Prijatie za kandidátov diakonátu a kňazstva

Na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie počas slávnostnej sv. omše v košickom seminári  boli bohoslovci vyšších ročníkov prijatí za kandidátov diakonátu a kňazstva. Pred sv. omšou im arcibiskup Mons. Bernard Bober požehnal reverendy a liturgické odevy tzv. superpelície. 

Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober v príhovore zdôraznil, že každý človek je čímsi výnimočný a  každý  jednotlivec sa čímsi vyznačuje. A predsa máme aj niečo spoločné – niečo, čím sa vyznačovali aj naši predkovia a dokonca prví ľudia na tejto zemi! Okrem schopnosti milovať a robiť dobro, máme aj inú spoločnú charakteristiku krehkosti a náklonnosti na zlé.

„Cirkev túto našu náklonnosť na zlé vníma ako dôsledok dedičného hriechu. Sme náchylní na zjednodušovanie života, na ľahšie riešenia, na zraňovanie iných. A práve v tejto náklonnosti sa ukazuje, aký účinný je dedičný hriech v našom živote. Sme deťmi spomínaných prarodičov Adama a Evy, a aj preto sa nám stále vodí podobne ako im. Je pre nás ľahšie hrešiť, ako žiť čnostný život. Lebo k dobrému životu sa vyžaduje istá námaha a prekonávanie svojho ega.

Zdalo by sa, že naša situácia ohľadom dedičného hriechu je neriešiteľná. To by však bol začarovaný kruh pre všetky generácie. Nebolo by východiska. A neoplatilo by sa snažiť o lepší život.

No, Boh dobre pozná tieto súvislosti a pozná i naše závislosti a náklonnosti. Boh o tom vie, vie že sme slabí, že sami si nepomôžeme, a preto sa rozhodol vyslobodiť nás z týchto reťazí dedičného hriechu. Rozhodol sa pre milosrdenstvo!

            O tom hovorí práve dnešný sviatok. Dáva nám do pozornosti Pannu Máriu a pripomína nám, že tejto žene dal Boh veľký dar. Postaral sa o to, aby už od prvého momentu svojej existencie, už od svojho počatia pod srdcom matky, svätej Anny, – aby dokázala spracovať všetko zlé, čo bude musieť v živote pretrpieť i znášať, a aby sa ako Matka Božieho Syna nikdy nesklonila k neprávosti a hriechu.

V tejto žene, vo vyvolenej Panne, Boh rozbil uzavretý kruh hriechu. A to nie pre jej vlastný profit, ale pre záchranu a spásu všetkých ľudí. Na toto všetko myslíme, keď slávime dnešný sviatok. Chce nám povedať, že naša slobodná vôľa sa dokáže rozhodnúť aj pre dobré veci, že sa to dá s pomocou Božej milosti!

Keď Boh zasiahne, aj príroda zostane v nemom úžase! Uchránil Pannu Máriu od všetkých dôsledkov hriechu už pri jej počatí. Toto bol prvý krok, ktorý urobil voči Panne Márii a potom čakal na jej slobodné rozhodnutie. A keď zaznelo jej slobodné fiat – cez počatie Božieho Syna pod jej srdcom – cez jeho život, smrť i zmŕtvychvstanie - začal Boh lámať okovy našich hriechov.

            Preto je Panna Mária povzbudením a výzvou aj pre vás, milí seminaristi! Zvlášť pre vás, ktorí dnes prijmete tzv. kandidatúru. Kongregácia pre klérus iba pred nedávnom vydala inštrukciu, v ktorej presúva prijatie kandidatúry už pred prijatie nižších svätení lektorátu a akolytátu. Ide o to, aby ste už teraz vedeli dať Bohu svoje fiat, aby ste neboli váhaví či vypočítaví do poslednej chvíle. Nebojte sa to urobiť, odovzdajte sa Bohu, čím skôr, tým lepšie... a vždy nanovo.

            V priebehu dvetisícročných dejín Cirkvi sa stanovili kritériá, ktoré napomáhajú k tomu, aby sa mohlo duchovné povolanie podchytiť a rozvíjať. Vznikli tak tri základné podmienky pre tých, ktorí v sebe cítia duchovné povolanie: náklonnosť k duchovnej službe, vhodnosť na službu a nakoniec prijatie zo strany Cirkvi, to znamená cez biskupa.

            Cirkev má tieto požiadavky pri formácii kandidátov, pretože duchovný úrad, ktorý na seba vezmú, nebude potrebný na ich vlastnú spásu, ale vždy pre iných! Naozaj, nemusím sa stať lektorom, akolytom, diakonom, kňazom či biskupom, aby som sa dostal do neba. Ale mám sa ním stať preto, aby sa tam mohli dostať tí druhí! Aby som im v tom vedel pomôcť a poslúžiť. Toto povolanie, vyvolenie a poslanie nemám pre seba samého, ale vždy pre druhých ľudí.

Toto nie výsledkom vlastného chcenia a ľudského výkonu, ale je to predovšetkým Boží dar, to znamená Boží dar pre Cirkev. Povolanie slúžiť veriacim nespočíva v prvej línii na vlastnej iniciatíve, ale na tej Božej. Na počiatku je vždy slovo, až tak prichádza odpoveď. A tú musí dať každý sám!

Často si preto pripomínajte, prečo ste sa vlastne rozhodli ísť za ním. Nedovoľte svojej pamäti zabudnúť na prvotnú horlivosť a pevnosť rozhodnutia na začiatku.

Toto dnešné Admissio – vaše zaradenie a prijatie za kandidátov na nižšie i vyššie svätenia, nech vás povzbudí, aby ste sa nebáli ani svojej nehodnosti, ani svojich možných zlyhaní, lebo vo všetkom bude s vami Kristus. On vás bude posilňovať i formovať celý život. Buďte odhodlaní povedať mu fiat každý deň.

Prajem vám, drahí moji, aby ste šťastlivo zvŕšili cestu prípravy až k diakonátu a ku kňazstvu! Okrem toho, že každý z vás je originálny, ste aj synmi tohto ľudu. Kiežby ste sa stali pre našich veriacich potrební i užitoční. A nebojte sa, Boh vás, tak ako Pannu Máriu, pri tejto službe nikdy neopustí, ani nesklame, pripomenul v závere košický arcibiskup Bernard Bober.