Imrich Palugyai

Imrich Palugyai [Paluďai]. Otec Melichar, šľachtic a zeman, matka Terézia, rod. Madocsányiová, zemianka. Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Sabinove, Jágri, kde absolvoval aj filozofiu, klerik Spišskej diecézy, teológiu študoval v Generálnom seminári v Bratislave a Trnave, 1803 biskupský archivár a neskôr tajomník v Spišskej Kapitule, 1806 farár a dekan v Nemeckej (Partizánskej) Ľupči, 1808 titulárny opát S. Nicolai de Gaczko, 24. 9. 1819 (-1827) spišský kanonik, 1821 liptovský, 1822 oravský, 1825 katedrálny archidiakon a prelát kráľovskej súdnej tabuly, 1827 vacovský kanonik-kantor, 1829 miestodržiteľský radca a titulárny biskup Pharensis, 1831 košický biskup, 1832 - 1836 sa zúčastňoval na bratislavskom krajinskom sneme (zastupoval ho Ján König), 1838 nitriansky biskup, miesto v Nitre zaujal 26. 5. 1839, 1849 skutočný vnútorný tajný radca, 1849 stredný kríž Radu sv. Štefana, 1852 Rad železnej koruny I. triedy, 1854 veľkríž Leopoldovho radu.

 

Jeho krátkotrvajúcu biskupskú službu sprevádzali prírodné katastrofy: sucho, hladomor a 15. 10. 1834 o 7.33 hod. (zasiahlo väčšiu časť horného Uhorska, Sedmohradsko a Halič) veľké zemetrasenie, ktoré poškodilo katedrálu. Tiež zomrel František I. (2. 3. 1835) a po celej krajine bol trojdňový smútok. Ponavštevoval šarišské a abovské fary, ale na Zemplín sa už nedostal. Usiloval sa usporiadať nielen hospodárske veci, ale aj pozdvihnúť náboženskú, kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudu i duchovenstva. Snažil sa o upevnenie postavenia katolíckej cirkvi v spoločnosti. Podporoval chudobných študentov, rozvoj cirkevného školstva, v Nitre národno-náboženského podujatia slovenských kňazov. Na rôzne náboženské ciele venoval okolo pol milióna forintov, V Nitre vybudoval dievčenský ústav, malý seminár, v Sládečkovciach kaštieľ. Navštívil všetky farnosti Nitrianskej diecézy a šíril mariánsku úctu. Venoval sa i cirkevnej histórii (v rukopise zostala jeho osemzväzková práca o Košickej diecéze).

 

Po odchode I. Palugyaia do Nitry diecézu ako kapitulný vikár spravoval Ján König.

 

 

Delený štít. V hornej polovici vyrastajúca orlica s rozpätými krídlami, v dolnej polovici hviezda. Nad štítom je šľachtická koruna, za štítom prikrývadlá, nad korunou je korunovaná helma, z ktorej vyrastá krídlo; za ňou sú štylizované prikrývadlá, nad ktorými je vpravo mitra, vľavo berla s točením von. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.