Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
18. juna 2022

Košická arcidiecéza privítala v službe troch nových kňazov

Miloš Jaklovský  z Farnosti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove,  Ján Pčolinský z Farnosti Nanebovzatia Panny Márie v Košickej Polianke a Maroš Varga z Farnosti sv. Jozefa v Slivníku - sú traja mladí muži, ktorí z rúk košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera prijali sviatosť kňazstva.

 Na počiatku povolania novokňazov stál dar Božej milosti. Ten sa rozvíjal rokmi formácie v kňazskom seminári. Prijatím vysviacky sa novokňazi naplno vložili do služieb Cirkvi. Aj o vzácnom dare povolania hovoril vo svojej homílii arcibiskup Bernard Bober a apeloval i na dar ľudskosti, ktorý kňaz musí mať pri komunikácii so svojimi veriacimi.

 „Buďte k ľuďom ľudskí, a to Božie im sprostredkujete veľmi účinne. Čerpajte Ježišovu ľudskosť z Evanjelia a zo svätostánku. Lebo naozaj, kňaz môže byť veľmi disciplinovaný, môže byť sčítaný a inteligentný, no ak nie je ľudský, je to na nič. Ak nie je ľudský, nemôže byť dobrým kňazom, nemôže byť dobrým pastierom, lebo mu chýba srdce. Keď sme sterilní a uzavretí do seba, všetci okolo nás trpia. Za každou rigídnosťou sa však skrýva problém. Svätý Otec František práve toto zdôrazňuje a vystríha nás pred postojom uzavretosti a klerikalizmu, ktorý povyšuje dôležitosť osoby kňaza nad jeho službu. Milí naši budúci novokňazi, učte sa žiť v spoločenstve spolubratov kňazov. Dajte si poradiť od starších a vyhľadávajte takých, ktorí naplno žijú so svojou farnosťou a poznajú svojich farníkov po mene. Neviažte sa príliš na svoje koníčky, ani na domácich miláčikov, pretože pri zmene dispozície si lámem hlavu nad tým, aký dekrét im vystaviť, aby mohli ísť s vami aj oni všade tam, kde ste potrební. Buďte slobodní od toho všetkého, aby ste mohli byť ešte slobodnejší pre službu v Ježišovej vinici.

Silným momentom kňazskej vysviacky je aj chvíľa, keď svätenec príjme z rúk svätiteľa paténu a kalich s vínom. Slová, ktoré zaznievajú mieria totiž na podstatu služby, ktorá novokňazov čaká: „Prijmi obetné dary svätého ľudu a obetuj ich Bohu. Uvedom si,
čo budeš konať, pripodobni sa tomu, čo budeš držať v rukách a naplň svoj život tajomstvom Pánovho kríža.“ 

Na záver svätej omše sa novokňazi poďakovali všetkým, ktorí ich sprevádzali na ceste ku kňazstvu a udelili novokňazské požehnanie svojmu svätiteľovi a všetkým prítomným.

Po kňazskej vysviacke dostali novokňazi svoju pastoračnú dispozíciu, ktorú budú vykonávať. Miloš Jaklovský – Sečovce, Ján Pčolinský – Trhovište a Maroš Varga – Terňa.

 

Celé znenie homílie košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera

Milí spolubratia v biskupskej službe, drahí bratia kňazi, predstavení kňazského seminára, vyučujúci z Teologickej fakulty KU, principáli našich ordinandov, diakoni, rehoľnice a rehoľníci, rodičia a príbuzní našich budúcich kňazov, seminaristi, samotní ordinandi: Miloš, Janko a Maroš, drahí bratia a sestry v Kristovi tu v košickej katedrále, ale aj vy, ktorí ste s nami zjednotení cez vysielanie Televízie Lux!

V čase rýchlych zmien, keď jedna kríza strieda druhú, keď nič nie je isté a ľudia sa s bolesťou presviedčajú o krehkosti zdravia i života, v tomto čase a v tomto svete, ktorý viac ako kedykoľvek predtým potrebuje Boha, budú títo vaši a naši synovia vysvätení pre kňazskú službu, aby sprítomňovali Ježiša Krista ako najväčšiu istotu a nádej.

Deje sa to práve teraz, keď sa po dlhodobej izolácii pandémie mnohí ešte celkom neotvorili, stratili schopnosť súcitu, empatie a azda sa aj boja spoločenstva. No Ježiš ako Dobrý pastier lieči naše srdcia a vracia ich k základnej náklonnosti – k potrebe lásky a ľudskosti.

Naozaj, oživiť dobroprajnosť a pravú ľudskosť nie je také jednoduché. Samotné ľudské sily na to nestačia. Veď sa len pozrime k našim susedom na Ukrajine, kde prebiehajú kruté boje a zomierajú nevinní ľudia. Preto hľadáme oporu a pomoc v Božej sile, dobrote a láske. Hľadáme ju tam, kde nám ju dokážu sprostredkovať a vyslúžiť. Preto tak veľmi potrebujeme kňazov, Božích služobníkov. A doplním, že potrebujeme svätých kňazov.

Problém nie je v počte kňazov, ako hovorí kardinál Sarah vo svojej knihe Boh alebo nič, veď nikdy nebolo toľko kňazov, koľko ich je dnes, problém je skôr v osobnej ľudskosti a svätosti kňazov. Zdá sa tiež, že súčasnosť mení nás kňazov na úradníkov, organizátorov, stavbárov, a že prestávame byť staviteľmi tých duchovných mostov medzi človekom a Bohom. Sme akoby lekármi, ktorí nemajú čas liečiť. Čoraz viac nás naše povinnosti vzďaľujú od toho, na čo sme boli povolaní: byť mužmi modlitby a adorácie.

Ak chceme zostať verní Ježišovi, potrebujeme viac organizovať duchovný život a stretnutia modlitby než svetské aktivity. Lebo ako kňazi robíme mnohé veci, ktoré by mohli urobiť laici. Kňaz nemusí byť účastníkom na všetkých akciách, ale mal by byť prvý pred Pánom a čo najdlhšie. My máme prestierať Pánov stôl a venovať sa modlitbe. Nik namiesto nás nemôže spovedať, nik namiesto nás nemôže celebrovať. To sú veci, ktoré môžeme robiť len my. Niekedy na to zabúdame, lebo je ľahšie a uspokojivejšie robiť niečo iné.

Modlitba musí byť centrom v živote kňaza, ako bola centrom aj Kristovho života. Lebo počas modlitby sa duša mení a stáva sa schopnou nosiť Boha ľuďom. Modlitba je potrebná na sústredenie, rozlišovanie, hľadanie dobrých rozhodnutí a priamej cesty podľa Pánovej vôle.

Ak sme zavalení povinnosťami, ľahko nám môže uniknúť to, čo je v našom živote podstatné. Pamätajme na to, že príliš klerikálna Cirkev vidí všade kňaza ako garanta a kontrolóra, ktorý však redukuje svoj úrad na to, aby udržal svoju osobnú moc a kontrolu nad všetkým. Máme až príliš veľa skúseností z toho, k čomu vedie moc, ako mení srdcia aj tých najlepších ľudí a robí z nich nepriateľov.

Milí naši svätenci, Miloš, Janko a Maroš, investujte svoj čas i námahu do dobrých vecí a duchovných aktivít. Veď napr. aj pripraviť kázeň si vyžaduje čas a námahu, aby to nebola iba séria upozornení, ktoré vzďaľujú ľudí od Boha. Práve preto Svätý Otec František vo svojej exhortácii Evangelii gaudium venoval mnohé stránky príprave na kázeň a na svätú omšu.

Milí synovia, každý deň budete držať Boha vo svojich rukách. Každý deň budete oplývať silou, ktorú nemá ani Michal archanjel. Svojimi slovami premeníte podstatu kúska chleba na telo Ježiša Krista a víno na jeho krv. Doslova, uprosíte Boha, aby v tej chvíli znova zostúpil na zem. Preto vás prosím: buďte svätí! Ľudia vám budú často opakovať: Ak vy budete svätí, my budeme zachránení. Ak nebudete svätí, sme stratení! Buďte pri oltári, robte Pánovi spoločnosť a službu. A všade hovorte ľuďom o Bohu, lebo svet potrebuje Boha.

Ďakujte Bohu za povolanie a každý deň si pripomínajte to, že patríte Ježišovi. Oživte si pamäť aj na tých, ktorí vám dali život, vďačne myslite dnes sna svojich rodičov, ale i na tých, ktorí vás formovali, teda na vašich predstavených v seminári a pedagógov na teologickej fakulte.

Táto vďačnosť nech vo vás prebudí pravú ľudskosť. Byť ľudský, to neznamená mať zmysel iba pre ľudské či pozemské veci. Tu ide o ľudskosť podľa Ježišovho vzoru. To znamená, že ak chceme skutočne milovať Boha, musíme sa nadchnúť pre človeka, pre každého človeka, najmä pre toho, kto trpí a potrebuje útechu. Mnohí naši kňazi to dokázali počas pandémie i počas vojny na Ukrajine. Vyprosujem vám dnes túto milosť nadchnúť sa pre tých, ku ktorým vás Boh pošle, a ktorých vám pošle do cesty.

Buďte k ľuďom ľudskí a to Božie im sprostredkujete veľmi účinne. Čerpajte Ježišovu ľudskosť z Evanjelia a zo svätostánku. Lebo naozaj, kňaz môže byť veľmi disciplinovaný, môže byť sčítaný a inteligentný, no ak nie je ľudský, je to na nič. Ak nie je ľudský, nemôže byť dobrým kňazom, nemôže byť dobrým pastierom, lebo mu chýba srdce.

Keď sme sterilní a uzavretí do seba, všetci okolo nás trpia. Za každou rigídnosťou sa však skrýva problém. Svätý Otec František práve toto zdôrazňuje a vystríha nás pred postojom uzavretosti a klerikalizmu, ktorý povyšuje dôležitosť osoby kňaza nad jeho službu.

Milí naši budúci novokňazi, učte sa žiť v spoločenstve spolubratov kňazov. Dajte si poradiť od starších a vyhľadávajte takých, ktorí naplno žijú so svojou farnosťou a poznajú svojich farníkov po mene. Neviažte sa príliš na svoje koníčky, ani na domácich miláčikov, pretože pri zmene dispozície si lámem hlavu nad tým, aký dekrét im vystaviť, aby mohli ísť s vami aj oni všade tam, kde ste potrební. Buďte slobodní od toho všetkého, aby ste mohli byť ešte slobodnejší pre službu v Ježišovej vinici.

Okrem ľudskosti, si zachovajte v srdci pokoj. Dobre rozlišujte a nedajte sa vtiahnuť do premúdrych debát. Nevenujte takú pozornosť sekundárnym veciam, ktoré nás rozdeľujú v našich názoroch. Skôr hľadajte jednotu so Svätým Otcom a s celou Cirkvou.

Zarmútili ma postoje niektorých mladých kňazov a to nielen počas pandémie, ktorí sa odvolávali na čistotu svojho svedomia, a pritom zanechali za sebou rozhádané spoločenstvá a nepokoj. Podľa ovocia vás budú poznať! Zvlášť táto neľahká doba kríz preverila a ešte preverí naše egá, našu ochotu i kreativitu a našu jednotu s biskupom i medzi sebou navzájom.

Miloš, Janko a Maroš, zasväcujeme vás dnes Panne Márii v istote, že, nakoľko sme my kňazi jej najmilšími duchovnými synmi, ona nás bude viesť na ceste, ktorá určite nie je ľahká, je plná skúšok, ťažkostí a pádov, ale tiež radosti. Ona nech vás privedie k dôvernému vzťahu so svojím Synom, aby ste boli ľudskými, svätými a dobrými pastiermi podľa Ježišovho Srdca!

 


Fotogaléria


Diecézna fáza biskupskej synody v Košickej arcidiecéze
Nahlásenie sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi na Slovensku
Anna Kolesárová
Pápež František na Slovensku
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti