Začiatok akademického roka 2012/2013 Veni Sancte

Košice – TF, Seminárny kostol

Magnificencie, páni prorektori, pán dekan Teologickej fakulty, prodekani, profesori a docenti, pán rektor seminára, seminárni predstavení, duchovní otcovia z Univerzitného pastoračného centra, seminaristi, milí študenti TF a iných univerzít, bratia a sestry!

Svetla ubúda, dni sa krátia a to je iba jeden zo sprievodných javov, ktoré už neodmysliteľne patria k začiatku akademického roka. Už roky sa totiž o takomto čase schádzame, aby sme spolu s Božou pomocou mohli vykročiť do nového obdobia štúdia a procesu vzdelávania. Koľko krát budeme musieť zažať svoje stolové i nočné lampy, aby sme mohli zvládnuť zadaný materiál a zložiť skúšky. Uvedomujeme si, že k tomu potrebujeme aj svetlo zhora – svetlo Ducha Svätého, ktorého sme na začiatku tejto svätej omše prosili o pomoc a sprevádzanie.

Veľmi výstižne to zhmotňuje dnešné evanjelium, keď Ježiš svojim učeníkom kladie na srdce, že nestačí iba lampy zapáliť, my sami sa máme stať lampami, ktoré svietia a ktoré nemožno ukryť. Vy ste svetlo sveta! (Lk 8, 16…) Je to veľká výzva – stať sa lampou, ktorá svieti v dnešnom svete. V začínajúcom Roku viery sa pokúsime práve o to – rozsvietiť svetlo viery aj pre tých, ktorí už dávno stratili zmysel života a chuť hľadať pravdu.

Vy sa aj v tomto akademickom roku budete približovať pravde o človeku a pravde o Bohu. Na prednáškach a rôznych seminároch, ale aj pri samoštúdiu, sa znova môžete presvedčiť o tom, že pravda je niečím živým. My nie sme jej vlastníci, ale sme ňou uchopení, ako to pripomína Sv. Otec na jednom z ostatných eucharistických slávení vo svojej letnej rezidencii Castel Gandolfo: Iba ak sa dáme viesť a poháňať pravdou, ostaneme v nej! Pri týchto slovách však vyjadruje aj obavu pred zintelektualizovaním viery a teológie:

         To je moja obava v tejto dobe, keď čítam toľko múdreho, že sa to stane iba hrou intelektu … že to bude už iba intelektuálny svet, ktorý náš život nepreniká a neformuje, a preto nás nevovádza do pravdy. Myslím, že práve nás teológov sa týkajú slová svätého Jakuba: Nielen počúvať, nielen čisto intelekt – ale konať, nechať sa formovať pravdou, nechať sa ňou viesť! … Niekto totiž môže stáť blízko pri Bohostánku, a predsa byť veľmi ďaleko od živého Boha. (5.9.2012)

         Spolu so Svätým Otcom si preto uvedomujeme, že Boží zákon a Jeho pravda je darom a nie plodom vlastnej ľudskej geniality. Tento dar nás ako veriacich ľudí vyzýva k svedectvu. Preto okrem plánovaných fakultných konferencií a prednášok týkajúcich sa viery, kde sa za účasti pozvaných hostí môžu v korektnej diskusii spájať viaceré prúdy katolíckeho myslenia – v umení, kultúre, medicíne či politike – sa okrem toho všetkého snažme posilniť osobné svedectvo pravdy a lásky. V tomto akademickom roku, ktorý bude zároveň Rokom viery sme doslova vyzvaní k získavaniu pre vieru. Profesorov našej Teologickej fakulty, ktorí sú z väčšej časti zároveň aj kňazmi, prosím o hlboké spojenie s pravdami, ktoré prednášajú a zároveň aj o vonkajšie svedectvo – aj vo forme riadneho kňazského oblečenia na prednáškach, i v kanceláriách katedier, kde pracujú. Svedectvo sa totiž viaže aj na vonkajšiu stránku.

Nemecký teológ Hans-Theodor Mehring, SJ vypracoval najnovšiu štúdiu o najčastejších formách toho, ako neveriaci či ináč veriaci ľudia v Nemecku prichádzajú ku katolíckej viere. Zhromaždil viacero príbehov týchto hľadajúcich ľudí. Vo všetkých dominuje nadšenie zo svedectva kvalitného a autentického životného príkladu katolíkov.

Takto si spomína aj na jedného študenta sociálnej pedagogiky, ktorý absolvoval viacmesačné praktikum v detskom domove v Afrike, čo zriadili a viedli rehoľné sestry. Nasadenie týchto rehoľných sestier, nezištná starostlivosť o im zverené deti, náboženská motivácia ich angažovanosti, ho priviedla k uvažovaniu nad otázkou po Bohu a pomaly začal aj rozmýšľať nad členstvom v cirkvi, do ktorej patrili spomínané rehoľné sestry. Tento študent po svojom návrate z Afriky prišiel za profesorom Mehringom, nie však kvôli tomu, aby sa s ním porozprával o viere – tá sa medzičasom pre neho stala životným presvedčením, ale prišiel, aby sa porozprával o základných podmienkach tejto viery. Tento presvedčený študent priviedol k sláveniu krstu, birmovania, Eucharistie aj svoju nepraktizujúcu katolícku mamu, svoju nepokrstenú sestru, svoju priateľku pokrstenú u evanjelikov a niekoľko ďalších kamarátov a spolužiakov.

Profesor Mehring nakoniec po mnohých podobných skúsenostiach zhŕňa tri dôvody, prečo sa  ľudia pri otázke po Bohu a pri hľadaní spoločenstva viery, rozhodnú práve pre katolícke vierovyznanie:

  1. Bohoslužba v Katolíckej cirkvi sa viacerým javí ako „ľudskejšia“ – plná symbolov a znamení a nie je tak vyhrotene intelektuálna ako napr. u protestantských cirkví.
  2. Katolíckej cirkvi mnohí hľadajúci pripisujú väčšiu duchovnú kompetenciu a zároveň ju od nej aj očakávajú. Odrádza ich politizovanie, alebo čisto sociálne prejavy.
  3. Mnohí hľadajú práve v Katolíckej cirkvi jednoznačnejšie a jasnejšie učenie, ktoré je v iných cirkvách nejednotné.

Drahí bratia a sestry, milí študenti, pri pohľade na našu spoločnosť a na Cirkev na našom Slovensku máme pred sebou podobné výzvy. Aj my sme povolaní osloviť a motivovať pre vieru. Ako kresťania – katolíci sa ale nesmieme skrývať. Skrývame sa často iba preto, že sme urobili, či robíme chyby. Dostali sme sa do štádia, keď sa bojíme urobiť čokoľvek, lebo médiá a spoločnosť sa až príliš sústredia na naše chyby. Dokedy sa kvôli tomu budeme skrývať?! V koľkých odvetviach doslova suplujeme funkcie štátu, hoci sa o týchto pozitívach nikde nahlas nehovorí: rozširujeme vzdelanie a ľudskosť, praktizujeme starostlivosť aj o tých, od ktorých spoločnosť odťahuje ruky, napĺňame neodmysliteľné duchovné potreby a túžby občanov tohto štátu, prispievame k spoločenskému zmieru. A to všetko robíme na základe silnej motivácie našej viery. Vyjdime z úkrytu! K tomu nás vyzýva aj Sv. Otec. Táto myšlienka nebojácneho svedectva je ústrednou témou Apoštolského listu motu proprio Benedikta XVI. Porta fidei (15).

Dnes by sme sa preto mali snažiť o väčšie, nie arogantné, ale zdravé katolícke sebavedomie. Prispieť k tomu môžu práve študenti a akademici, pričom sa budú neustále snažiť o to, aby predstavili pohľad katolíckej viery a morálne hodnoty na úrovni svojho fachu, aby sa zapájali do verejných diskusií ako kompetentní odborníci vo svojej oblasti, práve pri témach keď ide o kresťanstvo a o Cirkev. Tieto diskusné príspevky budú však bez efektu, keď sa nebudú opierať o hodnoverný kresťanský život.

Na záver začiatočného príhovoru v tomto novom akademickom roku chcem už len poukázať na jedno perfektné svedectvo nehanblivej viery. Odohralo sa síce už dávno, ale je veľmi aktuálne práve na akademickej pôde aj dnes. Francúzsky filozof Morice Blondel sa ešte ako študent okolo roku 1880 na jednom filozofickom seminári Parížskej univerzity dostal do debaty na vysokej úrovni a nechal o sebe počuť, že je presvedčeným katolíkom. Profesor, ktorý bol vzdialený od Cirkvi, na jeho adresu nahlas vyjadril počudovanie nad tým, že tak inteligentne vyzerajúci mladý muž, môže byť v dnešnej dobe ešte katolíkom. Mladý Blondel na to sebavedomo odpovedal, že sa snaží nielen inteligentne vyzerať, ale aj byť inteligentný.

Milí pedagógovia a študenti! Rok viery nás vyzýva k svedectvu. Neskrývajme sa. Odovzdajme ho so zdravým katolíckym sebavedomím. Zažatú lampu nemožno postaviť pod posteľ, či pod skriňu. Roznášajte a upevňujte svetlo viery tam, kde ste práve poslaní, aj na internátoch, medzi spolužiakmi. Nehanbite sa preto, že ste veriaci. Hľadajte oporu i pomoc v univerzitnom pastoračnom centre, získajte si u svojich duchovných otcov potrebný olej do svojich lámp, aby nezhasli.

Seminaristi, nebojte sa prísť medzi mladých – svojich rovesníkov – nie iba pri mládežníckej svätej omši, ale aj po nej. Pri svojich rovesníkoch sa zaúčajte, ako postupovať v dialógoch, ako im odkrývať dosiaľ nepoznané zákutia a nezodpovedané otázky viery. Učte sa odovzdávať vieru takýmto praktickým cvičením už teraz. Koľko podobnej práce vás bude čakať vonku. Aby ste vedeli múdro odpovedať, musíte najprv dobre študovať. Nepodceňujte čas štúdia. Neodkladajte si skúšky na neskôr. Mnohí laickí študenti sú v usilovnosti viac popredu. Umocňujte sa aj v duchovnej a ľudskej vybavenosti. Zaberte a zvládnite všetko potrebné v stanovených termínoch. Usilujte sa rásť duchovne pod vedením duchovných otcov podľa vzoru Ježiša Krista. Verím vám a viem, že to s Božou pomocou zvládnete.

Prajem vám všetkým, aby ste dobre vykročili do nového začiatku a aby ste mali radosť z poznávania a odovzdávania svojej viery. Nech sa medzi nami neustále zosilňuje jej svetlo! AMEN