Eliáš Štefan Iglódi 1621-1639

Košická arcidiecéza si aktuálne pripomína jubileum  umučenia svätých košických mučeníkov. Z tohto obdobia máme v našej arcidiecéze niekoľko ďalších mučeníkov. Jedným z najzaujímavejších príbehov je život a príklad minoritu Eliáša Štefana Iglódiho. Práve tejto osobnosti sa venovala konferencia v Trebišove, ktorú organizovali  farnosť Najsvätejšej Trojice Rad, farnosť Návštevy Blahoslavenej Panny Márie v Trebišove, rehoľa Minoritov a Múzeum a kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove. Fr. Eliáš Štefan Iglódi sa narodil v obci Kis – Rozvágyi (dnešné Maďarsko) v kalvínskej rodine. Keď mal šestnásť rokov, konvertoval na katolícku vieru, opustil rodný kraj a dva roky po svojom obrátení sa rozhodol stať minoritom. V Rade bol v tom čase nový kláštor, ktorý fungoval od roku 1637. Vstúpil teda do tohto kláštora a stal sa jeho prvým novicom. Prijal habit a rehoľné meno fráter Štefan. Šesť mesiacov po vstupe do kláštora ho predstavený kláštora poslal k dobrodincom, ktorí bývali v Malom Horeši. Tam ho však chytili dvaja kalvíni, odviedli ho za dedinu do lesa, priviazali ho k stromu a vyhrážali sa mu, že ak sa nezriekne minoritského habitu a nevráti sa ku kalvínskej viere, príde o život. Keď tieto podmienky odmietol splniť, útočníci mu šabľami spôsobili na hlave ranu, ktorá mala tvar kríža. Jeden z nich roztrhal ruženec frátra Štefana a jeho časti rozhádzal po lese. Potom mu útočníci nožom prerezali hrdlo. Posledné slová Štefana Iglódiho boli: „Ježiš a Mária, pomáhajte mi!“ Fráter Štefan umrel v povesti svätosti, ako svedčia oficiálne dokumenty. Bol veľmi úctivo pochovaný v premonštrátskom kostole v Lelesi. V tom čase sa tam totiž zdržiaval sedmohradský biskup Štefan Simandy, ktorý umučeného rehoľníka osobne poznal. Prikázal preniesť jeho telo do Lelesu. Na tretí deň vystrojil slávnostný pohreb, aký patrí mučeníkovi katolíckej Cirkvi. Pre minoritov na dnešnom východe Slovenska sa ešte len začínalo takmer storočné obdobie skúšok, v ktorom svoju vernosť Bohu spečatili vlastnou krvou ešte mnohí z nich. Po nejakom čase bolo telo brata Štefana prenesené do Radu a znova pochované v tamojšom kostolíku uprostred iných bratov, ktorí ho dostihli milosťou mučeníctva za krátky čas. Svedčia o tom zoznamy božích služobníkov v rehoľných archívoch i viaceré jeho obrazy v rôznych kláštoroch v Taliansku, Maďarsku i na Slovensku. Minoriti v 18. storočí Rad opustili, pretože sa presťahovali do Brehova. Nejaký čas ešte spravovali farnosť v Rade, aj tú ale neskôr odovzdali diecéznym kňazom a kostol s hrobmi mučeníkov pomaly zanikol. Hrob brata Štefana pred oltárom zaniknutého kostola upadol asi na sto rokov do zabudnutia, až kým ho nečakane objavili pri archeologických prácach v Rade. Konferencia pri príležitosti 380. výročia smrti Fr. Štefana predstavila dobu, v ktorej žil, okolnosti nálezu jeho tela ako aj ostatkov ďalších bratov v zaniknutom kláštore v obci Rad. Momentálne rehoľa menších bratov konventuálov – minoritov zvažuje začatie procesu blahorečenia Fr. Štefana. Ako uviedol Tomáš Lesňák, kustód minoritov na Slovensku: „Aktuálne sumarizujeme všetky dokumenty o jeho živote a smrti, dokumenty z archeologického výskumu i medicínskeho výskumu. Z pohľadu odborníkov by v krátkom čase bolo možné oficiálne otvoriť proces. Všetko je teda na dobrej ceste.“  Podobnú nádej vyjadril aj košický arcibiskup Bernard Bober, ktorý sa zúčastnil na konferencii a so záujmom si vypočul príspevky venované Štefanovi Iglódimu. Ako uviedol: „Farnosť Rad, kde sa našli ostatky Štefana Iglodiho je farnosťou našej diecézy a tamojší horlivý kňaz Roland Böör je od začiatku veľmi nadšený jeho príbehom a osudom. Samozrejme teda pozorne sledujeme snahy Minoritov o začatie procesu. Táto konferencia je akýmsi zhrnutím doterajších výsledkov výskumu. V roku, kedy si pripomíname 400. výročie sv. košických mučeníkov tu ide o ďalšieho mučeníka z tohto obdobia.“ Do bývalého minoritského kláštora v Rade aj dnes prichádzajú ľudia zo zvedavosti i s cieľom duchovne pookriať. Miestny farár, vdp. Roland Böör, aj napriek obmedzeným prostriedkom s Božou pomocou pretvára faru a jej okolie na nové duchovné centrum.