Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
14. juna 2019

V Košickej arcidiecéze sú noví diakoni

V  Dóme sv. Alžbety sa 14. júna  dopoludnia  uskutočnila diakonská vysviacka.

Z rúk pomocného košického biskupa Marka Forgáča prijali svätenie siedmi seminaristi. Pred homíliou každý z nich potvrdil svoju túžbu zasvätenia zvolaním „Tu som!“.

Vkladaniu rúk a konsekračnej modlitbe predchádzali litánie ku všetkým svätým.  

Novovysvätených diakonov obliekli ich principáli do dalmatík a každý osobne prijal z rúk otca biskupa Marka evanjeliár - symbol evanjelia , ktorého sa stali hlásateľmi.

Noví diakoni budú počas jedného roka pôsobiť na rôznych miestach košickej arcidiecézy. Dominik Adamčík vo  farnosti  Svätej Rodiny v Košiciach,  

Boris  Byčánek vo farnostií Krista Kráľa v Prešove,  Jakub Farkaš farnosti sv. Mikuláša v Prešove, Matej  Futej  vo farnosti Svätého Kríža v Snine, Marek Pich vo farnosti  Kráľovnej pokoja v Košiciach, Karol  Saksa vo farnosti Narodenia Panny Márie v Michalovciach a František Sokyra vo farnosti  Sabinov.

 

Biskup Marek Forgáč v homílii prihovoril diakonom.

Dominik, Boris, Jakub, Matej, Marek, Karol a František!

O malú chvíľu prijmete prvý stupeň sviatosti kňazstva, aby ste vykonávali vznešené služby. Stanete sa diakonmi. Určite ste sa v nejakých diskusiách dostali do situácie, kde sa vás pýtali: „Čo môže robiť diakon?“ Samozrejme, odpoveď bola pripravená. Dobre vieme, že diakon môže vysluhovať krst, asistovať pri uzatváraní manželstva, kázať Božie slovo, rozdávať Eucharistiu, či vykonávať pohrebné obrady.

Ale skúsme túto otázku poňať v trochu širšom kontexte. Čo môže robiť diakon? Počuli sme v druhom čítaní zo Skutkov apoštolov príbeh o umučení Štefana, diakona. Štefan patril medzi tých siedmich, ktorých si vybrali apoštoli, aby obsluhovali pri stoloch. (Mimochodom, aj vy ste siedmi.) Ale – ako spomínajú Skutky apoštolov – Štefan neostal iba pri tejto „povinnej“ aktivite, ale išiel ďalej – robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Až do tej miery, že ho to stálo život a stal sa prvomučeníkom.

Teda čo môže robiť diakon? Plniť si povinnosti – to je samozrejmé. Ale už ako diakoni sa môžete učiť ponúkať viac, ako je povinné a tak sa otvárať pre druhých. Krása kňazského života nespočíva len v splnení nevyhnutného, ale v ochotnej dobrovoľnej službe. Diakon môže byť ten, ktorého netreba nútiť, aby urobil niečo aj nad rámec svojich povinností. Diakon je ten, ktorý ako prorok Izaiáš pohotovo odpovedá: „Tu som, mňa pošli!“ (Iz 6,8)

Štefan si za to vyslúžil kameňovanie, ale už pred smrťou videl otvorené nebo. I tu by sme mohli povedať – a nech to neznie nejako sentimentálne – že diakon môže vidieť otvorené nebo. Mnohí ľudia, ale aj my sami, máme skúsenosť zatvoreného neba. Je to vtedy, keď sa nám zdá, že Boh je ďaleko, ako by sa nestaral. Nevieme nájsť odpovede na životné otázky, nevieme sa zorientovať v živote, nevieme sa pohnúť. Možno aj počas niekoľkoročnej prípravy na tento deň diakonskej vysviacky ste mali nejakú skúsenosť zatvoreného neba.

Ale práve o to viac sa teraz stávate tými, ktorí môžu a majú vidieť otvorené nebo. Predovšetkým prostredníctvom ohlasovania Božieho slova máte ľuďom otvárať nebo. Aby vaše slovo nebolo pochmúrne, ťaživé, odrádzajúce, ale naopak, aby ste vedeli vašim slovom povzbudiť, dodať odhodlania, vliať nádej. Áno, diakon môže vidieť otvorené nebo, a to aj vo chvíli, keď by sa nachádzal v utrpení.

A odkiaľ na to brať silu? No predovšetkým z Eucharistie. Tu by sme mohli položiť otázku, ktorú Ježiš položil svojim apoštolom v úryvku z dnešného evanjelia: „Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem?“ Podľa židovskej tradície otec, ktorý sedel za vrchom stola, keď dal niekomu piť zo svojho kalicha, bolo to znakom úcty a náklonnosti. Aj vám prostredníctvom diakonskej vysviacky náš Pán prejavuje osobitnú náklonnosť a dáva vám túto vznešenú službu. Je to vyznačenie. Toto vyznačenie sa prijíma s pokorou a vďačnosťou.

Ale Ježišovu otázku „Môžete piť z kalicha, z ktorého ja pijem?“ možno brať aj doslovne. Áno, aj vy môžete piť z kalicha, z ktorého pije Ježiš v osobe biskupa alebo kňaza, keď budete konať službu pri slávení Eucharistie. Táto blízkosť k Ježišovi, jednota s ním i jeho nástupcami ako aj vyznačenie, ktoré vám tým dáva, nech vás posilňujú v tejto službe.

Ježiš sa však pýta ďalej: „Môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ Ježiš tu myslí na svoje utrpenie, na ktorom podiel môžu mať aj jeho učeníci. A tu treba podotknúť, že prijať kňazský úrad akéhokoľvek stupňa znamená mať podiel na tomto utrpení. A preto už aj ako diakoni môžete zakúšať Ježišov kríž. Môžete sa cítiť sami, hoci bude okolo vás mnoho ľudí. Môžete sa vnímať ako nepochopení, hoci ste mali dobrý úmysel. Môžete byť v duši smutní, hoci sa navonok budete smiať. Môžete byť ustarostení a unavení, lebo niekedy nebudete mať čas na oddych. Áno, i toto všetko môže diakon, aby dopĺňal to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.

Je teda veľa toho, čo môže diakon – môže robiť nad rámec svojich povinností, môže vidieť otvorené nebo, môže piť z kalicha, môže prechádzať utrpením... Jedno však nemôže, tak ako nemôže nikto z nás. Nemôže prísť do neba bez skutkov lásky! „Bol som hladný, bol som smädný, bol som pocestný...“ Tieto slová platia pre všetkých – aj pre tých, ktorí prijímajú dar Ježišovej služby pri oltári.

Diakonská vysviacka – tak ako ani kňazská ani biskupská – nie je akousi „automatickou bránou“ do neba, ktorá keď sa k nej zasvätený služobník priblíži, tak sa automaticky otvára. Diakonská vysviacka – tak ako ani kňazská ani biskupská – nie je akýmsi „diplomatickým pasom“, vďaka ktorému sa bez problémov a čakania dostaneme do neba. Práve naopak, naša vysviacka nás neospravedlňuje, ale zaväzuje ešte viac ku konaniu konkrétnych skutkov lásky. Lebo kto viac dostal, od toho sa bude viac požadovať.

Preto musia ísť nabok všetky túžby dominovať nad druhými a všetky ambície. Ambície a túžba po moci nás rozdeľujú. Všimnime si, že prvá schizma, ktorú poznáme, vznikla nie na základe dogmatických rozporov, ale na základe ambícií, keď sa dvaja postavili proti desiatim a desiati proti dvom. Bolo to vtedy, keď Zebedejovi synovia žiadali Ježiša sedieť po jeho pravici a ľavici. Vtedy sa ostatní namrzeli na Jakuba a Jána a vzniklo rozdelenie (Mk 10,41).

Ale Ježišova reč bola jasná: „Medzi vami to tak nebude!“ (Mk 10,43). Tým skutočným motívom nášho povolania sa má stať túžba slúžiť. „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil, a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10,45) Kým túžba po moci rozdeľuje, ochota obetovať sa zjednocuje. Veď čo zjednotilo našich troch svätých Košických mučeníkov, každého z iného kraja? Ochota obetovať sa.

Milí kandidáti: Dominik, Boris, Jakub, Matej, Marek, Karol a František!

Čo môže diakon? Aj diakon môže veľa. A keď to vezmeme z pohľadu skutkov lásky, tak aj tu platí to, čo hovorí apoštol Pavol: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4,13) Ale predsa by sme k tomu ešte niečo pridali. Diakon môže byť verný. Dobrý a verný sluha... Pán v tomto podobenstve nehovorí: „šikovný sluha“ alebo „mocný sluha“ alebo „úspešný sluha“, ale „Dobrý a verný sluha, vojdi do radosti svojho Pána.“ (Mt 25,21)

Nech je tento okamih obnovením našej túžby po vernosti. Práve svätí Košickí mučeníci nech vám vyprosia dar zanietenia i ochoty, aby ste vašim pohľadom vždy zachytili otvorené nebo a aby ste tak prinášali nádej na tento svet. A pamätajte, že vaša moc je v službe. Chcete byť mocní? Slúžte druhým! A buďte verní! Veď ako vraví sv. Matka Tereza: „Boh nás nevolá k úspechu, ale k vernosti.“

 

Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti
Anna Kolesárová