Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi 2024
V nedeľu 2. júna si svätou omšou v košickej katedrále sv. Alžbety a slávnostným sprievodom ulicami mesta veriaci pripomenuli slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi .
Tradičný slávnostný sprievod vyšiel z katedrály a začínal vpredu s vlajkonosičmi v ľudových krojoch,
miništrantmi, bohoslovcami, a rehoľnými sestrami. Pred kňazmi niesli sochu Panny Márie ,
nasledovali deti, ktoré z košíčka vysypávali lupienky kvetov
a baldachýn s Najsvätejšou Sviatosťou , ktorú po Hlavnej ulici niesol otec arcibiskup Bernard Bober.
Ešte zbor a dychová hudba a celú procesiu nasledoval zástup veriacich. Sprievod mal štyri zastavenia. Pri prvom prečítal dekan Allan Tomáš úryvok z Evanjelia, kde Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.“
Po žalme a modlitbe arcibiskup udelil s Eucharistickou monštranciou požehnanie na štyri svetové strany. Aj pri zastaveniach pred Uršulínskym kláštorom , pred Premonštrátskym kostolom Najsvätejšej Trojice
a pred Urbanovou vežou vždy zazneli žalmy, evanjeliový úryvok a modlitba s požehnaním. Nakoniec pri vstupe do katedrály zaspievali hymnus Te Deum a hlavný celebrant košický arcibiskup metropolita Mons. Bernaed Bober udelil záverečné požehnanie.
V homílii arcibiskup upriamil pohľad na podstatu sviatku – reálnu prítomnosť Krista: „Eucharistia pretvára, uzdravuje, posväcuje, pripodobňuje Kristovi a upevňuje vo viere. Eucharistia je tíšiaci, posilňujúci a upokojujúci liek, ktorý pôsobí blahodarne nielen na dušu človeka, ale taktiež na jeho telo – lebo človek je jednota tela a duše. A podobne ako vo vnútri človeka vytvára Kristova prítomnosť v Eucharistii súlad a pokoj, tak je to aj medzi veriacimi navzájom, ktorí prijímajú ten istý pokrm – Telo a Krv toho istého Krista, Božieho Syna. Kristovo Telo nás spája v jedno duchovné telo, v jednu Božiu rodinu, v jeden Boží ľud. A preto, často prijímajme a živme sa Ježišovým Telom v Eucharistii. S najväčšou úctou a pokorou ho často prijímajme, aby mal možnosť pôsobiť v nás a medzi nami, aby nás upevňoval v jednote a pokoji. On chce liečiť naše srdce, ale i naše vzťahy. A ak niekedy osobne budeme odkladať a odďaľovať sväté prijímanie, lebo sa nebudeme cítiť hodní z nejakého chabého dôvodu, pamätajme, že Eucharistia nie je odmenou pre spravodlivých, ale je liekom pre chorých, a to sme dnes všetci – duchovne chorí, ranení a strádajúci, tužiaci po pokoji a mieri.“
Slávnosť Kristovho Tela a Krvi alebo Božieho Tela sa začala v Cirkvi sláviť ako prejav úcty a oslava pamiatky ustanovenia Eucharistie. Ide však aj o snahu zdôrazniť reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti.
Podnet pre zavedenie slávnosti treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246. Neskôr pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundopre slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský.