Kvetná nedeľa B

Košice – katedrála 1. apríla 2012

 

Bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Keď si spomeniem na svoje detstvo, musím priznať – tak ako aj mnohí z vás – že to bol čas hier. Vytvárali sme rôzne partie a skupiny, prirodzene podľa našich záujmov. Jednou z najväčších zábaviek bola naša chlapčenská hra na vojakov. Bojovali sme jedni proti druhým a v zápale boja sme si ani neuvedomovali, že kopírujeme svet v ktorom žijeme – svet plný vojen a bojov medzi ľuďmi i medzi národmi.

Na vojnu sa nám hralo veľmi ľahko, pravidlá boli jasné, išlo to už akosi samo od seba. Bolo to v nás, v našej ľudskej prirodzenosti. No nikomu z nás vtedy ani len nenapadlo, ako by sa dalo hrať na mier, ako by mali vyzerať pravidlá hry na zachovávanie pokoja?! Bolo by to pre nás vtedy asi veľmi nudné, nebavilo by nás to.

Samotná hra, aj keď odzrkadľuje časť reality, predsa len má od skutočnosti poriadne ďaleko. Po mnohých rokoch života na tejto zemi však človek viac ako po hre na vojnu, túži po pokoji či už vo vzťahoch, v rodine alebo všeobecne vo svete. Ako však v skutočnosti vytvárať ozajstný pokoj, keď nám chýbajú akékoľvek herné skúsenosti z jeho aktívneho vytvárania? Ako ho zabezpečiť, ako ho udržať?

V dnešnom svete plnom vojen a nepokojov je práve táto otázka veľmi aktuálna. Podobné túžby po pokoji však prežívali aj ľudia v minulosti – aj obyvatelia Jeruzalema, práve vo chvíli, keď sa uskutočnil ten slávnostný Ježišov vstup do mesta.

Od Ježiša si totiž ľudia veľa sľubovali. Vedeli o Ňom, že je veľkým divotvorcom, že rozmnožil chleby na púšti, že vie uzdravovať chorých, že dokonca kriesil mŕtvych k životu. Takého muža preto chceli mať pred sebou ako svojho kráľa. V ňom zhliadli šancu na pokoj – pokoj od rímskej nadvlády a nezmyselných daní.

Toto boli sny, túžby a nádeje, na ktoré Ježiš natrafil, keď mu spievali slávnostné Hossana pri vstupe do Jeruzalema. Ale, bol to skutočne práve ten druh pokoja, ktorý chcel Kristus priniesť svojim ľuďom?

Niet pochýb o tom, že pokoj, s ktorým prichádzal Ježiš bol iného razenia. Nebolo to práve to, čo od neho očakával jasajúci zástup. Ježiš mal iné predstavy o mieri a pokoji. Jeho kráľovstvo predsa nie kráľovstvom z tohto sveta. Preto vedel, že pokoj ešte nie je dokonalým pokojom, keď sa ním myslí len pokoj od násilia zbraní, pokoj od útokov, pokoj od utláčania či hladu.

Ježiš chcel priniesť iný, dokonalejší druh pokoja: Boží pokoj! Ten sa dá síce ťažko získať čisto ľudským úsilím, predsa len môže byť ľuďom darovaný, ak oň prosia. Boží pokoj je preto predovšetkým darom! Je skôr Božím darom ako ľudským výdobytkom. Týmto ale Ježiš nezavrhuje ľudské úsilie o pokoj, naopak, zdôrazňuje, že k pokoju medzi národmi je nevyhnutné snažiť sa o pokoj v srdciach!

Boží pokoj sa prihovára najvnútornejším dimenziám človeka. Boží pokoj je to, čo nás uzdravuje, otvára oči pre skutočné hodnoty, pomáha znova vstať po rôznych pádoch a trápeniach keď si už myslíme, že nevládzeme ísť ďalej.

Tak dlho ako len svet bude svetom, bude Božie Slovo prinášajúce pokoj – práve v podobe muža na osliatku – prinášať útechu trpiacim, nádej väzneným a spoločenstvo opusteným. Boh v tejto podobe Božieho slova sprevádza ľudí až k hraničným situáciám v ich životoch a dodáva im odvahu i svoj pokoj, ktorý im nik nevezme.

Aj s nami kráča Ježiš hoci aj do tej najtmavšej temnoty našich dní a prináša nám svetlo, drží nás nad vodou aj v tých najväčších búrkach. Je s nami nielen vtedy keď mu voláme hosana, ale aj vo chvíľach, keď ho svojimi hriechmi pribíjame na kríž. Táto jeho stála a nemenná dôvera voči nám prináša našej duši úľavu a Boží pokoj.

Toto je ten pokoj, s ktorým Ježiš prišiel do Jeruzalema a ponúka ho dnes aj nám. Nie tak ako ho svet dáva, Ježiš volí inú cestu. Nepreberá úlohu vojenského hrdinu a vodcu, ale nechá sa radšej ukrižovať, len aby nám otvoril oči, že bez lásky nejestvuje skutočne trvalý pokoj. Toto je Jeho boj a toto je aj Jeho víťazstvo.

Drahí bratia a sestry, v detstve sme sa nijako nemuseli učiť ako sa vedú boje a rôzne vojny. Stačilo vnímať dospelých a okolitý svet, ktorý je aj dnes plný konfliktov. Hra na vojakov preto nebola ťažká.

Stať sa však Ježišovým učeníkom a bojovať za pokoj srdca, to je už oveľa ťažšie a na to nejestvujú pravidlá hry. Tu sa ide naživo! Máme však učiteľa Ježiša Krista, ktorý nás svojimi životnými postojmi a svojim slovom už od detstva formuje a učí nás, kde možno nájsť skutočný pokoj pre svoju dušu. On totiž sám najlepšie vie, aké túžby sa skrývajú v ľudskom srdci.

Vystúpme s ním teda na olivovú horu, vstúpme s ním do večeradla a nechajme na seba pôsobiť uzdravujúcu silu jeho umučenia i slávneho víťazstva. Nech nám On sám daruje ten vytúžený Boží pokoj. AMEN