Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
02. juna 2024

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi 2024

V nedeľu 2. júna si svätou omšou v košickej katedrále sv. Alžbety a slávnostným sprievodom ulicami mesta veriaci pripomenuli slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi .

Tradičný slávnostný sprievod vyšiel z katedrály a začínal vpredu s vlajkonosičmi v ľudových krojoch,

miništrantmi, bohoslovcami, a rehoľnými sestrami. Pred kňazmi niesli sochu Panny Márie ,

nasledovali deti, ktoré z košíčka vysypávali lupienky kvetov

a baldachýn s Najsvätejšou Sviatosťou , ktorú po Hlavnej  ulici niesol  otec arcibiskup Bernard Bober.

Ešte zbor a dychová hudba a celú procesiu nasledoval zástup veriacich.  Sprievod mal  štyri zastavenia.  Pri prvom prečítal dekan Allan Tomáš úryvok z Evanjelia, kde Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť. Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba.“  

Po žalme a modlitbe arcibiskup udelil s Eucharistickou monštranciou  požehnanie  na štyri svetové strany. Aj pri zastaveniach pred Uršulínskym kláštorom , pred Premonštrátskym kostolom  Najsvätejšej Trojice

a pred Urbanovou vežou  vždy zazneli žalmy, evanjeliový úryvok a modlitba s požehnaním.  Nakoniec pri vstupe do katedrály zaspievali hymnus Te  Deum a hlavný celebrant košický arcibiskup metropolita Mons. Bernaed Bober udelil záverečné požehnanie.

V homílii arcibiskup upriamil pohľad na podstatu sviatku – reálnu prítomnosť Krista: „Eucharistia pretvára, uzdravuje, posväcuje, pripodobňuje Kristovi a upevňuje vo viere. Eucharistia je tíšiaci, posilňujúci a upokojujúci liek, ktorý pôsobí blahodarne nielen na dušu človeka, ale taktiež na jeho telo – lebo človek je jednota tela a duše. A podobne ako vo vnútri človeka vytvára Kristova prítomnosť v Eucharistii súlad a pokoj, tak je to aj medzi veriacimi navzájom, ktorí prijímajú ten istý pokrm – Telo a Krv toho istého Krista, Božieho Syna. Kristovo Telo nás spája v jedno duchovné telo, v jednu Božiu rodinu, v jeden Boží ľud. A preto, často prijímajme a živme sa Ježišovým Telom v Eucharistii. S najväčšou úctou a pokorou ho často prijímajme, aby mal možnosť pôsobiť v nás a medzi nami, aby nás upevňoval v jednote a pokoji. On chce liečiť naše srdce, ale i naše vzťahy. A ak niekedy osobne budeme odkladať a odďaľovať sväté prijímanie, lebo sa nebudeme cítiť hodní z nejakého chabého dôvodu, pamätajme, že Eucharistia nie je odmenou pre spravodlivých, ale je liekom pre chorých, a to sme dnes všetci – duchovne chorí, ranení a strádajúci, tužiaci po pokoji a mieri.“

Slávnosť Kristovho Tela a Krvi alebo Božieho Tela sa začala v Cirkvi sláviť ako prejav úcty a oslava pamiatky ustanovenia Eucharistie. Ide však aj o snahu zdôrazniť reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti.

Podnet pre zavedenie slávnosti treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Luttichu z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Luttichu, aby tento sviatok zaviedol, preto sa po prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246. Neskôr  pápež Urban IV., kedysi pôsobiaci v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundopre slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský.


Fotogaléria


Diecézna fáza biskupskej synody v Košickej arcidiecéze
Nahlásenie sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi na Slovensku
Anna Kolesárová
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti