Púť k Panne Márii v Obišovciach
Prvá októbrová sobota a nedeľa už tradične patria Púti k milostivému obrazu Panny Márie v Obišovciach. Tento víkend sa v malebnom prostredí svätyne opäť stretli tisíce veriacich, ktorí prišli prosiť i ďakovať Panne Márii – patrónke východného Slovenska.
Púť otvorila v sobotu popoludní modlitba Korunky Božieho milosrdenstva a fatimská pobožnosť, nasledovaná otváracou svätou omšou, ktorú celebroval pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Vo svojom príhovore sa zameral na samotný svätý ruženec:
„Chcel by som zdôrazniť tri roviny tejto našej drahej modlitby – ruženec ako jednotu, ruženec ako pokoj a ruženec ako zázrak.
Ruženec už samotným tvarom – reťaz od kríža ku krížu – je symbolom jednoty. Keď sa ho modlíme, zjednocuje nás v národe, ale najmä v našich rodinách.
Ruženec je aj modlitba za pokoj a modlitba v pokoji. Dnes si často ani neuvedomujeme, ako nás tento svet ženie. Ruženec si vyžaduje čas. Viac času na ruženec znamená zastaviť sa, uvažovať, meditovať.
A napokon – ruženec ako zázrak. Tento rozmer nájdeme napríklad v samotnom počatí Panny Márie. Mnohí sme už zažili, že cez túto modlitbu prichádzajú zázraky. Ruženec nie je prívesok ani dekorácia, ale modlitba, ktorá prináša zázraky. Kto sa ho modlí, musí nevyhnutne veriť na zázraky. Nech nás táto modlitba zjednocuje, prináša pokoj a dáva nádej na zázračné riešenia.“
Po tejto svätej omši boli pripravené pre pútnikov aj ďalšie slávenia – medzi nimi obľúbená svätá omša za chorých, ktorú celebroval otec Imrich Degro a ktorá bola spojená so špeciálnymi modlitbami za uzdravenie a oslobodenie. Večer patril krížovej ceste a mladým z celej arcidiecézy, ktorí zaplnili svätyňu pri svätej omši o 21:00. Noc prebiehala v tichu eucharistickej adorácie.
Nedeľa sa začala ružencom ešte pred svitaním. Po rannej omši nasledovala svätá omša za manželstvá v kríze a fatimská pobožnosť, ktorú viedol košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober.
Vyvrcholením púte bola slávnostná svätá omša o 10:15, ktorú celebroval hosť z Rakúska, biskup Ägidius Zsifkovics z Eisenstadtu. V homílii povzbudil pútnikov, aby sa nebáli temnoty života:
„Aj keď Boha nevidíme, môžeme ho cítiť – ako dieťa cíti matku v tme.“
Na úvod sa biskup podelil so spomienkou z mladosti, keď počas jazdy vlakom videl dieťa hľadajúce svoju matku v tme tunela. Tento obraz prirovnal k viere, ktorá sa drží Márie aj v skúškach:„Keď vezmeme do ruky ruženec, cítime, že Mária je s nami a vedie nás k svetlu,“ zdôraznil.
Vo svojej homílii vyzval k obráteniu od egoizmu, rozdelenia a vojny k pokoju. Pripomenul, že egoizmus rozkladá rodiny a spoločnosť, rozdelenie plodí nenávisť a strach, a pokoj je úlohou všetkých – politikov, biskupov aj občanov. „Keď veľa malých ľudí na mnohých miestach robí malé dobré veci, svet sa stane lepším,“ povedal.
Biskup poukázal aj na význam modlitby, Eucharistie a nedele ako základov kresťanskej identity a povzbudil k obnoveniu spoločnej modlitby ruženca. Na záver pripomenul, že Cirkev je povolaná k štýlu „počúvania a služby“, čo je podľa neho pravý synodálny spôsob života. Homíliu zakončil modlitbou k Ružencovej Kráľovnej: „Nech nás Mária vedie, chráni a prihovára sa za naše rodiny, za Slovensko, za Európu i za Ukrajinu. Nech nás, pútnikov nádeje, privedie z temnoty do svetla.“
V závere svätej omše biskup Zsifkovics zablahoželal arcibiskupovi Bernardovi Boberovi k jeho 75. narodeninám a odovzdal mu Martinský kríž diecézy Eisenstadt ako prejav vďaky a priateľstva.
