verím v odpustenie hriechov – takto sa modlíme vo Vyznaní viery. Toto ohlasujeme a ako kňazi uskutočňujeme pri vysluhovaní sviatosti zmierenia. Koľkým ľuďom vracia toto odpustenie pokoj a silu, nádej a radosť!? A podobne ako s apoštolmi, udeje sa dnes aj s vami, milí diakoni: Rastislav, Marek, Martin, František a Šimon. Budeme na vás vkladať ruky a vzývať Ducha Svätého, aby ste ho aj vy prijali tak ako my. Prijmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené... V tej chvíli sa stanete kňazmi a dostaneme poslanie urýchľovať pôsobenie Ducha Svätého vo svete, a okrem toho, dostanete schopnosť sprítomňovať samého Ježiša Krista, keď budete nad chlebom i vínom vyslovovať slová: Toto je moje Telo a toto je moja Krv! To, čo sa teraz s vami stane, navždy poznačí váš život i celú vašu večnosť! Poznačí to aj životy ľudí, ku ktorým budete poslaní.

Pán bude vždy s vami a bude vás podopierať, dodá vám silu i odvahu. Nebojte sa nepriaznivej doby, ktorá nepraje kňazskej charizme. Bojujte dobrý boj ako svätý Pavol apoštol:  Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval (2Tim 4, 2-8). A pamätajte, že ten dobrý boj začína vždy vo vlastnom srdci. Premáhajte svoju povahu, svoju pohodlnosť a všetky iné nedokonalosti. Bojujte až do konca a vždy sa obnovujte vo vernosti.Nech sú pre vás príkladom naši Košickí mučeníci. Boli horliví, nezľakli sa a svedčili! Za katolícku vieru a vernosť Svätému Otcovi dali aj vlastný život.

Pre mňa to bola vždy malá záhada – teda, ako je možné, že v našich krajoch, keď silné hnutie reformácie pred 500 rokmi obsadilo skoro všetky vtedajšie fary a farnosti, a katolíckych kňazov tu zostalo dokopy možno 15 na celé dnešné územie Košickej arcidiecézy – ako je to možné, že sa situácia po roku 1619 otočila a v priebehu šiestich desaťročí katolícka viera medzi obyvateľmi znovu prevážila!? Bola za tým iba politika, ako zvyknú hovoriť oponenti, alebo za tým bolo čosi viac?

Bol za tým Boží zámer a konkrétni ľudia. Boli za tým ľudové misie, obnovený seminár a predovšetkým horliví kňazi. Takých poznáte aj vy sami zo svojich rodných farností. Mnohí sú už na Božej pravde, a predsa na nich radi spomínate. Cez jednotlivých kňazov, cez zapálených a horlivých kňazov začala obnova viery i Cirkvi – nie cez tých, čo iba krásne kázali – to ľuďom nestačí. Hercov a rečníkov dnes máme dosť, hlavne na obrazovkách. Ľudia vás chcú vidieť svätých v bežnom živote – v bežnom rozhovore, vo vašich postojoch a názoroch, aj vtedy keď na sebe nebudete mať reverendu či rímsku košeľu – budú čakať, že sa k nim prihovoríte a budete sa o nich zaujímať. Veľmi citlivo budú vnímať aj to, ako s nimi budete rozprávať – povýšeneckých, neochotných a arogantných vás neprijmú. Otvoria sa vám iba vtedy, ak budete voči nim trpezliví a obetaví. V konkrétnom živote zavážia vaše skutky obety a lásky.

Milí naši synovia, vy ste naša nádej! Vy ste budúcnosťou Cirkvi. Istotne, máte aj vy nejaké očakávania v kňazstve. No očakávania sú aj na druhej strane. Aj veriaci čakajú od vás vašu ochotu a službu. Nebolo by správe čakať honor a prvé miesta, naopak, pokorná služba nech je ozdobou vášho správania medzi staršími spolubratmi.

Aj keď niekedy môžete mať pocit, že si vás nevšimnú vaši veriaci alebo predstavení – páni farári, nebodaj biskupi – nič si z toho nerobte, a ani po tom netúžte. Neprepadnite pocitu frustrácie. Ježiš na vaše dobré skutky nikdy nezabudne.

Ak budete niečo vo farnosti organizovať, alebo pripravovať, vždy to robte v jednote s pánom farárom. Rozložte si sily, rozdeľte kompetencie – ak sa vám to bude zdať priveľa, povedzte si to otvorene a spoločne hľadajte riešenia, neuzatvárajte sa do seba, nevytvárajte si nepriateľov z vlastných spolubratov. Budujte jednotu s biskupom i medzi sebou navzájom.

Sviatosti vysluhujte poctivo a zbožne, so všetkou úctou a vážnosťou. Dobre sa vždy pripravte na slúženie svätej omše, nech to nie je iba čosi technické a automatické. Nerobte experimenty v liturgii a nepútajte pozornosť na seba. Nech pri slávení Eucharistie nevyniká vaša osoba, ale jedine Kristus. On je najdôležitejší vo všetkom čo budete robiť.

A nakoniec, neopierajte sa iba o svoje sily, ale odovzdávajte sa vždy pôsobeniu Božieho Ducha. Všetko závisí od Neho – od nášho Pána. Bez neho nemôžeme urobiť nič dobré. Silu čerpajte v pravidelnej modlitbe, adorácii a úcte k Panne Márii. Veríme vám, že sa stanete mužmi iniciatívy, poslušnosti, pokory, modlitby a činorodej lásky. Nech vám nikdy nechýba apoštolský zápal.

Jeden kňaz, farár, sa každý večer pred spaním modlí takto: Teraz ti, Ježišu, odovzdávam moju farnosť a mojich veriacich, aby som sa mohol kľudne vyspať. Ráno, Pane, keď dožijem, môžeš mi ich dať naspäť! Takáto modlitba je úprimným výrazom toho, že my, kňazi, sme až na druhom mieste. Najdôležitejší je vždy Ježiš Kristus.

Zaujali ma zvolania zo zaujímavých litánií. Sú to Litánie pokory od kardinála Rafaela Merryho del Val, ktoré pred nedávnom pápež František odporúčal apoštolským nunciom ako materiál na meditáciu. Myslím, že sú živo aktuálne pre nás všetkých, ktorí máme účasť na Kristovom kňazstve. Píše sa tam: Od túžby, aby si ma iní vážili – osloboď ma, Ježišu! Od túžby, aby ma milovali, aby si ma ctili, aby ma chválili – osloboď ma, Ježišu! Od túžby, aby ma prosili o radu a aby mi dávali za pravdu, osloboď ma, Ježišu!

Od strachu, že ma pokoria, osloboď ma, Ježišu! Od strachu, že ma ohovoria, že ma zosmiešnia, osloboď ma, Ježišu! Od strachu, že ma budú upodozrievať, osloboď ma, Ježišu!

Milí naši budúci novokňazi! Buďte slobodní od všetkých podobných túžob a strachov. Nebojte sa, len zostaňte verní Ježišovi! Nech dych zmŕtvychvstalého Pána naplní vaše srdcia a nech jeho Duch zostúpi na vás, dodáva vám odvahu a neustále obnovuje vašu vernosť! AMEN"