Sviatok Svätého Ondreja 2024
Ondrejovská slávnosť v košickej katedrále je už tradične pre kňazov celej arcidiecézy príležitosťou na spoločné stretnutie so svojím biskupmi . Nebolo tomu inak ani dnes, 30.novembra dopoludnia, ked sa kňazi stretli okolo jedného oltára na Eucharistickej slávnosti na sviatok patróna košickej arcidiecézy.
Arcibiskup Bober v úvode príhovoru vyzdvihol svätcovu iniciatívnosť a pozornosť , „sledoval realitu a neunikol mu ani jeden detail. Bol veľmi pozorný.
Apoštol Ondrej nás učí, aby sme nasledovali Ježiša pripravení – pohotoví zareagovať, aby sme hovorili o ňom s nadšením všetkým, ktorých stretávame a predovšetkým, aby sme s ním budovali vzťah pravej dôvernosti s vedomím, že iba v Ježišovi môžeme nájsť konečný zmysel nášho povolania, našej služby, nášho života i smrti“, zdôraznil arcibiskup Bernard Bober .
Po záverečnom požehnaní nasledovalo slávnostné odhalenie a požehnanie pamätnej epitafnej tabule arcibiskupovi Alojzovi Tkáčovi , ktorá bola umiestnená v zadnej časti katedrály v kaplnke Mettercie.
Bronzový reliéf charakterizuje jeho život i biskupské heslo Praedicare, Regere, Sanctificare - Ohlasovať, riadiť, posväcovať.
Celé znenie dnešného príhovoru
Milý spolubrat v biskupskej službe, biskup Marek, drahí bratia kňazi, diakoni, rehoľníci, ctihodné rehoľné sestry, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!
Prvou vecou, ktorá nás môže osloviť na postave apoštola Ondreja, je jeho meno. Nie je hebrejské, ale grécke, čo je aj dôkazom toho, že jeho rodina bola otvorená aj pre iné kultúrne vplyvy. Ondrej, ako vidíme aj neskôr v rannom kresťanstve, mal významné miesto v prvých kresťanských komunitách po celom svete, teda aj na východe, aj na západe. Vážili si ho, pretože Ondrej prežíval vzácne chvíle dôvernosti s Ježišom. Bol pri ňom veľmi blízko. Tie chvíle sú pekne zachytené a opísané aj v Evanjeliách, či už počas povolania učeníkov pri rybolove (Mt 4, 18-19; Mk 1, 16-17), alebo aj v momente, keď Ondrej videl kde Ježiš býva a zostal v ten deň u neho (Jn 1, 37-39). Ondrej si bol už od začiatku istý, že našiel a spoznal Mesiáša (Jn 1, 40-43).
Ondrej bol teda prvým z apoštolov, ktorého povolal Ježiš, aby ho nasledoval. Práve preto ho liturgia Východnej cirkvi uctieva ako Protóklitos – čo znamená Prvopovolaný. A aj kvôli pokrvnému bratskému vzťahu medzi Petrom a Ondrejom, Cirkev v Ríme a Konštantinopolská cirkev sa osobitným spôsobom cítia byť sestrami. Ondrej teda spája svety a hlavne ľudí rôznych kultúr.
A čo sa týka jeho vlastností, môžeme povedať, že bol nadovšetko iniciatívny, sledoval realitu a neunikol mu ani jeden detail. Bol veľmi pozorný. Všimol si nedostatok jedla pre početný zástup ľudí a upozornil Ježiš na chlapca, ktorý mal aspoň niečo – aspoň päť chlebov a dve ryby. A dal tak podnet k zázraku rozmnoženia pokrmu pre všetkých (Jn 6, 8-9).
Staroveké tradície ďalej vidia v Ondrejovi nie iba tlmočníka niekoľkých Grékov pri stretnutí s Ježišom (Jn 12, 23-24), ale považujú ho za apoštola Grékov v rokoch, ktoré nasledovali po zoslaní Ducha Svätého. Po zvyšok svojho života bol Ježišovým ohlasovateľom v gréckom svete. Ale aj naši predkovia si ho vybrali za hlavného orodovníka, a preto je aj našim diecéznym patrónom už 220 rokov.
Drahí bratia kňazi! Apoštol Ondrej nás učí, aby sme nasledovali Ježiša pripravení – pohotoví zareagovať, aby sme hovorili o ňom s nadšením všetkým, ktorých stretávame a predovšetkým, aby sme s ním budovali vzťah pravej dôvernosti s vedomím, že iba v Ježišovi môžeme nájsť konečný zmysel nášho povolania, našej služby, nášho života i smrti.
Milí bratia, vy ste v rámci svojich farností, teda vo vašej duchovnej rodine ako tí, ktorí sú prví povolaní – Protóklitos – pretože ste aj prví poslaní. Máte misiu a poslanie, za ktoré ste zodpovední nielen pred týmto svetom, ale hlavne pred Bohom. Je to záväzok chrániť a budovať rodinu veriacich.
Blížiaci sa Jubilejný rok nám túto zodpovednosť pripomína a vyzýva nás, aby sme ako prví z povolaných ukázali horlivosť a aktivitu. Aby sme ako prví prejavili ochotu kráčať a viesť ľudí za Kristom, ktorý volá po odpustení, urovnaní sporov i dlhov a ponúka veľké milosti.
Ako jednu z najzákladnejších vecí Jubilejného roka vyzdvihuje Svätý Otec František fenomén putovania. Lebo zmysel putovania nie je len v pohybe, ale hlavne v nasmerovaní za cieľom. Putovanie je symbolom prekročenia svojich hraníc a limitov. To neustále približovanie sa k Ježišovi, aj takto fyzicky – v prechádzaní jubilejnou bránou, alebo v dotýkaní sa jubilejného kríža – aj tieto viditeľné gestá nás majú posunúť v myslení, cítení a konaní bližšie k Bohu i ľuďom.
Preto, milí bratia, využime ponuku, neseďme vo svojom komforte a pohodlí počas Jubilea, dajme sa spolu s našimi veriacimi na púť – ak nie do Ríma, tak určite do našich jubilejných chrámov, ktorých budeme mať v našej Košickej arcidiecéze dovedna 11. Príďte aj na otvorenie Jubilea v našej arcidiecéze, v nedeľu Sv. rodiny 29. decembra poobede, keď o 14:30 prejdeme procesiou s jubilejným krížom od seminárneho kostola do katedrály.
Povzbudzujte, ohláste a pripomínajte celý rok chystané podujatia vo vašom regióne, v najbližšom jubilejnom kostole a choďte tam spolu so svojimi farníkmi. Raz v mesiaci sa tam uskutočnia tzv. Večery milosrdenstva, kde pri sv. omši bude určený kazateľ rozoberať zaujímavú tému. K dispozícii budú aj misionári milosrdenstva, ktorí dostanú od Svätého Otca fakultu oslobodzovať aj od najťažších deliktov. Každý takýto večer sa ukončí moderovanou adoráciou, tiež ku konkrétnej téme.
Bratia kňazi, pamätajte počas budúceho jubilejného roka aj na svoj vlastný duchovný rast a využite ponuky našich spoločných kňazských stretnutí. Okrem našich rekolekcií a slávenia Missa chrismatis, príďte aj na mimoriadne naplánovaný deň 28. júna 2025 tu do katedrály – bude to náš Deň posvätenia kňazov spojený s odprosujúcou pobožnosťou, kde budeme odprosovať aj za naše kňazské hriechy. Nebuďme ľahostajní k týmto výzvam a berme vážne učenie Cirkvi o úplných odpustkoch, ktoré budeme môcť pri spomínaných podujatiach v Božej milosti získať.
V tejto súvislosti vás ešte prosím, aby sme podľa výslovného priania Svätého Otca Františka viac pamätali počas tohto obdobia aj na konanie konkrétnych dobrých skutkov charity a lásky k chudobným či trpiacim. Veľmi vás preto prosím, aby ste vo svojich farnostiach v tomto Jubilejnom roku zakladali farské charity ako združenie dobrovoľníkov pod našou Arcidiecéznou charitou. Nepotrebujete k tomu veľa. Stačí zopár ochotných ľudí a spolu sa môžete zamerať na pomoc ľuďom, ktorí to vo vašej farnosti naozaj najviac potrebujú a práve vy, ako duchovní pastieri – ako prví poslaní – najlepšie poznáte svojich.
Dobrý pastier pozná svojich a vie čo potrebujú. A ak sú veriaci spokojní, aj ich pastier je spokojný a šťastný. Nie je nič krajšie ako šťastný a spokojný Kristov kňaz! Takého kňaza netreba extra povzbudzovať k činnosti, lebo on si vždy nájde príležitosť a dôvod, aby sa rozdal.
Dnes jednému takému pastierovi odhalíme a požehnáme pamätný epitaf. Horlivý pastier, zosnulý arcibiskup Alojz si to zaslúži. Patrí mu vďačná spomienka aj keď sa s ním už nevidíme. On prvý išiel príkladom a bol predovšetkým sám na seba prísny. V súvislosti s blížiacim sa Jubilejným rokom by nám všetkým iste povedal, aby sme boli horlivými a šťastnými kňazmi, presne, ako to povedal jednému novinárovi pre denník Košický večer v roku 1999, keď mu položil otázku: Splnili sa vaše očakávania a predstavy v kňazstve? A arcibiskup bez váhania odpovedal: Splnili. Som rád, že som kňazom a žičím všetkým, ktorí sa pre kňazstvo rozhodli a rozhodnú, cítiac povolanie, aby boli šťastnými kňazmi!
Drahí bratia a sestry! Staňme sa pútnikmi nádeje, putujme spolu, kňazi i veriaci a nebojme sa počas Jubilea vyjsť zo seba, zo svojho pohodlia. Nastal čas na odpustenie a zmierenie. Jubilejný rok bude príležitosťou na zmenu cesty, na urovnanie sporov a na bratské objatie. AMEN
