Košickí stredoškoláci a pedagógovia zavŕšili školský rok spoločným poďakovaním v katedrále

Atmosféra radosti a hlbokej vďačnosti zaplnila v závere školského roka Katedrálu svätej Alžbety v Košiciach. Na tradičnej svätej omši Te Deum sa  26. júna  na konci školského roka  zišlo spoločenstvo piatich cirkevných stredných škôl pôsobiacich v meste. Stovky mladých ľudí, pedagógov, riaditeľov a kňazov z Gymnázia Edity Steinovej, Gymnázia Tomáša Akvinského, Strednej zdravotníckej školy svätej Alžbety, Gymnázia košických mučeníkov a Premonštrátskeho gymnázia prišli spoločne pred oltár, aby odovzdali uplynulý školský rok do Božích rúk.

Hlavný celebrant, pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč, neskrýval v úvode radostné dojatie nad plnou katedrálou. Vo svojej homílii sa hlboko dotkol témy ľudského prežívania a kresťanskej identity, pričom mladým ľuďom adresoval tieto slová:

„Rámec tejto vďaky nám ponúka žalm: Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali. Určite aj každý z vás si počas uplynulého školského roka prežíval svoje babylonské zajatie – či to bol hnev z neúspechu, sklamanie, zranenie alebo smútok zo samoty. Ale pri tom všetkom pamätáme aj na Sion, na vrch, kde prebýva Pán – radosť z dobrých výsledkov, povzbudenie, uzdravenie či istotu vzťahov. Je dobré si uvedomiť svoje prežívanie, pretože najhoršou odpoveďou je, keď neprežívame nič. Tu treba zdôrazniť ten feeling – byť v kontakte so svojím vnútrom. Modliť sa totiž znamená odovzdať seba Bohu a vedieť, že nás má rád takých, akí sme. Chceme to teraz navliecť ako na náhrdelník a vytvoriť jednu modlitbu vďaky.

Tento žalm, ktorý v 70. rokoch skupina Boney M pretvorila na obrovský hit By the rivers of Babylon, hovorí o zachovaní si identity v náročných časoch. Kedy študent katolíckej školy potrebuje zachovať svoju identitu? Keď cíti tlak na výkon, tlak zapadnúť do partie, silný tlak sociálnych sietí alebo potrebu prispôsobiť svoje názory svetu. V tom nám pomáha vzťah k Bohu, svedomie a hodnoty.

Pred vami je veľká výzva – prázdniny. Pamätajte na svoju identitu kresťana a Božieho dieťaťa všade, kam pôjdete za oddychom či brigádou, doma i v zahraničí. Naši patróni Cyril a Metod išli do zahraničia nie preto, aby vieru stratili, ale aby si ju zachovali a rozdávali druhým. Nebojte sa byť dobrým, smelým a atraktívnym kresťanom. Ako hovorieval svätý Ján Bosco: ‚Buďte radostní, robte dobro a nechajte vrabcov čvirikať.‘“

Záver svätej omše patril úprimným poďakovaniam.

Riaditelia prítomných škôl vyjadril veľkú vďačnosť predovšetkým samotným študentom za ich celoročnú spoluprácu a neutíchajúcu snahu pracovať na sebe, rásť a formovať sa. Zároveň im zo srdca popriali, aby nadchádzajúci čas prázdnin bol pre nich obdobím zaslúženého oddychu, radosti a hlbokého načerpania síl.