Svedectvá na stretnutí mladých s pápežom Františkom
Božie milosrdenstvo
(Petra Filová pochádza z Košíc, má 29 rokov a aktuálne je študentkou náboženskej výchovy na Teologickej fakulte v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. Aktívne participuje na aktivitách Univerzitného pastoračného centra v Košiciach.)
Volám sa Petra a rada by som vám svedčila o tom, ako mi jedna sviatosť zmierenia zmenila život. Bol to čas, kedy som osobne spoznala, prečo Ježiš trpel na kríži. Od malička som videla Ježiša na kríži – doma, v škole, v kostole – no neuvedomovala som si zmysel jeho obety. Vo svojom živote som mala dlhšie obdobie, kedy som žila bez sviatosti zmierenia. Bolo to práve v čase, keď som sa pripravovala na sviatosť birmovania. Navonok som bola ideálny birmovanec. Nemala som problém s vedomosťami z katechizmu, bola som aktívna na liturgických sláveniach. Na prvý pohľad všetko perfektné. Avšak celý ten čas som bola, ako by povedal Ježiš: “obieleným hrobom.” Zvonku úspech a dokonalosť, ale vo vnútri mŕtva prázdnota.
Postupne prišiel čas svätej spovede pred sviatosťou birmovania. Ja som si pre svoju spoveď vybrala košickú katedrálu, aby to bolo čo najviac anonymné. Chcela som Ísť ku kňazovi, ktorý ma v živote nevidel a zrejme už ani neuvidí. Ako som tam bola a vyznávala hriechy, čakala som výčitky a hnev, no nič z toho neprišlo. Kňaz sa tešil, že som prišla a ako zadosťučinenie mi dal pomodliť sa jeden Otčenáš. Keď som vyšla zo spovednice, sadla som si v katedrále a začala som sa modliť Otče náš – prvý raz, druhý raz, tretí raz… A modlila som sa ho asi tridsať ráz, stále dookola. Mne tá sviatosť zmierenia, láskavosť kňaza a to, že som mohla zavolať na Boha “Otec” oživili srdce.
Na druhý deň som prijala sviatosť birmovania a bola som veľmi šťastná. Radosť a oheň Ducha Svätého je to, čím žije moje srdce. To je presne to, prečo potrebujem prijímať sviatosť zmierenia, aby sa moje srdce očistilo od hriechu a naplnilo Božím Duchom. Okrem toho ma naplnila aj veľká túžba slúžiť a hovoriť o Ježišovi. V mojom živote sa následne všetko zmenilo, lebo som sa zmenila ja. No to najpodstatnejšie je, že sa zmenil môj postoj k hriechu. Viem, že nechcem žiť v hriechu. Nechcem byť „obielený hrob“. Už rozumiem, prečo Ježiš trpel na kríži.
Svätý Otec, viem, že aj Vám v období mladosti veľmi pomohla jedna sviatosť zmierenia. Ako má mladý človek prekonávať prekážky na ceste k Božiemu milosrdenstvu?
Hodnota čistej lásky
(Peter Lešak má 37 rokov a pochádza z Brezna. Študoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jeho manželka Zuzana má 36 rokov a pochádza zo Zvolena. Tiež študovala v Banskej Bystrici. Majú spolu tri dcéry: Sofia (9 rokov), Lujza (7 rokov) a Mária Anna (4 roky). Čakajú chlapčeka, ktorý sa má narodiť v septembri. Peter je aktuálne konateľom spoločnosti s názvom LAUDATOSI, ktorá sa zaoberá ekologickými stavbami)
Volám sa Peter a s mojou manželkou Zuzkou som sa stretol pred trinástimi rokmi. Keď sme začínali náš vzťah, prišli sme prvýkrát na púť k Anke Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Práve som končil vysokoškolské štúdiá. Zuzka bola praktizujúca veriaca, ale ja svetský chlapec. Ankin príbeh obrany čistoty sa nás oboch veľmi dotkol. Pre mňa to bolo vtedy niečo nepredstaviteľné – radšej obetovať vlastný život ako stratiť nevinnosť. Začali sme vnímať tento dar od Boha úplne novými očami. Obaja sme boli zranení z minulých vzťahov a nechceli sme opakovať tie isté chyby. Ja som pri Anke zažil silný Boží dotyk v spoločenstve mladých veriacich ľudí a pochopil som zmysel života, ktorý som tak dlho hľadal. Tu som bol prvýkrát v živote na svätej omši.
Moja manželka Zuzka tu odovzdala svoju minulosť a nečisté vzťahy vo sviatosti zmierenia, prijala uzdravenie a chcela začať odznova. Prosila Anku pri hrobe aj počas celej púte o pomoc, ako mi má vysvetliť, že chce mať so mnou čistý vzťah. Zázrakom pre ňu bolo, že som to navrhol ako prvý. Vďaka Anke sme objavili a pochopili hodnotu čistoty vo vzťahu a udržali si ju až do manželstva. Nebyť Anky, možno by náš vzťah išiel úplne inou cestou a možno by sme spolu ani dlho nezostali.
Vnímali sme a aj naďalej vnímame milosť Ankinho príhovoru za našu lásku. Ja som úplne zmenil svoj život, nespoznávali ma kamaráti ani vlastní rodičia. Po roku prípravy som mal prvú svätú spoveď a mohol som prijať eucharistického Ježiša. Potom sme sa stali manželmi. Dnes je tomu už jedenásť rokov. Blahoslavenú Anku máme doma na obrázku aj s relikviou ako pamiatku zo slávnosti jej blahorečenia, ale hlavne ju nosíme v našich srdciach. Modlíme sa k nej a veríme, že sa za nás a za iných prihovára a prosíme Nebeského Otca aj o zázrak na Ankin príhovor. Ďakujeme Bohu a Anke za našu lásku, za naše tri deti a štvrté bábätko na ceste. Vďaka Anke vieme, ako vysvetľovať hodnotu čistoty našim trom dcéram, ktoré Anku a jej príbeh poznajú a ak Pán dá, raz ju samé navštívia vo Vysokej nad Uhom.
Svätý Otec, ako máme povzbudiť mladých, aby uverili v hodnotu čistej lásky?
Objatie kríža
(Peter Liška má 33 rokov a pochádza z farnosti Plavnica, Lenka má 35 rokov a pochádza z farnosti Kobyly (obe farnosti paria o košickej arcidiecézy). Obaja študovali v Košiciach. Peter je zubný lekár, Lenka je učiteľka. Momentálne bývajú v Banskej Bystrici, kde sa presťahovali kvôli práci. Majú tri deti: Eliška (7 rokov), Emanuel (5 rokov) a Lenka (2 roky). Aktívne sa angažujú v rôznych duchovných spoločenstvách)
Peter: Volám sa Peter, moja manželka je Lenka a tu sú naše tri deti: Eliška, Emanuel a Lenka. Ako malý chlapec som mal náročné detstvo. Od trinástich rokov som vyrastal bez mamy, ktorá nám zomrela. Život v rodine bol často ako ťažký kríž. Ako chlapec som potom žil hriešnym životom až kým som neprišiel na štúdia do Košíc. Tu som stretol spoločenstvo mladých veriacich ľudí a starostlivých kňazov. A môj život sa začal meniť.
Lenka: Petra som stretla práve v tomto spoločenstve mladých veriacich ľudí. Začali sme spolu chodiť, ale naše chodenie nebolo jednoduché. Zranenia z minulosti prinášali mnohé pochybnosti a trápenia, dokonca aj odlúčenia. Bol to krásny a hlboký čas spoznávania, no často aj o kríži. Ale v pastoračnom centre na univerzite sme vždy nachádzali prijatie a vo Vysokej nad Uhom pri Anke Kolesárovej sme sa učili, čo je nezištná služba, živá viera, radostné srdce a poklad čistoty. Napriek ťažkostiam sme k sebe cítili úprimnú lásku. A tak pred deviatimi rokmi sme si sľúbili vernosť vo sviatosti manželstva.
Peter: Ale ani potom nebol náš život ľahký. Odišli sme do sveta za prácou a na mňa doľahla ťažká choroba. Bol som na pokraji života a neraz sme siahli až na dno našich síl. Ježiš nám v najťažšom čase ukázal, ako nás miluje a že za mňa zomrel na kríži, aby som mohol žiť. V tom čase sme dostali relikviu blahoslavenej Anky Kolesárovej, ku ktorej sa stále modlievame. Po piatich rokoch ťažkého trápenia prišlo vyslobodenie z choroby. Teraz zažívam nový život v zdraví a teším sa s celou rodinkou. Pracujem ako lekár, Lenka je učiteľka a máme tri krásne deti.
Lenka: Ďakujeme Dobrotivému Bohu za jeho prozreteľnú starostlivosť a životnú cestu, ktorou nás vedie. Ďakujeme aj za kríž. Ďakujeme blahoslavenej Anke za jej príhovor. Ďakujeme spoločenstvu mladých veriacich ľudí a starostlivým kňazom za to, že usmerňovali naše cesty.
Svätý Otec, ako máme povzbudiť mladých, aby sa nebáli objať kríž vo svojom živote?
