Ocenenie bývalých príslušníkov PTP
Pamätné medaily odovzdal v piatok v Košiciach minister obrany Slovenskej Republiky Jaroslav Naď siedmim bývalým príslušníkom pomocných technických práporov z košického kraja. Pri príležitosti piateho výročia odhalenia pamätnej tabule venovanej tzv. pétépákom na košickej Hlavnej ulici minister pripomenul ich tŕnistú životnú cestu.
"Obeťami odporného mechanizmu politického násilia boli tisíce mladých mužov, no poznačené boli aj ich rodiny. Vojenské tábory nútených prác pošliapali množstvo osudov. Komunistická totalita ich fyzicky aj duševne zmrzačila a obrala nielen o nádej na dôstojnú a pokojnú budúcnosť, ale často aj o život. Ich nezlomnosť a vytrvalosť sú pre nás doživotnou inšpiráciou," povedal minister.
„Muži v PTP boli odvedení často za prazvláštnych okolností. Niektorí dokonca ani netušili prečo. Okrem ťažkých fyzických podmienok ich služby, ich postihla stigma občanov druhej kategórie, a nesmieme zabudnúť ani na zvláštny charakter ich služby. Hoci si mali odpracovať dva roky, niektorým službu predlžovali aj na tri - štyri roky. Iných zasa povolávali na ďalšie a ďalšie cvičenia,“ uviedol predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner.
Pri odovzdávaní pamätných medailí sa zúčastneným prihovoril a krátku modlitbu predniesol košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Pripomenul aj množstvo kňazov, bohoslovcov a ľudí, ktorí pre svoju vieru prešli PTP. Komunistický režim ich tiež radil medzi nespoľahlivých a nepriateľských voči režimu. „O mnohých utrpeniach ľudí v PTP sa dnes už ani nevie a pozná ich len dobrý Boh. Ale nepozeráme sa len do minulosti, chceme sa pozerať aj do prítomnosti a do budúcnosti. Nespravodlivosť stále existuje a zlo je veľmi variabilné. Preto potrebujeme rozprávať o minulosti, potrebujeme dnešnej generácii, ktorá nerozumie tomu, čo sa dialo pred rokom 1989, hovoriť o tom, aké krivdy sa diali mnohým občanom. Potrebujeme im otvárať oči, aby poznali tieto skutočnosti. Potrebujeme o týchto veciach rozprávať, lebo vidíme, že je veľa nespravodlivosti a nenávisti aj v tejto dobe. Zároveň si potrebujeme pripomenúť, že odpoveďou na nespravodlivosť nie je nenávisť, ani len čistá spravodlivosť. Kresťanskou odpoveďou na nespravodlivosť je láska a odpustenie. V tejto láske potrebujeme spoločne žiť na mieste, ktoré nazývame Slovensko.“
V roku 1950 na základe inšpirácie Sovietskym zväzom zriadilo Československé ministerstvo obrany PTP – pomocné technické prápory. V nich „politicky nespoľahliví“ vojaci absolvovali základný výcvik bez zbrane a prešli „prevýchovou“ tvorenou ideologickým pôsobením, ťažkou fyzickou prácou a „tvrdou disciplínou“. Postupne sa v tomto otrockom systéme ocitlo asi 60-tisíc ľudí. Stavali továrne, cesty, priehrady, domy, pracovali v kameňolomoch. To tí, ktorí sa ocitli v ľahších útvaroch. Boli však aj ťažšie PTP. Tie posielali do baní na uhlie či uránovú rudu.
