Ján Perger

Jeho otec bol spočiatku dôstojníkom v cisárskom vojsku, potom úradníkom. J. Perger študoval na gymnáziu v Užhorode, 1836 teológia a seminár v Jágri, bol vysvätený za Jágerskú diecézu, 1842 kaplán v Nagykálló, 1844 prefekt v seminári a profesor cirkevného práva na jágerskom lýceu, 1845 farár v Nyíregyháze, 1852 szabolčský archidiakon, 1858 titulárny opát sv. pravice sv. Štefana, kráľa, 1859 jágerský kanonik, 1868 košický biskup. Pápežský assessor a rímsky gróf.

 

J. Perger navštívil dekanáty v Košickej diecéze. Usiloval sa byť v stálom kontakte s duchovenstvom a zachovať dobrý vzťah k Sv. Stolici. S jeho menom sa, žiaľ, spája veľká maďarizácia Košíc a biskupstva. Ako prvý košický biskup začal kázať maďarsky, predovšetkým v katedrále. Publikoval v mnohých novinách a časopisoch. V roku 1869 bol v Ríme ad limina, zúčastnil sa otvorenia Prvého vatikánskeho koncilu. Staral sa o hmotné zabezpečenie duchovenstva a učiteľov. Pozornosť venoval školskej otázke. Jeho posledné nariadenia mali zabezpečiť obnovu katedrály, ktorú 1. a 26. júna, 9. a 20. júla 1875 veľmi poškodili víchrice. Kráľ udelil biskupovi aj reálne opátstvo de Szent Jobb (BMV de S. Dextera S. Stephanis Regis Hungariae), aby dôchodky opátstva mohol použiť na opravu katedrály. Pracoval tu Friedrich Schmidt. Oprava trvala 20 rokov a za ten čas sa seminárny kostol používal ako biskupský. Finančne podporoval rôzne školské a sociálne fondy a základiny. Najväčšiu diecéznu základinu založil r. 1875. Zomrel na pľúcnu a srdcovú chorobu.

 

Po smrti J. Pergera prevzal 8. 4. 1876 funkciu kapitulného vikára Ján Krausz, kanonik. Za neho sa 15. 5. 1877 začali nevyhnutné reštauračné práce na katedrále.