Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
07. septembra 2019

Jubilejná slávnosť Troch svätých košických mučeníkov

Dňa 7. septembra 2019 sa zavŕšil  Jubilejný rok svätých Košických mučeníkov Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého.

Vyvrcholením osláv 400. výročia ich smrti bola Eucharistická slávnosť, ktorej  predsedal  košický arcibiskup -  metropolita Mons. Bernard Bober, v Katedrále sv. Alžbety.

Slávnosti sa zúčastnili viacerí vzácni hostia: apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello, J. Em. Péter kardinál Erdő, ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup a prímas maďarský, J. Em. Jozef kardinál Tomko a biskupi a arcibiskupi zo Slovenska a okolitých krajín.

Jubilejný rok sv. Košických mučeníkov začínal pastierskym listom po beatifikácii Anny Kolesárovej. Symbolicky sa takto prepojilo hrdinstvo Košických mučeníkov s hrdinstvom  blahoslavenej Anky.  V jubilejnom roku  sme mali pred očami motto: Obnoviť túžbu po vernosti! Sprevádzalo to aj množstvo pastoračných aktivít vo farnostiach. Dva relikviáre navštívili všetky farské chrámy arcidiecézy. Uskutočnila sa aj vedecká konferencia o fenoméne mučeníctva na pôde Teologickej fakulty KU v Košiciach. Špeciálnym spôsobom si toto výročie v arcidiecéze pripomínali jubilujúce manželské páry, ktoré dokázali niekoľko desaťročí zotrvať v manželskom zväzku a sú tak symbolom vernosti.  Záujem verejnosti vzbudila aj skutočnosť, že na základe vedeckých metód sa podarilo zrekonštruovať podoby Košických mučeníkov.

V piatok  6. septembra bola slávnostne inaugurovaná nová poštová známka s ich podobizňami. 

 

Na slávnosti sa zúčatnilo niekoľko tisíc veriacich z celej arcidiecézy a tým,  ktorí nevošli do katedrály bolo umožnené sledovanie cez velkoplošnú obrazovku pri katedrále počas celej slávnosti.

  Arcibiskup Bernard Bober vo svojej homílii pripomenul komplikovaný príbeh svätorečenia Mučeníkov, ktorý vďaka politickým prekážkam trval dlhšie než mal.

Na druhej strane ich svätý pápež Ján Pavol II. mohol svätorečiť priamo v Košiciach, čo bola veľká milosť. Traja Košickí mučeníci sú z dnešného pohľadu zaujímaví aj tým, ako napriek rozdielnemu pôvodu ukazujú na jednotu samotnej cirkvi.  

Počas celých dejín Cirkvi bolo slobodné vyznávanie viery ohrozované ambíciami panovníkov, povstaniami a rebéliami. Neskôr vieru dusili režimy a prenasledovania zo strany štátnej moci. Ale pod týmto tlakom ešte viac rástla jednota, súdržnosť a bratstvo všetkých veriacich. Cirkev vždy mala a má tento potenciál: združuje ľudí na celom svete.

Je nadnárodná! A každý z nás biskupov, kňazov i laikov, či už zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Chorvátska i Ukrajiny, môže povedať, že je to naša spoločná rodina. Ona nás združovala už oveľa skôr ako Európska únia. Ona nás pozývala k vyšším cieľom už dávno pred zrodom politického humanizmu.

Kristova rodina nás vychovávala k zodpovednej slobode ducha už tisíc rokov pred tým, než k nám prenikol dnešný falošný liberalizmus.“ 

Celé znenie homílie:

Eminencie – otcovia kardináli, Excelencie - Apoštolský nuncius v Slovenskej republike, bratia arcibiskupi a biskupi z Poľska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Slovenska, bratia v kňazskej a diakonskej službe, milé rehoľné sestry, seminaristi, predstavitelia štátnej správy a verejného života, drahí bratia a sestry v Kristovi – zhromaždení tu, v košickej katedrále, ale aj vy všetci, ktorí nás sledujete cez vysielanie Slovenskej televízie a Rádia Lumen!

Kto nás odlúči od Kristovej lásky!? (Rim 8, 35-39) – pýta sa svätý apoštol Pavol. A hneď ponúka jasnú odpoveď, že ani prenasledovanie a ani smrť nás nemôže odstrihnúť od Ježiša Krista!

Túto pravdu o sile viery, potvrdzuje mučenícka smrť našich troch svätých Košických mučeníkov. Traja katolícki kňazi Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký sa nezľakli ani prenasledovania, ani smrti, a presne pred štyristo rokmi, 7. septembra 1619, vydali svedectvo o vernosti Kristovi. Odvtedy sa nad Košicami akoby otvorilo nebo a z tejto miestnej cirkvi sa postupne stala diecéza mučeníkov. Iba pred pár dňami sme oslávili prvé výročie blahorečenia mučeníčky Anky Kolesárovej a niekoľko rokov uplynulo aj od blahorečenia umučenej Sáry Šalkaháziovej, rodáčky z Košíc. A koľko prenasledovaných tu bolo počas obdobia komunizmu!

Odkaz mučeníkov pretrval a zachovali sa aj ich relikvie. Relikvie Košických mučeníkov putovali po našich farnostiach a ja verím, že prispeli k duchovnej obnove a pomohli upevniť našu vieru. Diecéza sa vďaka jubilejnému roku mučeníkov znovu posunula dopredu. Vedecká konferencia o ich živote nám priniesla nové poznatky, zrekonštruovali sme reálnu podobu ich tvárí. Na príklade ich vernosti sme iniciovali stretnutia jubilujúcich manželov a permanentnú formáciu kňazov. Okrem toho, darom mučeníkov sú aj čerstvé, novovzniknuté farnosti. Košickí mučeníci zostali s Košicami pevne prepojení aj po smrti. Ešte aj dnes žijeme z ovocia ich obety.

Keď ostrihomský arcibiskup, kardinál Ján Scitovský, rodák z Košickej Belej, rozbehol proces ich blahorečenia pred 160-timi rokmi, povedal tento slávny výrok: Ak oni traja nie sú mučeníci, kto nimi môže byť v budúcnosti? Ak Košickí mučeníci nie sú svätí, kto iný potom môže byť svätý!? Také silné bolo presvedčenie veriacich a tak rozšírená bola povesť ich svätosti. Proces blahorečenia bol kvôli prekážkam politiky a kvôli zrušeniu rehole jezuitov v 18. storočí, zavŕšený až v roku 1905. A z toho istého dôvodu nepriaznivej politickej situácie, až o 90 rokov neskôr, sa uskutočnila slávnosť ich svätorečenia v Košiciach. Mnohí z nás si veľmi dobre pamätáme všetky dôležité detaily tejto veľkej udalosti. Svätý pápež Ján Pavol II. prišiel 2. júla 1995 do Košíc a vyhlásil našich troch mučeníkov za svätých. Sme vďační nášmu slovanskému, svätému pápežovi! Z úcty k nemu mám dnes na sebe rúcho, ktoré mal oblečené on pred dvadsiatimi štyrmi rokmi pri svätorečení mučeníkov.

To bolo radosti! To bola satisfakcia! Ani štyri storočia po ich násilnej smrti sme nezabudli na ich hrdinstvo a obetu, ktorá prispela k neskoršej deklarácii slobody vierovyznaní.

Počas celých dejín Cirkvi bolo slobodné vyznávanie viery ohrozované ambíciami panovníkov, povstaniami a rebéliami. Neskôr vieru dusili režimy a prenasledovania zo strany štátnej moci. Ale pod týmto tlakom ešte viac rástla jednota, súdržnosť a bratstvo všetkých veriacich. Cirkev vždy mala a má tento potenciál: združuje ľudí na celom svete. Je nadnárodná! A každý z nás biskupov, kňazov i laikov, či už zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Chorvátska i Ukrajiny, môže povedať, že je to naša spoločná rodina. Ona nás združovala už oveľa skôr ako Európska únia. Ona nás pozývala k vyšším cieľom už dávno pred zrodom politického humanizmu. Kristova rodina nás vychovávala k zodpovednej slobode ducha už tisíc rokov pred tým, než k nám prenikol dnešný falošný liberalizmus.

Vidíme, že kultúrna vojna o hodnoty pokračuje ďalej. Je to zápas, ktorý nadväzuje na odveký boj medzi božími a padlými duchmi. Je to nikdy nekončiace rozlišovanie medzi dobrom a zlom. Je na nás, na ktorú stranu sa postavíme. A je znovu len na nás, či sa budeme zasadzovať iba za svoje práva, alebo pozdvihneme hlas aj v ťažkých a nepriaznivých okolnostiach na obranu nevinných. Ozvime sa v prospech nenarodených detí! Nevinní sú vyháňaní z lona matky často pre chabé argumenty. Ozvime sa a poďme demonštrovať za život na treťom Národnom pochode za život 22. septembra v Bratislave!

A okrem toho, angažujme sa aj za tých, ktorí sú v dnešnej dobe vyháňaní zo svojho rodného domu a vlasti. A z nich, koľko je takých, ktorí sú vyháňaní a prenasledovaní pre vieru!? V tomto prípade ide hlavne o kresťanov! Ježišove slová sú stále aktuálne: Budú vás zabíjať a nenávidieť pre moje meno (Mt 24, 4-13). Toto je novodobé mučeníctvo nevinných! Dnes je pre kresťanskú vieru na celom svete prenasledovaných viac ľudí než počas celých dejín Cirkvi. Títo ľudia čelia najväčšej krutosti, sú bezmocní. Mnohým sa podarí ujsť, no sú aj takí, ktorí zostanú a prežívajú presne to, čo naši mučeníci pred štyristo rokmi. Sú postavení pred voľbu: Zriekneš sa svojej viery, alebo zomrieš! A mnohí sa rozhodnú radšej zomrieť. Tak silno sú presvedčení o svojej viere! Chcú zostať verní Ježišovi.

Vernosť Ježišovi je základom pre ďalšie formy vernosti. Celý jubilejný rok sme mali pred očami motto: Obnoviť túžbu po vernosti! Ak sme verní Kristovi, ak mu dáme často najavo, že ho potrebujeme, ak ho prosíme, ak sa ním živíme v Eucharistii a vo Svätom Písme, vydržíme v manželstve, v zasvätenom živote, v kňazstve i v každom životnom povolaní na mieste kde sme boli poslaní. Len si stačí predstaviť, že on, Boží Syn, je pri nás, že spolu s nami prežíva všetky starosti i radosti, že nás neopúšťa a žiada, aby sme ani my neopustili jeho – v tom čo robíme a tam kde žijeme.

Košickí mučeníci z lásky k Ježišovi neopustili Košice, aj keď vedeli, že sa blíži nebezpečenstvo. Zostali so svojím maličkým stádom. Zachovali sa ako dobrí pastieri. Necúvli ani zo strachu, ani kvôli sľúbeným výhodám, nezapreli Krista, ale zostali verní Svätému Otcovi a Cirkvi, v ktorej boli povolaní vykonávať službu. Ich vernosť nás oslovuje a priťahuje ako magnet. Keby vtedy nevydržali, zabudlo by sa na nich, a myslím si, že v Košiciach by potom nebolo zriadené ani katolícke biskupstvo, a neskôr ani arcibiskupstvo. Krv mučeníkov preslávila Košice v novoveku tak, ako kedysi v stredoveku preslávila toto mesto relikvia Kristovej Krvi. Košická metropolia vyrástla doslova z Kristovej Krvi a z krvi mučeníkov. Ich krv nebola krvou Slovákov, veď Košickí mučeníci neboli Slováci a neprišli sem iba kvôli Slovákom, ale aj kvôli Maďarom, Nemcom, Poliakom, Chorvátom a Rómom, prišli kvôli svojim veriacim.

Ich krvou však nasiakla naša slovenská zem a opatrovala ich umučené telá v Šebastovej, Hertníku i v Trnave. Krista oslávili u nás a formujú našu vieru i vernosť Kristovi a Svätému Otcovi už celé štyri storočia. My ich neuctievame jednotlivo – oddelene – ale všetkých troch spolu! Preto dnes znovu ďakujeme a zasielame vďačný pozdrav do rodísk našich mučeníkov - do chorvátskeho Križevca, etnicky maďarského Alvincu v dnešnom Rumunsku, ako aj do poľského Tešína. Vďaka, že ste nám poslali takýchto hrdinov a bohatierov viery! Vďaka Ostrihomu, ktorý formoval Marka Križina ako kanonika a veľká vďaka patrí reholi jezuitov, ktorá vychovala vo svojich radoch Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého!

Košice sú dnes označované za mesto tolerancie, azda aj kvôli bolestnej skúsenosti spred štyristo rokov. Košice sú príkladom spolužitia spoločenstiev rôznych národností, a hlavne komunít rôznych vierovyznaní.

Ekumenické vzťahy sú tu azda najlepšie na Slovensku! Vážim si, že sú tu dnes s nami aj duchovní predstavitelia iných kresťanských cirkví. Sú to veľmi pekné gestá bratskej spolupatričnosti a lásky. Nevraživostí už bolo dosť! Teraz sme povolaní k vytváraniu spoločnej budúcnosti. Pochopili sme, že to nie je až také samozrejmé - slobodne a otvorene vyznávať svoju vieru. Táto naša sloboda a základné ľudské právo potrebuje rešpekt a neustálu osvetu. Za tieto hodnoty sa musíme angažovať všetci spolu – kresťania všetkých vierovyznaní!

Drahí bratia a sestry, potrebujeme živých svedkov, ktorí by aj dnes nahlas povedali: Nehanbím sa za to, že som kresťan – katolík! Nezakrývam ľudské zlyhania a hriechy členov mojej Cirkvi, no ja chcem byť medzi prvými, ktorí prispejú k jej obrode a očisteniu! Odskočiť a odísť by bolo azda to najjednoduchšie a populárne riešenie, no zostať a svedčiť aj v nepriaznivých okolnostiach, to je hrdinstvo hodné večnosti.

Kiežby nám orodovanie našich mučeníkov napomohlo k obnove, očisteniu Cirkvi, pevným rodinám i novým a veľmi potrebným duchovným a kňazským povolaniam! V tom nech nám pomáha Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktorú naši mučeníci vzývali v najdôležitejšej hodine svojho života.

Svätí Košickí mučeníci, orodujte za nás! AMEN

 


Fotogaléria


Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti
Anna Kolesárová