Missa Chrismatis 2022 v Košickej katedrále
Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober sa dnes dopoludnia stretol na slávení Missa Chrismatis, sv. omše svätenia olejov , počas ktorej si kňazi obnovili svoje kňazské sľuby. Pri svätej omši bola posvätená chrisma a požehnané oleje katechumenov a chorých.
Hlavný celebrant v homílii nazval uplynulé dva roky skúškou nášho dôverného vzťahu k Majstrovi . "Toto je výzva – hľadať nové spôsoby i prístupy, a hlavne nové nadšenie, motivačné prostriedky ako osloviť ľudí pre Ježiša ."
Homília Mons. Bernarda Bobera , košického arcibiskupa metropolitu: Mnohým z vás sa počas minulých týždňov vryli do pamäte obrazy vystrašených a zranených ľudí, ktorí utekali z Ukrajiny pred vojnou a hľadali u nás pomoc a zázemie. Stretávali ste ľudí, o ktorých sa už prorok Izaiáš vyslovil ako o ľuďoch so skrúšeným srdcom, so srdcom zlomeným a ubitým (Iz 61, 1). Týmto ľuďom ste pomohli a takto ste im doslova priniesli radostnú zvesť, potešenie a povzbudenie, aby neupadali na duchu. Tak ako počas pandémie, aj teraz sa ukázalo, že Cirkev, Kristova rodina veriacich berie vážne jeho slová a výzvy, nestráni sa chorých, opustených či chudobných a neodvracia zrak od vyhnancov a utečencov. Toto je uskutočňovanie Radostnej zvesti v praxi!
Lebo veriť Ježišovi, znamená nielen viesť duchovný život, oživovať kontakt s ním v modlitbe, Božom slove a vo sviatostiach; ale veriť mu, znamená aj konať skutky lásky ako ovocie duchovného života. Ak totiž chceme skutočne milovať Boha, musíme sa nadchnúť pre človeka, kvôli ktorému Boh poslal na svet svojho Syna.
V dnešný deň požehnáme posvätné oleje a posvätíme krizmu. Práve krizmu budeme používať pri krstoch, birmovkách, kňazských či biskupských vysviackach a pri posvätení oltárov a kostolov. Olej katechumenov posilní deti i dospelých na ceste ku krstu. A olej chorých bude viditeľným znakom uzdravujúcej sily Spasiteľa v hodine ťažkej choroby i v hodine zomierania a smrti.
Tieto viditeľné znaky pôsobia a účinkujú v bežnom každodennom živote. A každý, kto bude týmito olejmi pomazaný, bude šíriť okolo seba príjemnú Pánovu vôňu. Priamo alebo nepriamo sa stane nástrojom ohlasovania Božej dobroty a lásky.
Bratia a sestry! Nie je práve toto znamením nádeje aj v tejto napätej a ťažkej geopolitickej situácii? Pamätajme na slová apoštola Pavla: Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť (Rim 5, 20). Preto je každý pokrstený a pomazaný zároveň aj poslaný svedčiť i v najťažších podmienkach a okolnostiach o Božej láske k všetkým ľuďom bez rozdielu. Zvlášť kňazi, ako Pánovi pomazaní, prijali jeho misiu ísť do sveta, medzi ľudí, a sprostredkovať im Božiu blízkosť.
Milí bratia kňazi, drahí duchovní synovia! Po dvoch ťažkých pandemických rokoch môžeme byť konečne spolu na svätej omši svätenia olejov. Verejne obnovíme svoje kňazské sľuby a ochotu byť kňazmi, vernosťou a láskou naplniť v sebe Kristovo kňazstvo.
Tieto mimoriadne dva roky boli skúškou nášho dôverného vzťahu k Majstrovi. Veľa vecí sa zmenilo, veľa veriacich sa stratilo a ešte nenašli cestu späť. No, nemôžeme iba plakať za tým, čo bolo, ale musíme sa vydať na cestu hľadať, čo sa stratilo a spochybnilo. Toto je výzva – hľadať nové spôsoby i prístupy, a hlavne nové nadšenie, motivačné prostriedky ako osloviť ľudí pre Ježiša. Aj preto sa spustil synodálny proces v našich diecézach a farnostiach. Potrebujeme nanovo upevňovať spoločenstvo ľudí, ktorí si zvykli na izoláciu a sebestačnosť. Tu je namieste kreativita a ochota evanjeliovo pristupovať k veriacim a citlivo vnímať ich obavy a starosti. Modlime sa spolu s nimi, učme ich uvažovať nad Božím slovom, zapájajme ich do prípravy liturgie. Potrebujeme ich motivovať k spoluúčasti, k vytváraniu vzťahov a života našich farností. Povzbudzujme ich k misii, učme ich vydávať svedectvo a ohlasovať, veď aj oni sú pomazaní a poslaní. Klerikalizmus je už minulosťou!
A v neposlednom rade, opatrujme a starajme sa o dar kňazstva, ktorý sme dostali. Nikto si ho neprisvojuje preto, že na to má. Nikto z nás nebol predurčený na kňazstvo, ani podľa tela, ani podľa rodu, a predsa si nás Pán vybral a povolal. Kňazmi sa stávame z Božej vôle. Napriek našim slabostiam nás Pán povolal a poslal ohlasovať, videl totiž do nášho srdca a zapáčila sa mu úprimnosť i pokora, preto nás povolal. Nikdy nezabudnime na túto dimenziu našej služby. Buďme kňazmi plnými ochoty, solidarity, služby, obety a veľkodušnosti. Za túto vašu službu vám zo srdca ďakujem!
Nebojme sa svojich slabostí, ani štipľavých komentárov, výsmechov a pohŕdania! Všimli ste si, ako dramaticky bol v dnešnom druhom čítaní z Knihy Zjavenia opísaný ten, ktorý má prísť na konci čias súdiť všetky národy? Ježiš je tu pomenovaný ako ten, ktorého prebodli. On, Prebodnutý, nesie na svojom oslávenom tele rany! Otvorený bok, ruky i nohy svedčia o tom, že bol smrteľne zranený, vystavený mučeniu a potupe. Spôsobila to nenávisť ľudí, vojny, konflikty, nepokoje, sebectvo, zrady i škandály zneužívania. Pán neba i zeme má prebodnuté Srdce, lebo sa obťažil našimi bôľmi, zaujíma sa o nás a nie sme mu ľahostajní. A keďže sa mu chceme pripodobniť, nemyslime si, že to naše srdce zostane bez jedinej rany. Nebojme sa prežívať problémy našich veriacich a vkladať sa do pomoci iným, aj keď pritom utŕžime rany a naše srdce bude skrúšené, zlomené a ubité.
Svätý Ignác, deväť mesiacov pred svojou smrťou, na povzbudenie kňazom napísal: Boh nemá záľubu v ustráchanosti a nepokojnom duchu. Pán totiž chce, aby sme sa so svojimi obmedzeniami, slabosťami a ranami vždy obracali na neho a hľadali pomoc v jeho moci a sile. [...] Keď sme urobili všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia, zvyšok prenechajme tomu, ktorý má moc vykonať všetko, čo chce.
Bratia a sestry! Čím ďalej, tým viac si uvedomujeme, že potrebujeme kňazov, potrebujeme pastierov, v ktorých môžeme nájsť oporu, svetlo a blízkosť Ježiša Krista. Rozprávajme o kráse tejto potrebnej služby a konfrontujme mladých mužov s otázkou či ich Pán nevolá do svojej vinice. V rámci farnosti sa venujme našim miništrantom, lebo práve z ich radov vyklíčilo veľa duchovných povolaní.
Možno to budeme v tomto roku práve my, ktorí budú potrebovať službu povzbudenia a posily, pretože naše srdce bude skrúšené a ubité. A práve cez službu kňaza sa nám dostane útechy. Nech nám teda požehnanie z jeho rúk tiež pomôže nadchnúť sa pre každého človeka, predovšetkým pre toho, kto trpí, nadchnúť sa pre službu, aby si Cirkev, prv než bude mať čo povedať, zachovala srdce, ktoré pulzuje láskou. AMEN
