Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk

Ján Perger

 

Jeho otec bol spočiatku dôstojníkom v cisárskom vojsku, potom úradníkom. J. Perger študoval na gymnáziu v Užhorode, 1836 teológia a seminár v Jágri, bol vysvätený za Jágerskú diecézu, 1842 kaplán v Nagykálló, 1844 prefekt v seminári a profesor cirkevného práva na jágerskom lýceu, 1845 farár v Nyíregyháze, 1852 szabolčský archidiakon, 1858 titulárny opát sv. pravice sv. Štefana, kráľa, 1859 jágerský kanonik, 1868 košický biskup. Pápežský assessor a rímsky gróf.
 
J. Perger navštívil dekanáty v Košickej diecéze. Usiloval sa byť v stálom kontakte s duchovenstvom a zachovať dobrý vzťah k Sv. Stolici. S jeho menom sa, žiaľ, spája veľká maďarizácia Košíc a biskupstva. Ako prvý košický biskup začal kázať maďarsky, predovšetkým v katedrále. Publikoval v mnohých novinách a časopisoch. V roku 1869 bol v Ríme ad limina, zúčastnil sa otvorenia Prvého vatikánskeho koncilu. Staral sa o hmotné zabezpečenie duchovenstva a učiteľov. Pozornosť venoval školskej otázke. Jeho posledné nariadenia mali zabezpečiť obnovu katedrály, ktorú 1. a 26. júna, 9. a 20. júla 1875 veľmi poškodili víchrice. Kráľ udelil biskupovi aj reálne opátstvo de Szent Jobb (BMV de S. Dextera S. Stephanis Regis Hungariae), aby dôchodky opátstva mohol použiť na opravu katedrály. Pracoval tu Friedrich Schmidt. Oprava trvala 20 rokov a za ten čas sa seminárny kostol používal ako biskupský. Finančne podporoval rôzne školské a sociálne fondy a základiny. Najväčšiu diecéznu základinu založil r. 1875. Zomrel na pľúcnu a srdcovú chorobu.
 
Po smrti J. Pergera prevzal 8. 4. 1876 funkciu kapitulného vikára Ján Krausz, kanonik. Za neho sa 15. 5. 1877 začali nevyhnutné reštauračné práce na katedrále.
 
  • * 5. 3. 1819 Čertižné
  • o. 20. 7. 1842 Ladislav Pyrker, jágerský arcibiskup
  • e. 13. 3. 1868 Pius IX.
  • k. 28. 6. 1868 Košice
    Vojtech Bartakovics, jágerský arcibiskup
    Jozef Gaganecz, prešovský biskup
    Gábor Máriássy, felszský biskup
  • m. 30. 5. 1887
  • i. 28. 6. 1868 Košice
  • + 5. 4. 1876 Košice (9.4.?)
  • p. 11. 4. 1876 Košice, krypta katedrály
    Jozef II. Samassa, jágerský arcibiskup
    Juraj Császka, spišský biskup
    Viktor Kaczvinszky, jasovský opát

 


 

Biskupský erb
 

Obrnená ohnutá ruka držiaca meč otočený doľava. Nad štítom šľachtická koruna, z ktorej vyrastá kríž. Nad prikrývadlami vpravo mitra, vľavo berla s točením dovnútra. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.

Heslo: Diligite invicem = Milujte sa navzájom.

 

Diecézna fáza biskupskej synody v Košickej arcidiecéze
Nahlásenie sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi na Slovensku
Anna Kolesárová
Pápež František na Slovensku
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti