Celodiecézna púť v Obišovciach
V diecéznom sanktuáriu v Obišovciach sa uskutočnila v sobotu 5. októbra a nedelu 6. októbta púť veriacich k milostivému obrazu Ružencovej Panny Márie.
V sobotu síce počasie veľmi neprialo, ale pre tých ktorí sa rozhodli prísť na otváraciu sv. omšu s arcibiskupom Bernardom Boberom bol prirpavený bohatý program až do neskorej noci.
Košický arcibiskup Bernard Bober poukázal na dôležitosť modlitby posvätného ruženca, že je to stále živá a aktuálna modlitba a nie je nijakým archaizmom. Počas celej soboty a nedele nechýbalo vysluhovanie sviatosti zmierenia pre pútnikov.
Nedeľnej slávnosti predchádzala modlitba Slávnostného ruženca .
Eucharistickú slávnosť dopoludnia viedol Mons. Waclav Depo, arcibiskup metropolita Czenstochowa z Poľska.
„Múdrosť srdca nás učí, že všetku nádej je potrebné skladať jedine v Bohu” , pripomína v svojom príhovore poľský arcibiskup. „Aj keď neraz Boh mlčí, vnútorným sluchom môžeme počuť jeho hlas. Treba preto veriť Božím prisľúbeniam.”
Homília Mons. Waclava Depa, arcibiskupa metropolitu z Czenstochowej v Poľsku.
Drahí bratia sestry v Kristovi, jedinom Vykupiteľovi človeka! Sme ľuďmi viery, alebo lepšie povedané, stávame sa nimi. Ako každý človek, môžeme aj my vo svojom živote potvrdiť prítomnosť slabosti, bezradnosť i obavy. Tie majú počiatok v samom človeku, ale rovnako i vo vonkajšom svete, ktorý, zdá sa, nie je jednoduchý. Je možno až neznesiteľný, pre jeho zlo, ktoré sa v ňom nachádza a ktoré je často v prevahe.
Nie je čítanie z knihy proroka Habakuka ako živá a aktuálna modlitba veriaceho človeka? Človeka, ktorý má účasť na tom všetkom, alebo pozoruje ako vyčíňa zlo a nespravodlivosť, ako sa to odohralo napríklad v septembri 2001 v Amerike, či na iných miestach sveta?: Dokedy mám volať, Pane, a nevyslyšíš? Kričím k tebe: „Násilie!“, a nezachraňuješ? Prečo mi dáš vidieť hriech a pozeráš na nešťastie? Útlak a násilie je predo mnou, rodí sa spor a vzniká zvada. (Hab 1, 2-3)
Prorok Habakuk, ktorý bol spolupracovníkom proroka Jeremiáša, vníma očami viery prichádzajúcu nadvládu Babylončanov, ktorí zničia na 60 rokov takmer všetko v Jeruzaleme: znesvätená svätyňa, zosadený kráľ, zavraždení obyvatelia, a odvlečení do zajatia.
Poučenie, ktoré vyplýva z týchto udalostí - ako tých počas Babylonského zajatia, tak aj dnes - nám naznačuje, že nie je možné hľadať pomoc v sebe samom, ani v dočasných prostriedkoch. Múdrosť srdca nás učí, že všetku nádej je potrebné skladať jedine v Bohu. Aj keď neraz Boh mlčí, vnútorným sluchom môžeme počuť jeho hlas. Treba preto veriť Božím prisľúbeniam. Boh dal svoju poslednú odpoveď skrze svojho jednorodeného Syna, ktorý podstúpil nespravodlivú smrť, aby priniesol spásu všetkým, ktorí mu uverili.
Svätý apoštol Pavol, nezávisle od okolností, či to hlásal na slobode, či v liste písanom z väzenia, veľmi zdôrazňuje, že Radostná zvesť - evanjelium o Ježišovi Kristovi je nielen pozvaním k viere, ale rovnako Božou mocou k oslobodeniu pre každého veriaceho, pretože v nej sa ukazuje Božia spravodlivosť, ktorá z viery pochádza a ktorá k viere privádza, ako je napísané: Spravodlivý bude žiť z viery (Rim 1, 16-17). Moc viery a lásky, ktorá je darom Ducha Svätého, je zbraňou kresťana. Kresťan prekonáva ťažkosti a protivenstvá znášané pre evanjelium, a pre Ježiša Krista. On nás prevádza vo veľkom boji so zlom.
Je potrebné preto rozmnožovať vieru v neho a pracovať na sebe v tomto svete. On nielen slovom ohlásil nadprirodzenú silu viery, ale svojimi skutkami a predovšetkým smrťou a zmŕtvychvstaním potvrdil spoluprácu Božej moci s veriacim človekom. Božia moc v nás koná cez vieru. V pozícii neužitočných sluhov, stávame sa spolupracovníkmi Boha vo svete. Viera, ktorá je darom, naberá veľkú moc a to cez službu Bohu i ľuďom - podľa vzoru Syna človeka, ktorý neprišiel dať sa obsluhovať ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých (Mt 28, 20). Je to Božia charizma, ktorá v nás premieňa spôsob starého myslenia a žitia na dobré svedectvo evanjelia.
Moji drahí!
Chcem vám priblížiť slová belgického kardinála Lea Suenensa, ktorému položili otázku: Aká je dnes najväčšia prekážka v evanjelizovaní sveta?
Jeho odpoveď znela takto: Nedostatok viery kresťanov je najväčšou prekážkou. Kresťania málo veria v to, čím sa môžu stať pomocou Božej milosti.
Tieto slová nech sa pre nás stanú motívom pri našej modlitbe, podnetom pre spytovanie svedomia. Boh nám pripravil veľké milosti už vo chvíli, keď nám dal život. Nielenže nás predurčil, ale pripravil nám slobodnú cestu v dôvere, tak ako Panne Márii. Ona slobodne a v dôvere odpovedala Bohu: Nech sa mi stane! A aj preto počula slová pochvaly od Alžbety: Blahoslavená si, lebo si uverila, že sa splní, čo ti Pán povedal.
Pozerajúc na Pannu Máriu, učme sa hlboko dôverovať Bohu, zjavenému v Kristovi, ktorému ona dala telo a krv, ľudskú prirodzenosť. Učme sa kráčať cestou za Kristom so živou vierou. Zložme v Ňom svoju dôveru a nádej, počúvajme a milujme ho celým naším jestvovaním.
Drahí bratia a sestry!
Dovoľte, aby som v tomto našom rozjímaní použil ešte jeden obraz. Istý umelec – maliar dostal nezvyčajnú požiadavku. Poprosili ho, aby na klenbe chrámu namaľoval tajomstvá svätého ruženca. Práce trvali veľmi dlho. Keď ukončil dielo, jeho spolupracovníci, keď rozoberali lešenie a celú konštrukciu vo svätyni, si všimli, že jedno tajomstvo ruženca chýba. Obrátili sa teda na umelca s reklamáciou. Ako mohol majster zabudnúť namaľovať na stene chrámu jedno tajomstvo svätého ruženca?
On sa usmial a odpovedal: Ja som na to nezabudol, ja som to úmyselne nenamaľoval na stene vášho kostola. Piate tajomstvo radostného ruženca – nájdenie Pána Ježiša v chráme - som tam nedal zámerne. Toto tajomstvo musí totiž každý z vás namaľovať vo svojom vlastnom srdci, vo chvíli, keď vstúpi do tejto svätyne.
A povedal ešte iné, veľmi vážne a znamenité slová: Nestačí vám Boha namaľovať na stene, musíte Ho hľadať a nachádzať vo svojom živote. Pretože tajomstvá života Ježiša a jeho Matky, sú tajomstvami vášho každodenného života. Musíte Krista namaľovať skrze každodenné svedectvo a osobnú odpoveď viery a modlitby deň za dňom. Tak prídete nakoniec až k Pánu Bohu a uvidíte Ho „tvárou v tvár”. AMEN
