Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
16. augusta 2022

Záverečné príhovory na pohrebe kardinála Tomka

Na pohrebe v Katedrále sv. Alžbety sa zúčastnili okrem  rodinných príslušníkov a kardinála Dominika Duku OP , aj   kardinál  Péter Erdö a kardinál  Stanislaw Dziwisz, vyše tridsať arcibiskupov a biskupov zo  Slovenska, Čiech a Moravy, Poľska, Maďarska i Ukrajiny,  tri stovky kňazov,  reholníci  a rehoľné sestry , zástupcovia verejného života na čele s najvyššími ústavnými činiteľmi  a vyše 5,5 tisíc veriacich v katedrále a vonku pri veľkoplošnej obrazovke. Po modlitbe po sv. prijímaní  nasledovali  záverečné  kondolenčné a  ďakovné pozdravy.

Ako prvá sa prihovorila pani prezidentka Zuzana Čaputová , podľa ktorej kardinálov odkaz môže pomôcť pri prekonávaní dnešných ťažkých časov. "Pomôže nám spájať sa, rozumieť si, správať sa k sebe ohľaduplne a ľudsky. Oživí v nás i medzi nami vzájomný rešpekt, súcit a lásku k blížnemu. Vaše posolstvo nás bude viesť ako hlas srdca, viery a svedomia".

Za rodákov z Udavského vystúpil starosta obce Peter Hudák. 

Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie,

     S hlbokým zármutkom, s bolesťou v srdci, ale v kresťanskej nádeji a viere v Zmŕtvychvstalého Krista, prihováram sa Vám v mene všetkých občanov obce Udavské, vo chvíli pre nás najťažšej a najsmutnejšej, keď sa prichodí  rozlúčiť so zosnulým kardinálom Jozefom Tomkom, našim rodákom.

     Písal sa 11. marec 1924, keď sa v Udavskom  manželom Andrejovi a Anne Tomkovým narodil prvý syn, ktorý pri svätom krste dostal meno Jozef. V kruhu rodiny prežil krásne detstvo i mladosť. A keď prišiel čas, musel ísť, kam ho pozval Pán. Jeho práca v ďalekej cudzine prinášala ovocie a my rodáci sme boli na neho právom hrdí, ba priam sme rástli, keď zvony oznamovali, že naša skromná obec dala svetu kardinála... Po rokoch odluky prišiel čas, kedy slobodne mohol prichádzať domov,  na miesto, kde sa spájajú dve Zemplínske rieky Udava a Laborec, do venca Karpát, na miesto, kde si ešte vždy možno ovlažiť smädné ústa priezračnou vodou studničiek, z ktorých pil ako dieťa.

Vážené smútočné zhromaždenie,

     Lúčime sa so zosnulým otcom kardinálom Jozefom Tomkom  v mene  všetkých občanov jeho rodnej obce Udavské. Ďakujeme mu za všetko čo pre našu obec vykonal. Ďakujeme za každú návštevu, za každú svätú omšu, ktorou vzdával Bohu chválu, za každé láskavé slovo, i za slovo napomenutia, vhod i nevhod, tak, ako hovoril jeho obľúbený apoštol národov, sv. Pavol. 

Kedysi, pri prvých návštevách v už slobodných rokoch ocenil, že sme ho nazvali „našim otcom kardinálom“, očividne ho to potešilo, lebo bol medzi svojimi. Dovoľte, aby som dnes  možno odvážne povedal, že:  bol, je, a zostane aj našim kardinálom.

Odpočívajte v pokoji, drahý náš otec kardinál!

    

Kondolenčný telegram Svätého Otca Františka prečítal   Mons. Andryi  Yevchuk, chargé dˇaffaires Apoštolskej nunciatúry na Slovensku 

Jeho Excelencii, najdôstojnejšiemu Mons. Bernardovi Boberovi, košickému arcibiskupovi

Keď som sa dozvedel správu o úmrtí kardinála Jozefa Tomka, významného syna tamojšej zeme, chcem vyjadriť jeho príbuzným, Vám, kňazskému zboru a všetkým veriacim svoju blízkosť a svoju sústrasť so žiaľom, ktorý zasiahol celé cirkevné spoločenstvo a slovenský národ.

Pri spomienke na tohto váženého a múdreho brata, ktorý s oporou v hlbokej viere a s prezieravým pohľadom slúžil s pokorou a sebazriekaním evanjeliu a Cirkvi, myslím s vďačnosťou na jeho dlhú a plodnú prácu v rámci Svätej stolice, ako usilovný a rozvážny spolupracovník mojich predchodcov.

Myslím tiež na jeho ducha modlitby, ktorý ho viedol aj v pokročilom veku k vytrvalému odriekaniu večernej modlitby ruženca na Námestí sv. Petra, čím dával pútnikom i turistom pekné a verejné svedectvo lásky k Panne Márii.

Prosím Pána, aby prijal tohto svojho verného služobníka do nebeského Jeruzalema, a zo srdca udeľujem svoje požehnanie všetkým, ktorí plačú nad jeho odchodom, s vďačnosťou voči Milosrdným sestrám sv. Vincenta de Paul – satmárkam, ktoré ho opatrovali so všetkou starostlivosťou.

Pápež František

Záverečné poďakovanie  Mons. Bernarda Bobera, kkošického arcibiskupa metropolitu.

Drahí bratia a sestry, priblížil sa záver našej slávnostnej rozlúčky so zosnulým kardinálom Jozefom Tomkom. On si naozaj zaslúži našu pozornosť i vďačnosť, ktorú mu chcem vysloviť aj v mene celej Konferencie biskupov Slovenska.

       Jeho odchodom na večnosť sa uzatvára veľký kruh a to nielen jeho pozemského života, ale aj jedna celá etapa života miestnej Cirkvi. Hoci celý život pracoval pre univerzálnu Cirkev na celom svete, predsa veľa pomohol a posunul dopredu veľa vecí a súvislostí aj v našej miestnej slovenskej cirkvi.

Dlhé roky žil v exile, akoby vo vyhnanstve z vlastného domova. Keď po dlhom čase mohol prísť domov na pohreb svojej mamy, zostal už ako biskup na Zelený Štvrtok 1989 sláviť svätú omšu v tejto katedrále s diecéznymi kňazmi, ktorí celých 27 rokov nemali biskupa, pretože to jednoducho nedovolila vtedajšia štátna moc. Bola to jeho prvá svätá omša v tejto katedrále. Plakali sme vtedy od dojatia. Zrazu sa vytvorilo  spoločenstvo s nádychom slobody. Také bolo naše prvé stretnutie s ním a potom, každý rok sme sa stretávali už častejšie. Od stretnutia v ten pamätný Zelený Štvrtok uplynulo už 33 rokov . Práve vtedy on sám nahlas vyjadril svoju dlhoročnú a nesmierne hlbokú túžbu: Preveľmi som túžil sláviť raz eucharistickú obetu s vami v tomto historickom Dóme košickom, ktorý aj pre mňa je akoby rodná mať. Dnes do útrob tejto katedrály, priamo pod jej srdce, pod hlavný oltár, uložíme telesné pozostatky nášho milovaného kardinála. Lebo toto je miesto, ktoré miloval, a s ktorým ho celý život spájalo puto vďačnosti.

Posledné slová jeho spomínanej homílie sú aktuálne práve teraz, keď sa kniha jeho života zatvára. Povedal nám vtedy: My nežijeme iba pre tento svet, my žijeme pre večnosť. Raz, keď sme boli počatí, od začiatku už naša existencia je zameraná na večnosť, ba už máme myslieť aj v týchto rozmeroch, nerobiť si iba rozpočty na rok alebo na krátku dobu, alebo prinajviac až po smrť. Nie! My vieme, že za tou smrťou nás očakáva dlhé, dlhé, dlhočizné údolie a cesta sa tratí v nekonečne, lebo sme nekoneční. Túto vieru si pestujte tak, aby Košice, Košická diecéza, a nielen ona, aby celé naše Slovensko, znovu ožilo v kúpeli, znovu sa obnovilo v Kristovi, v línii našej Cyrilo-Metodskej tradície. Nech vás Boh žehná!

Význam Cyrilo-Metodských koreňov nám znovu pripomenul pri poslednom stretnutí v máji tohto roku v Ríme na ďakovnej púti za návštevu Svätého Otca Františka. Tak veľmi nástojil na dôležitosti príkladu našich vierozvestov.

Tu je potrebné povedať, že práve Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda v Ríme bol jeho srdcovou záležitosťou. On ho spoluvytváral a budoval ako hniezdo pre Slovákov v exile. Patrí mu za to naša trvalá vďaka! Kiežby ho títo svätí solúnski bratia, ktorých tak veľmi vyzdvihoval, osobne privítali vo večnej sláve!

Ďakujem pánovi kardinálovi Dominikovi Dukovi za jeho povzbudzujúci príhovor a predsedanie dnešnej liturgii. Je veľmi sympatické, ako nás viete vždy povzbudiť a upevniť puto univerzálnej Cirkvi, ktorá je nadnárodná a prekonáva všetky rozdiely. Ďakujeme za Vaše modlitby a za Vašu lásku k Slovensku!

Vďaka aj Vám, pán kardinál Dziwisz za Vašu prítomnosť! Vy ste boli v tom čase pri svätom pápežovi Jánovi Pavlovi II., keď si všimol usilovnosť nášho rodáka a poveril ho vážnymi úlohami v Cirkvi. Prežívali ste tie pohnuté roky spolu a boli ste dobrými a vernými priateľmi.

Chcem sa poďakovať aj pánovi kardinálovi Petrovi Erdő za bratské gesto súdržnosti. Ešte stále nám v ušiach znie perfektná slovenčina, ktorou ste sa nám prihovorili pri štvorstom výročí našich Košických mučeníkov. Svojou prítomnosťou ste dnes potvrdili, že stredná Európa je región, ktorý je koherentný a súdržný aj v duchovnom živote, a že aj katolíci dokážu vytvoriť akúsi V-štvorku vzájomnej pomoci a bratskej lásky!

Ďakujem bratom arcibiskupom a biskupom zo Slovenska, Maďarska, Čiech a Moravy i z Ukrajiny, vďaka kňazom i zasväteným za memento modlitby. Nedá mi nevysloviť slová úprimnej vďačnosti na adresu Kongregácie Milosrdných sestier svätého Vincenta de Paul, satmárkam, ktoré sa o kardinála posledné desaťročia ochotne starali.

Chcem sa teraz poďakovať aj hlave štátu. Vážená pani prezidentka, ďakujem aj Vám za modlitbu, príhovor a neskrývané sympatie k zosnulému kardinálovi Tomkovi. Naozaj, to ľudské v jeho srdci bolo vynikajúcim základom pre budovanie tej Božej nadstavby. Aj preto si získal mnohé srdcia tých, ktorí veria ináč, alebo nepraktizujú kresťanskú vieru. Pamätný je aj jeho prejav v Národnej rade Slovenskej republiky v roku 1991, kde podčiarkol že ideológie a systémy nemajú dlhú trvácnosť, a že práve duchovné bohatstvo veľkých misionárov, bratov zo Solúna, napomôže Slovákom vždy k novej obrode.

Často opakoval, že sa nechce dožiť toho, aby nastala nová totalita nenávisti voči všetkému čo je kresťanské, ktorá by znovu zatlačila veriacich do sféry súkromia, izolácie a núteného ticha.

V závere mi dovoľte poďakovať sa všetkým našim dobrovoľníkom a ochotným ľuďom, ktorí pripravovali tieto dni vďačnej rozlúčky,  veľká vďaka príslušníkom veliteľstva posádky Bratislava – príslušníkom čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ďakujem účinkujúcim pri dnešnej liturgii, Zboru i orchestru svätej Cecílie, organistom i seminaristom.

Ďakujem Magistrátu mesta Košice a vedeniu Košického samosprávneho kraja za veľkú pomoc pri organizovaní záležitostí spojených s prípravou pohrebu. A nechcem zabudnúť ani na našich dobrodincov, ktorí nám podávajú pomocnú ruku pri mnohých našich podujatiach.

Nakoniec sa chcem poďakovať vám všetkým, bratia a sestry, ktorí nás sledujete cez televízne alebo rozhlasové vysielanie. Veľkú službu pre nás urobil hlavný vysielateľ – Slovenská televízia a naše katolícke médiá.

A zvlášť si vážime obetu tých, ktorí osobne prišli do Košíc a takýmto spôsobom vydali svedectvo viery. Prajem vám šťastný návrat domov a spokojný, naplnený i požehnaný život vo vašich rodinách! Pamätajte na nášho otca kardinála Jozefa Tomka vo svojich modlitbách a vyprosujte nášmu národu nových prorokov a hlavne dobrých a svätých kňazov! Pochválený buď Ježiš Kristus!


Fotogaléria


Diecézna fáza biskupskej synody v Košickej arcidiecéze
Nahlásenie sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi na Slovensku
Anna Kolesárová
Pápež František na Slovensku
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti