jankrstitelZástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“
On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“
Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“
On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“
Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“
Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium. (Lk 3, 10-18)

V prvej časti dnešného evanjelia sa Ján Krstiteľ zhovára s troma skupinami: ľudom, mýtnikmi a vojakmi. Prichádzajú, aby mu položili jednoduchú otázku: „Čo máme robiť?“ U Lukáša sa taká otázka objaví viac ráz (Sk 2, 37; 16, 30; 22, 10) a vyjadruje absolútnu ochotu prijať Božiu vôľu zo strany toho, kto si uvedomil, že kráča scestne a rozhodol sa zmeniť život, preto sa pýta na smer, ktorým sa má vydať.
Predstavte si, že by ste sa v tomto predvianočnom čase s tou istou otázkou obrátili na nejakého „experta“ na náboženskom poli. (Napr. katechétka, rehoľná sestra či kňaz…) Čo by vám asi odpovedal? Možno by ste sa dohodli na počte ružencov, určite 3x denne Anjel Pána, predvianočná spoveď… Zaiste sa jedná o dobré rady, predsa však Ján Krstiteľ nejde tou cestou. Neodporúča nič špecificky „náboženské“, žiadne pobožnosti, ani obrady kajúcnosti. Nedáva popelec, nepredpisuje pôsty, neurčuje modlitby, nepredpisuje púštne duchovné cvičenia. Vyžaduje niečo veľmi konkrétne: radikálnu revíziu života, ktorej jediným etickým princípom je láska k bratovi.
Zástupom povie: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké a kto má jedlo, nech urobí podobne“. Minulú nedeľu nás Krstiteľ pozval, aby sme sa pozreli na náš vzťah s Bohom, ak sa chceme pripraviť na príchod Mesiáša. Vyzval nás k zmene zmýšľania a konania čo sa týka úsilia o dosiahnutie odpustenia hriechov. Dnes hovorí, že je potrebné vybudovať nový vzťah s blížnym. Láska, solidárnosť, ochota podeliť sa, odstránenie diskriminácie, zneužívanie moci, to sú hlavné témy jeho ohlasovania.
Nemôžeme obviniť Jána, že sa nevyjadruje dostatočne jasne. Modlitby a zbožnosť sú dobré, pokiaľ sa nestanú výhovorkou, pokiaľ sa nezmenia na spôsob, ako uniknúť požiadavke podelenia sa so svojimi materiálnymi dobrami s biednymi. Ten, čo patrí do zástupu, ktorý Ján oslovuje sa veľmi rád zúčastňuje modlitbových stretnutí, spieva v chrámovom zbore, ale keď sa objaví požiadavka dať k dispozícii bratom to, čo vlastní, všetok jeho náboženský entuziazmus razom upadne. Pričom nemôžeme uprieť Krstiteľovi „porozumenie a zhovievavosť“ voči ľudskej slabosti. Hovorí: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké“. Ježiš je k svojim učeníkom oveľa náročnejší: „Tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty“ (Lk 6, 29).
Potom Jána oslovujú mýtnici, tí, čo vykonávajú najnenávidenejšie povolanie. Nikto ich nemal rád, vyberali dane a boli kolaborantami s okupačnou rímskou mocou. Obohacovali sa na úkor slabých a bezbranných. Ján ich nevyzýva aby zmenili svoje povolanie, ale aby nezneužívali úrad ktorý zastávajú vo svoj prospech.
Mýtnik je symbolom toho, kto „vie narábať s peniazmi“, kupuje a predáva bez škrupulí mysliac len na svoje výhody, kto chvastajúc sa vlastnou šikovnosťou hravo podvádza prostých ľudí, kto neplatí dane, kto zneužíva naivnú jednoduchosť chudobného aby ho využil a tak sa obohatil. Kto sa správa ako mýtnik, zaiste sa nemôže pripraviť na Vianoce inak ako nejakou modlitbičkou.
Poslední, ktorí prosia Jána o radu sú vojaci. Očakávali by sme, že im povie, aby si hneď vyzliekli uniformu, odhodili zbrane a vzdali sa boja, ale aj tu je Ján tolerantný. Ježiš bude v tomto smere radikálnejší a úplne odmietne akékoľvek násilie. Povie svojím učeníkom: „Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé“ (Mt 5, 39).
Vojaci boli v tých časoch zle platení a tak využívali to, že sú ozbrojení a silní, ohrozovali ľudí, zle sa správali k ženám, vydierali druhých a slabších nútili k tvrdým a podradným prácam, roľníkov nútili aby im odovzdávali časť svojej úrody. Od nich Krstiteľ požaduje, aby nikomu nerobili krivdy a boli spokojní so svojím žoldom.
Vojak je symbolom toho, kto zneužíva svoju moc, kto využíva miesto ktoré dostal, povolanie, ktoré vykonáva na to, aby dominoval nad druhými, aby si podrobil slabšieho. Kto sa správa ako vojak je povolaný, aby prehodnotil svoje postoje ak sa chce pripraviť na príchod Pána.
Spôsob, ako sa Ján vyjadruje možno nezodpovedá našej súčasnej citlivosti. Nie je ani sladký ani nežný. Predsa však to čo prináša je radosť a nádej. Sú to slová útechy a pre Lukáša jeho posolstvo je radostnou správou. Dobre ste porozumeli! 18. verš hovorí: „A ešte všelijako ináč utešoval ľud a hlásal evanjelium“ (Lk 3, 18). (sloveso parakleo z gr. – utešovať)
Voda očisťuje, ale môže aj zabiť. Keď Ján ponáral do vôd Jordánu tých, čo k nemu prišli, aby sa nechali ponoriť, vykonal gesto, ktoré vyjadruje očistenie predošlého života od škvŕn hriechu a smrti. Nič viac. Jeho ponorenie nebolo dokonalé, nebolo kompletné. A toho si bol Krstiteľ plne vedomý. Vedel, že voda, do ktorej ponára je vonkajší kúpeľ. Aby sa voda stala životnou „miazgou“ musí byť vstrebaná, vypitá, asimilovaná. Ježiš neponára (krst) do vody čo očisťuje zvonku. On sám je vodou, ktorá preniká dovnútra, oživuje a premieňa. Je vodou, ktorá sa stáva v tom čo ju pije „prameňom vody prúdiacej do večného života“ (Jn 4, 14). Je to jeho Duch, je to Božia sila, ktorá premieňa starého človeka na nové stvorenie.
Teraz je jasný aj obraz ohňa. Sám Ježiš ho použije: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“ (Lk 12, 49). Nejde o oheň pripravený na potrestanie nekajúcich sa hriešnikov. Jediný oheň ktorý Boh pozná je ten čo priniesol na tento svet Ježiš, je tu Duch čo obnovuje tvárnosť zeme. Zostúpi z neba v deň Turíc a zjednotí všetkých ľudí jediným jazykom lásky. Bude to tento oheň čo očistí svet od všetkého zla a spáli všetky plevy.
Nie hriešnici sa majú báť Kristovho príchodu, ale hriech, ktorého zničenie Mesiáš ohlasuje. Hriešnici sa môžu iba radovať, pretože pre nich prichádza vyslobodenie od zla, ktoré ich zotročuje.

pripravil: Rastislav Dvorový

3adventnaC