Decembrové stretnutie kresťanských psychológov a terapeutov
11. decembra 2025 sa v priestoroch Arcibiskupského úradu v Košiciach uskutočnilo druhé lokálne stretnutie kresťanských psychológov, psychiatrov a psychoterapeutov, ktoré pripravilo Arcidiecézne centrum pre rodinu. Na podujatí sa zišlo vyše 30 odborníkov z celej arcidiecézy ktorí nadviazali na prvé februárové stretnutie. Už vtedy zaznela spoločná túžba po spoločenstve, duchovnom povzbudení i odbornej výmene skúseností – a práve tieto potreby sa stali základom aj decembrového programu.
Účastníkov privítal košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč, ktorý ich povzbudil slovami o zmysle prípravy v adventnom období aj v profesionálnom živote psychológa či terapeuta. Zdôraznil, že ľudia v pomáhajúcich profesiách často prichádzajú do kontaktu s náročnými príbehmi a ohrozením vyhorením.
„Príprava je dôležitá aj v práci s klientom, ale pripravujeme aj sami seba na stretnutie s Pánom. Tieto povolania sa niekedy stretávajú s rizikom vyhorenia a je potrebné venovať čas aj sebe. Vy veľmi dobre viete, čo znamená pripravovať cestu do srdca človeka, ktorý trpí. Ježiš hovorí: Ja som cesta. Nehovorí to technicky, ale vzťahovo – kto má vzťah s ním, nachádza cestu. Nie my sme vykupitelia; nie každému vieme pomôcť. Je oslobodzujúce vedieť, že Pán je Kráľom a Vykupiteľom. My sa môžeme spolupodieľať na uzdravovaní sveta, ale nie sme tí, ktorí ho vykupujú.“
Hlavným hosťom stretnutia bol Mgr. ThLic. Štefan Žarnay, DCJM, PhD., MSMF, katolícky kňaz a člen rehoľného inštitútu Učeníci Sŕdc Ježiša a Márie. Je absolventom psychológie, sociálnej práce, náuky o rodine a teológie manželstva a rodiny a v súčasnosti finalizuje doktorandskú prácu na štúdiách v Ríme. Dlhodobo sa venuje antropologickým otázkam, najmä vzťahovej a naratívnej definícii ľudskej osoby. Vo svojom odbornom vstupe „Klient očami vzťahov a povolania“ predstavil dve oporné dimenzie kresťanskej antropológie – vzťahovosť a naratívnosť ľudskej osoby. Zdôraznil, že kresťanský psychológ nevidí pred sebou iba izolovaného jednotlivca, ale človeka vo vzťahoch a povolaní, ktorého život má smer k plnosti a skutočnému šťastiu. Otvoril tiež tému výziev, ktoré prináša moderné a postmoderné chápanie človeka, často redukovaného na autonómne indivíduum zamerané na subjektívnu pohodu, a porovnal ho s bohatstvom kresťanskej vízie osoby zakotvenej vo vzťahoch lásky a zodpovednosti.
Stretnutie pokračovalo diskusiou, neformálnym zdieľaním a nadväzovaním vzťahov medzi odborníkmi. Účastníci opätovne vyjadrili potrebu pravidelného sieťovania, duchovného sprevádzania a odborných vstupov založených na kresťanskej antropológii.
