List zasväteným osobám na sviatok Obetovania Pána
V Košickej arcidiecéze pôsobí 84 rehoľných kňazov, 287 rehoľných sestier a 14 rehoľníkov . Pre aktuálne pandemické opatrenia sa v tomto roku stretnutie košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera so zasvätenými neuskutoční. Podľa jeho slov to nijako nemôže ubrať dôležitosti a poslaniu zasvätených osôb v Cirkvi a tiež „záujmu arcidiecézy o Vás, ktorí žijete a pôsobíte na jej území“, píše v liste, ktorý adresuje členom mužských i ženských rehoľných komunít, ako aj všetkým zasväteným na území Košickej arcidiecézy. Deň zasväteného života sa v Cirkvi každoročne slávi na sviatok Obetovania Pána 2. februára.
V prílohe listu sa prihovoril aj košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, ktorý im v úvode poďakoval za modlitby, obety a všetky dobré skutky v rámci arcidiecézy.
Milí zasvätení a zasvätené!
Čas okolo sviatku Obetovania Pána je vždy príležitosťou na spoločné stretnutie s vami a na vyjadrenie vďaky za vaše modlitby, obety a všetky dobré skutky, ktoré konáte v rámci veľkej rodiny našej arcidiecézy. Tento rok sme ukrátení o takéto stretnutie. Ale o koľko menej je možné participovať na reálnom stretnutí, o toľko viac chceme prežívať naše duchovné zjednotenie.
Sviatok Obetovania Pána bol známy už v prvých storočiach vo východnej Cirkvi a nazývali ho ako sviatok Stretnutia. Tento názov krátko pomenúva udalosť, kedy Svätá rodina – Jozef a Mária s dieťaťom Ježišom prišli do chrámu, aby ho obetovali a tam stretli Simeona a prorokyňu Annu. Je to stretnutie z pohľadu počtu ľudí malé, ale zároveň je to stretnutie veľkého dosahu. Tu sa stretá Starý a Nový Zákon. Tu sa stretá staršia i mladšia generácia. Tu je dieťa Ježiš obetované Bohu a tu zaznieva proroctvo o Márii a jej utrpení.
V tomto čase sa i vy, zasvätení, častejšie stretávate len v úzkom kruhu, v malom počte v rámci svojich komunít. Ale i tieto stretnutia majú veľký dosah, ktorý si v prítomnej chvíli možno ani neuvedomujeme. Utlmený vonkajší život a limitovaná možnosť pohybu určite aj vo vašich okolnostiach prináša výzvy sústrediť sa viac na vnútorný život spoločenstva a nanovo venovať pozornosť charizmám špecifickým pre vaše zasvätenie. Je to čas prehĺbiť vzťahy medzi staršou i mladšou generáciou. A je to aj čas znova sa pozastaviť nad naším osobným rozhodnutím obetovať svoj život podľa Ježišovho príkladu, aby sme – keď sa život znova otvorí a rozbehne – toto rozhodnutie vedeli v praktickom živote oveľa ľahšie realizovať.
Možno nie je jednoduché byť dlhodobo odkázaní na intenzívnejšie prežívanie spoločného času v komunitách. Sme rôzni a táto rozmanitosť je nezriedka aj priťažujúcim elementom. Byť dlhšie spolu ale môže byť príležitosťou pre pravdivejšie poznanie seba i druhých. Obeta nie je len záležitosťou externých aktivít, ale predovšetkým vnútorného života spoločenstva a vzájomných vzťahov, ktoré môžu byť krížom i požehnaním zároveň.
V tomto roku podľa rozhodnutia pápeža Františka začíname Rok sv. Jozefa. Pápež František vo svojom apoštolskom liste Patris corde opisuje sv. Jozefa ako nežného a láskavého, tvorivo odvážneho, ale taktiež ako toho, kto sa drží v úzadí alebo „v tieni“. Práve tieto posledné menované charakteristiky vystupujú aj v evanjeliu sviatku Obetovania Pána. V rámci tohto počtom malého stretnutia evanjelista Lukáš dáva každej postave priestor – či už ide o hovorené slovo (ak ide o Simeona či Annu) alebo o pozornosť ako takú. Samozrejme, Ježiš je centrom tohto diania. Aj Mária je osobitne vnímaná v rámci proroctva o jej bolesti. Len Jozef ostáva bez slov a bez významnejšej pozornosti. Avšak napriek tomu tu má nezastupiteľné miesto.
Svätý Jozef je učiteľom toho, ako sa držať v úzadí alebo byť „v tieni“. Už samotný čas pandemickej krízy nás v rôznych ohľadoch učí pokore a skromnosti. Máme skúsenosť toho, že nemôžeme prehovoriť tak, ako sme na to boli predtým zvyknutí. Máme skúsenosť toho, že nemôžeme konať svoju zasvätenú službu prostredníctvom osobných stretnutí. Dokonca obmedzenia sa týkajú aj sviatostného života – či už jeho vysluhovania alebo prijímania. Táto kríza sa veľmi dotkla kňazského i zasväteného života a navonok mnoho aktivít utlmila. Často ako keby nám ostávalo len jednoducho „byť“. Ale aj toto „bytie“ má svoj význam. Byť v úzadí, byť „v tieni“, to je ako identifikovať sa s postavou sv. Jozefa. Je to skúška toho, že naša hodnota nie je len v podávanom výkone, ale aj jednoducho v tom, že sme prítomní v tomto svete. Svet to vníma a hoci sa to niekedy nezdá, zasvätený život tu má nezastupiteľné miesto. Už len samotná prítomnosť zasvätených a predovšetkým ich modlitba je znamením pre tento svet.
Chceme vám poďakovať za každú obetavú službu na území našej Košickej arcidiecézy a to nielen za tie aktivity, ktoré boli očami viditeľné, ale aj za tie, ktoré boli a sú konané „v tieni“. Pán nehľadí ako človek, Pán hľadí do srdca. Nech náš Pán teda požehnáva vaše spoločenstvá. Nech vám dá veľa síl i zdravia pre nové zanietenie obetovať svoj život a nech vás naplní pokojom, aby ste rástli a mocneli na duchu, aby ste boli plní múdrosti a aby Božia milosť spočívala vo vás.
Mons. Marek Forgáč
pomocný biskup
generálny vikár