Štyria noví diakoni v Košickej arcidiecéze
V piatok 18. júna 2021 boli v košickom Dóme svätej Alžbety vysvätení štyria noví diakoni pre službu v Košickej arcidiecéze.
Posvätný rád diakonátu prijali – Miloš Jaklovský ( farnosť Sabinov ), Jakub Mura ( farnosť Košice – KVP ), Ján Pčolinský ( farnosť Košická Polianka ) a Maroš Varga ( Kuzmice – farnosť Slivník ).
Kandidáti ešte pred prijatím diakonskej vysviacky osobne zložili vyznanie viery a prísahu vernosti pred miestnym ordinárom.
Nasledovala svätá omša, ktorej predsedali, košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober a pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč.
Novým diakonom arcidiecézy sa prihovoril aj biskup Forgáč, ktorý prirovnal ich službu k plavbe loďou. „Táto chvíľa sa dá prirovnať k momentu, keď loď vychádza z domovského prístavu a mieri na šíre more. V tejto chvíli nevieme povedať, ako dlho sa budete plaviť, a koľko prístavov navštívite. Nevieme ani, či to bude pokojná plavba, alebo koľko búrok zažijete. Nevieme ani to, kam vás zavedú okolnosti života. Jedno však vieme, že kritériom pre dobrý koniec plavby je schopnosť mať rád, schopnosť milovať. Boha nadovšetko, a v tejto láske milovať ľudí, ku ktorým budete poslaní. Áno, aj vernosť, obetavosť a vytrvalosť. Ale láska je tým najvyšším kritériom. Pamätajme, že Pán je trpezlivý. Je trpezlivejší než my. On je ochotný prečkať v čase našich búrok, schúlený v kútiku nášho srdca hoci menej milovaný. On je ochotný v čase búrok na zavolanie zázračne zasiahnuť. Len nech je prítomný! Nech je prítomná naša láska k nemu. Akákoľvek. Väčšia či menšia, len nech je.“
Na záver slávnosti nový diakon Jakub Mura poďakoval v mene všetkých diakonov - svojim svätiteľom, formátorom, rodičom i všetkým priateľom, ktorí ich sprevádzajú na ich ceste za kňazstvom.
Diakon je vysvätený na službu – diakoniu. Táto patrí k základným službám, ktoré Ježiš zveril Cirkvi. Pri tejto sviatosti položí biskup ruky na hlavu diakona v mene Cirkvi a prosí Boha, aby ho naplnil darmi Ducha Svätého, aby bol schopný splniť svoje poslanie. Starobylý spis o diakonských úlohách uvádza veľmi širokú oblasť charitatívnych činností, na ktorých sa má diakon podieľať. To sa týka sociálnej služby v miestnej cirkvi, ktorá má bohatú históriu. Samozrejme, nielen diakon sa má angažovať v tejto službe. ona sa totiž dotýka všetkých kresťanov, ako bezprostredná povinnosť života v snahe napodobniť Krista. Na prvom mieste je to služba biskupov a kňazov. Ale je to tiež úloha diakona, ktorý sa silou vysviacky stáva reprezentantom Cirkvi v tejto oblasti. Pápež Pavol VI. ho nazval: „animátor a podporovateľ cirkevnej služby v miestnych kresťanských podmienkach, a tiež znamenie sviatosti samého Krista, ktorý prišiel, nie aby sa mu slúžilo, ale „aby sám slúžil“. Diakon sa stáva symbolom vnútorného spojenia troch platforiem života Cirkvi: slova, sviatosti a služby. Stará tradícia poukazuje na to, že diakon bol služobník stola chudobných a rozdávateľ prijímania pri Pánovom stole. Podobne jestvuje spojitosť medzi službou hlásania evanjelia a službou núdznym. V rámci svojho liturgického poslania diakon privádza chudobných do Cirkvi a Cirkev približuje chudobným. Svojím poslaním symbolizuje ako eucharistickú úctu, tak aj službu núdznym.
