Veľkonočná vigília

Košice – Katedrála 7. apríl 2012

 

Drahí bratia v kňazskej a diakonskej službe, milí katechumeni, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Koľko dôležitých a slávnych momentov a podujatí sa každoročne udeje na svete – a bez nás! Keď sa udeľuje Nobelov cena, keď sa odovzdávajú olympijské medaily, keď sa stretávajú hlavy štátov – nie sme pri tom! A mnohokrát sa nás to ani netýka. Ale keď Kristus vstal z mŕtvych, týkalo sa to práve nás, i keď sme ešte neboli na svete! Boh si nás vždy hľadá počas celých dejín, celý čas, možno i celý náš život a čaká na našu odpoveď. Boh nás bez nás stvoril, ale bez nás, nás nespasí!

Túto jeho snahu o dialóg badať už na počiatku, keď sa Boh skláňa k prachu – k človeku, aby mu dal sám seba – svoj život. Bez Boha skutočne nič neznamenáme, sme len hŕstkou atómov, ktoré sa raz rozpadnú. Prach sa obracia v prach. Keď však v sebe máme Božieho ducha, budeme žiť, dokonca môžeme žiť večne. Lebo Boh tvorí nové veci – aj z blata našich hriechov, i z toho slabého a rozptýleného prachu. On volá: Neobzerajte sa po veciach minulých, netrápte sa už nad tým, čo zlé sa vám dávno stalo! Hľa, teraz tvorím veci nové, čo to nebadáte? Tvorí z našich slabostí, z našich nedokonalostí, tvorí nového človeka!

Pozrite sa tu dopredu, na týchto mladých ľudí! Je ich sedem. Keby sme sa zahľadeli do ich životných príbehov, ľahko by sme spozorovali ako si ich Boh hľadal, ako ich volal. Volal na nich ako kedysi na Adama v rajskej záhrade: Adam, kde si???  A oni sa možno zdráhali tak ako Adam: Bál som sa! Bol som nahý, preto som sa skryl! Skrývali sa v záhrade svojho života, no Boh si ich aj tam vyhľadal! Bojovali s Bohom títo mladí ľudia. Ale Boh zvíťazil v ich živote a teraz chce v nich začať úplne nový život – život plný zmyslu a nádeje! Celé nebo sa raduje, lebo títo siedmi učeníci sa stretli so vzkrieseným Pánom!

Teraz nech im niekto hovorí, že zmŕtvychvstania niet, teraz nech sa niekto pokúsi vziať im nádej na večný život! Veď už len pri pohľade na nich sa utvrdzujeme v tom, že zmŕtvychvstanie môžeme prežiť už za života! Aká radikálna zmena! A toto je skutočné zmŕtvychvstanie z hrobu hriechov a ľahostajnosti!

Prorok Ezechiel sľubuje nové srdce a nového ducha tým, čo sa obrátia k Bohu. S týmto Božím duchom prichádza skutočná sloboda, lebo Boží duch je slobodný. Je ako vietor a prenikne i do zatvoreného hrobu. Tak ako Otec oživil týmto Duchom svojho Syna Ježiša Krista, oživí aj nás a vyvedie nás z našich hrobov.

Stojíme dnes pri prameni vody! Prach môže byť vlastne formovaný iba ak je spojený s vodou a je formovaný nejakým živým duchom. Tak aj vy, milí katechumeni, budete ako prach, z vody a z Ducha sformovaní v nového človeka! Dostanete nové telo – spoločenstvo veriacich! Zrastiete s touto svojou novou rodinou a budete s ňou prežívať všetky jej radosti i bolesti.

A my všetci sa opäť musíme zamyslieť, čo urobiť, aby ste sa tu cítili ako doma – ako vo svojom tele! Ja viem, ono to tak dokonalé to naše spoločenstvo zatiaľ nie je, nie sme zatiaľ plne jeden organizmus. Ale len zatiaľ! Sme ako ten prízemný rozptýlený prach. Dosiaľ nie sme plne spojení, ale iba dočasu!!! Priblížil sa totiž okamih vzkriesenia! Nezabudnite, že náš Pán povedal: Tretieho dňa budem vzkriesený! Tretieho dňa Syn človeka vstane!

To, či bude Kristovo telo – Cirkev – vzkriesená, to vo veľkej miere závisí aj od nás – ako sa dáme k dispozícii, ako sa necháme oživiť, ako zlomíme svoj samotársky život! Zlomenie života, nalámanie života pre iných je predpokladom onoho vzkriesenia! Nemôže vstať z mŕtvych, kto nezomrel, nemôže sa radovať, kto netrpel!

Drahí bratia a sestry! Kiež by sme v tejto chvíli poznali, že Boh tvorí všetko nové! A tak otvorme oči i sluch. Už nebuďme ako Adam v záhrade, lebo Pán je tu a hovorí: Ja som to, nebojte sa!                           AMEN!