Poďakovanie košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera na celodiecéznych rekolekciách pri ukončení Roka sv. Ondreja

Košice, katedrála sv. Alžbety 26. novembra 2011

 

„Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol 5, 16-18).

Otec kardinál,

bratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe,

rehoľníci a rehoľnice, drahí bratia a sestry.

 

Dnešný deň je mimoriadnou príležitosťou pre radosť, modlitbu a vďačnosť. Priniesli sme a natrvalo umiestnili v našej katedrále relikviu sv. Ondreja, apoštola. Malá čiastka relikvie, ale veľký dar, ktorý nás napĺňa radosťou, vyzýva k pokornej modlitbe a vzdávaniu vďaky, ktorá predovšetkým a na prvom mieste patrí Trojjedinému Bohu, Darcovi všetkých darov. Túto vďačnosť Pánovi za prítomnosť relikvie patróna našej arcidiecézy a za celý uplynulý Rok sv. Ondreja dnešnou a nasledujúcimi bohoslužbami za nás všetkých kladiem na oltár.

Rok sv. Ondreja so svojou myšlienkou: Pánovo slovo vždy a všade, bol podnetom k duchovnej obnove a k prehĺbeniu nášho vzťahu k Božiemu slovu, ktoré — ako píše sv. Jakub „má moc spasiť vaše duše“ (Jak 1, 21). Pre mňa to bol zároveň rok radosti, keď som sa postupne dozvedal ako sa jednotlivé farnosti odhodlali na spoločné modlitbové čítanie Písma, lectio divina. Zamýšľali sme sa nad evanjeliovými témami, ktoré majú súvis s apoštolom Ondrejom, jeho a našim vzťahom viery k Božskému Majstrovi Ježišovi Kristovi. Bol to rok intenzívnejšej modlitby, aby sme na príhovor sv. Ondreja boli schopní vytrvať v apoštolskom nadšení, stále viac túžili po svätosti života a dosvedčovali to každodenným úsilím.

Ďakujem farnostiam a ich duchovným otcom, reholiam, hnutiam, diecéznym inštitúciám za aktívne prežívanie Roka sv. Ondreja.

Každému peknému dielu predchádza tichá iniciatíva niekoho, kto často potom zostane v úzadí. Avšak nechcel by som, aby zostal bez vďačného povšimnutia náš spolubrat Ondrej Nagy, ktorý prišiel za mnou s myšlienkou, aby som požiadal arcibiskupa v Amalfi o relikviu sv. Ondreja pre našu arcidiecézu. Sprostredkoval vzájomnú komunikáciu a ústretovosť voči našej prosbe. Ondrej, ďakujem Ti.

Nemôžem nespomenúť s veľkou vďačnosťou, aj keď tu dnes medzi nami nie je, J.E. Mons. Orazia Soricelliho, arcibiskupa z Amalfi-Cava de Tirreni, ktorý počas našej septembrovej púte nám osobne odovzdal čiastku z relikvie sv. Ondreja, ktorá je uchovávaná v jeho katedrále.

Viacerí naši kňazi a laici sa aktívne podieľali na tvorbe duchovného programu Roka sv. Ondreja, na púti do Amalfi a na rôznych sprievodných aktivitách. Všetkým úprimne ďakujem, zvlášť svojmu biskupskému vikárovi Vladimírovi Šostákovi, ktorému som zveril prípravu podkladov pre mesačnú katechézu, lectio divina a koordináciu duchovnej obnovy. Ďakujem.

Otec kardinál, všetci sme naplnení radosťou, že ste dnes pri nás a s nami na modlitbách a na Eucharistickom vďakyvzdaní, ktorým zakončujeme Rok sv. Ondreja. Určite je radosťou aj pre Vás byť svedkom života, ktorým sa uberá Vaša rodná diecéza. Vždy Vám záležalo na budovaní Cirkvi, na ohlasovaní Evanjelia, na živej spätosti s cyrilo-metodskými koreňmi a na „mravnej obrode, ktorá zahŕňa všetko, čo je dobré, krásne a zdravé v našom ľude a národe“ — ako ste to vyjadrili pred dvadsiatimi rokmi v odkaze pre náš národ (Odkaz slovenskému národu, 1991).

Chcem sa Vám v mene nás všetkých srdečne poďakovať za Vašu prítomnosť a za otcovské slová povzbudenia, ktoré sú pre nás novým odkazom a impulzom, ako kráčať ďalej. Toto poďakovanie Vám, som si zámerne nechal celkom na záver, lebo ho chcem spojiť s dvoma prosbami: Prvá: „Nech Boh nádeje vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou“ a Božím požehnaním (Rim 15, 13). Druhá prosba: aby ste nám všetkým udelili apoštolské požehnanie.