Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
14. októbra 2019

Jubilujúci manželia na slávnosti v Dóme sv. Alžbety

Obnoviť túžbu po vernosti, také bolo heslo Jubilejného roka Troch  košických mučeníkov, ktorý bol vyhlásený v Košickej arcidiecéze. Jedným z dobiehajúcich podujatí roka bolo aj stretnutie jubilujúcich manželských párov arcidiecézy.

V nedeľu 13. októbra sa tak v košickej katedrále sv. Alžbety stretli manželia, ktorí si v tomto roku pripomínajú 40., 50., 60. a 65. výročie manželstva. Prišli zo všetkých kútov arcidiecézy a stretlo sa tu nakoniec vyše 150 manželských párov.

Všetci takto oslávili roky spoločne stráveného života, obnovili si manželské sľuby a aj spomínanú túžbu po vernosti.

Slávnostnú svätú omšu pre manželov slúžil arcibiskup Mons. Bernard Bober, pomocný biskup Marek Forgáč a emeritný arcibiskup Alojz Tkáč.

Po slávnosti nasledovalo osobitné biskupské požehnanie a odovzdanie pamätného listu so symbolickým srdiečkom. Spoločná ďakovná svätá omša za jubilujúcich manželov sa uskutoční aj na budúci  rok.

V homílii arcibiskup Bober okrem iného vyzdvihol príklad, ktorý dlhoroční manželia predstavujú pre svoje okolie a tiež aj skutočnosť, že výročie uzavretia manželstva je hodné osláv: Práve vy ste tí, ktorí môžu povedať, že už majú niečo za sebou. Vašu lásku a vernosť preveril čas. Bohu vďaka za vás a vaše svedectvo vďačnosti i vernosti. Dnes svedčíte veľmi silno a všetkým nám ukazujete, že nie iba vlastnými silami, ale jedine s Božou pomocou sa dá žiť manželský život. Vy nám ukazujete, že láska, dôvera a vernosť je možná. Je možné obetovať sa, a že je to dobré a správne.“

Celé znenie homílie:

Milí bratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, milé rehoľné sestry, drahí bratia a sestry v Kristovi – predovšetkým vy, čo ste dnes prišli Bohu ďakovať za nádherné výročia spoločného manželského života – či už ste spolu 40, 50, 60, 65 alebo viac rokov!

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že texty čítaní dnešnej nedele nemajú nič spoločné s oslavou manželských jubileí. Ale keď sa lepšie pozrieme na čítané texty Svätého Písma, vidíme, že vďačnosť voči Bohu je podstatnou témou dnešnej nedele. A to je práve ten najkrajší prejav srdca, ktorým aj my dnes chceme osláviť Boha.

V druhej knihe kráľov sme čítali ako sa Sýrčan Náman chcel poďakovať Bohu za uzdravenie z malomocenstva (2Kr 5, 14-17). A v evanjeliu sám Boží Syn Ježiš Kristus vyzýva k vďačnosti za Božie pôsobenie v našich životoch (Lk 17, 11-19). Ľudia sú však zvyčajne takí, že keď sa majú dobre, už Boha nepotrebujú a zabúdajú mu prejaviť vďačnosť. Ježiš bol smutný, že sa našiel iba jeden z desiatich uzdravených, ktorý sa aj skutočne prišiel osobne poďakovať.

Vďačnosť je veľmi pekná ľudská vlastnosť. Je to prejav čnosti, ktorá napĺňa a ženie aj vás, milí naši jubilujúci manželia. Vy ste sa dnes prišli úprimne poďakovať Pánu Bohu za to, že jednoducho ste, že ste sa dožili tejto výročnej chvíle a okrem toho, že ste zostali za tie roky spolu. A aj ja, spolu s biskupmi a kňazmi chcem dnes ďakovať Bohu za vás a za vaše svedectvo. Áno, jedna dôležitá vec je dožiť sa, a druhá podstatná vec je zostať spolu. Dnes veľa manželov oslavuje aj piate, aj desiate výročie sobáša, lebo si uvedomujú aké je v dnešnej dobe vzácne zostať spolu v jednom zväzku. Sú pekné aj mladé manželstvá, a mnohí žijú pekne! Chvála Bohu! No niekedy až pribúdajúce roky preveria silu a trvácnosť manželského zväzku.

A práve vy ste tí, ktorí môžu povedať, že už majú niečo za sebou. Vašu lásku a vernosť preveril čas. Neraz mi tak úsmevne ľudia odpovedia, keď sa ich pýtam ako žijú. Ženy zvyknú povedať: Pán Ježiš na kríži trpel tri hodiny, ale ja s tým mojim „calý život“! A muži zase na odľahčenie povedia: Keby manželstvo patrilo medzi športové disciplíny, ja by som mal dostať medailu za to, že som „s totu moju vytrimal“!

Milí moji! Toto je prejav našej žoviálnej povahy a východniarskeho temperamentu, ale niekedy takýmto spôsobom zvykneme odľahčiť náročné a vážne chvíle v našich životoch, a chceme takto poďakovať Bohu, že on je nad tým všetkým. Áno, Boh vás možno neraz i skúšal ako zlato v peci a zistil, že ste ho hodní. Bohu vďaka za vás a vaše svedectvo vďačnosti i vernosti!

Dnes svedčíte veľmi silno a všetkým nám ukazujete, že nie iba vlastnými silami, ale jedine s Božou pomocou sa dá žiť manželský život. S jeho požehnaním je možné založiť si rodinu, vychovať deti a bok po boku prežívať i zrelšie roky a tešiť sa z vnúčat či pravnúčat. Vy nám ukazujete, že láska, dôvera a vernosť je možná, že je možné obetovať sa, a že je to dobré a správne. Ináč sa to nedá! Úloha otca a mamy sa nedá ničím iným nahradiť.

Toto je tajomstvo šťastnej rodiny! Keď je rodina pokope, keď sa vie zjednotiť, odpustiť si, zmieriť sa a povzbudzovať sa k viere vo večný život, taká rodina je šťastná, aj napriek krízam a turbulenciám. Rodine, ktorú spája Ježiš Kristus, nikdy nebude chýbať ani láska, ani nádej.

Takúto rodinu Ježiš nikdy neopustí, aj keď sa vám niekedy možno bude zdať, že Boh je ďaleko, alebo že niektoré z vašich detí sa vzdialilo od neho. Vtedy platí čo povedal svätý Pavol apoštol: Ak sme my neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže (2Tim 2, 8-13).

Milí jubilanti, spomeňte si na svoje začiatky, ako ste sa spoznali, ako ste sa do seba zamilovali, ako ste si sľúbili zostať navždy spolu a rozhodli sa žiť v manželstve. Mnohí by povedali, že to prvé stretnutie bolo nenápadné a skoro až náhodné. No v Božom pláne neexistuje žiadna náhoda. Jednoducho ste si padli do oka a hneď zahorelo celé vaše srdce. Možno ste sa zo začiatku aj hanbili jeden druhému nahlas povedať, že ho ľúbite. No nakoniec ste nepotrebovali dlhé mesiace či roky na vzájomné spoznávanie ako to robia mladí dnes. Vy ste boli vtedy viac rozhodnejší i odvážnejší.

Oživujte si tieto spomienky! Spomínajte, lebo takého spomienky majú miesto pri oslave každého výročia. Tieto spomienky vás omladzujú a upevňujú v presvedčení, že ste sa vtedy rozhodli správne, a že Boh bol pri vás v každej situácii života.

Božia láska vyživuje našu ľudskú lásku a dopĺňa to čo našej ľudskej láske chýba. V Božom slove a Eucharistii máme prameň tejto Božej lásky. Ježiš Kristus prítomný pod spôsobom chleba a vína sa chce stať našim pokrmom a posilou. On nám pomáha podávať doslova nadľudské výkony. On nás učí milovať i odpúšťať. On nás posilňuje vo vernosti a láske. Keď prijímame jeho Telo, stávame sa jedným telom v jeho duchovnej rodine v Cirkvi.

A tak ako pri Eucharistii, tak i v manželstve sa ľudia môžu stať jedným telom. Je to veľký Boží dar, že ste sa pred rokmi našli, a že vás ako dve polovičky Boh spojil akoby v jedno telo. A darom z neba je aj to, že sa tieto dve polovičky od seba neodlepili, a to ani vo chvíľach, kedy by ste toho druhého boli najradšej vystrelili možno až na mesiac. Predsa ste znovu naši cestu k sebe – a to je veľká vec, k tomu dokáže pohnúť iba Boh. Boh vám dal silu i vo chvíľach utrpenia či choroby. A stojí aj pri tých z vás, ktorí v ostatnom čase prežili najťažšie roky života a teraz prosia o požehnanie pre nový začiatok.

Teraz, v zrelších rokoch, máte pred sebou novú úlohu. Rozprávať o Bohu, o rodine a manželstve vašim vnukom a pravnukom. Váš život už hovorí za vás, ale nebojte sa túto vašu skúsenosť a životnú múdrosť odovzdať mladším. Venujte sa im ako sa len dá! Lebo veľa mladých dnes svedčí o tom, že to boli práve ich starí rodičia, cez ktorých našli cestu k viere.

Drahí bratia a sestry, milí synovia, dcéry, vnukovia a vnučky našich jubilantov! Buďte nablízku svojim rodičom i starým rodičom. Bol čas keď oni pomáhali vám, teraz pomôžte vy im. Buďte im vďační za vieru, ktorú vám odovzdali i za príklad trpezlivosti, zmierenia a manželského života.

Pápež František to mladým nedávno povedal takto: Počúvajte starších, aj keď niekedy dlho rozprávajú. Iba tak nájdete korene, z ktorých pochádzate aj vy. To sú slová veľmi trefné a pripomínajú nám našich starých rodičov, ktorí nám zvykli opakovať tri veci, keď odchádzali z tohto sveta: Starajte sa o svojich rodičov, držte rodinu pokope a vždy sa držte Pána Boha!

Buďme teda Bohu vďační za všetko! Ďakujme spolu s našimi jubilantmi za dar života, manželstva i rodiny a vyprosujme im nové sily, potrebné zdravie a milosti do ďalšieho času života, ktorý im dobrotivý Boh ešte dopraje. AMEN

 


Fotogaléria


Diecézna fáza biskupskej synody v Košickej arcidiecéze
Nahlásenie sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi na Slovensku
Anna Kolesárová
Komisia pre cirkevnú hudbu Košickej arcidiecézy
Pápež František na Slovensku
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti
Dotácia Odstraňovanie následkov po zemetrasení