2. Veľkonočná nedeľa – nedeľa Božieho milosrdenstva

Snina – Sídlisko 15. apríla 2012

 

Drahí bratia v kňazskej a diakonskej službe, bratia a sestry v Kristovi!

Na toto miesto – tu do vášho kostola nás dnes priviedla veľká túžba po Bohu, po Jeho láske a dobrote. Keď vás tu vidím zhromaždených ako jednu rodinu, mám pred očami všetky krásne a významné momenty, ktoré sa s touto vašou rodinou veriacich spájajú: nedávnu slávnostnú posviacku tohto kostola, ako aj chvíľu zriadenia vašej farnosti spred jedenástich rokov. Práve vtedy – na začiatku vzniku farnosti sa hľadal vhodný titul – patrocínium pre farnosť i nový kostol, ktorý vyrástol z priestorov bývalého kultúrneho strediska.

Vy ste sa vtedy rozhodli pre Božie milosrdenstvo. A urobili ste dobre! Sledovali ste výzvu vtedajšieho Sv. otca Jána Pavla II., ktorý dnešnú druhú veľkonočnú nedeľu navždy spojil s oslavou Pánovho milosrdenstva. Načúvali ste hlasu pápeža, ktorý celým svojim životom viedol živý apoštolát Ježišovej lásky medzi národmi celého sveta. Vy ste sa mu vtedy priblížili úmyslom robiť osvetu Božiemu milosrdenstvu a dnes sa on sám – blahoslavený Ján Pavol – približuje k vám cez túto relikviu. Je pri vás celkom blízko. Pripája sa k vám, akoby vás chcel ešte viac posilniť a povzbudiť, i sprostredkovať vám Božie požehnanie za to, že ste vtedy reagovali na znamenia čias.

V našej postmodernej dobe, kedy sme svedkami častých katakliziem, nešťastí, extrémov, povodní, zemetrasení a hrozných vojen či desivých skutkov proti ľudskosti, sme samým Božím riadením dostali nový impulz a pomoc zhora. Silná pripomienka toho, že Boh je láska a milosrdenstvo nás upevňuje vo viere, že Boh je nad bolesťou i nešťastím, vie o všetkom a neprestáva nás sprevádzať na ceste k večnosti. Dôležité je nestratiť túto vieru a vzývať Ho aj v časoch súženia, prosiť Ho o silu zvládnuť všetko, čo na dnešný svet i na nás dolieha. Buďme si istí, že dnešný sviatok je dielom Božej prozreteľnosti, pretože On najlepšie vie, čo dnes najviac potrebujeme. Potvrdzuje to aj sv. Pavol keď hovorí: Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte viac rozhojnila moja milosť! (Rim 5, 20b)

Neustále nanovo musíme pripomínať svetu, že náš Boh je Bohom milosrdným. Sväté písmo používa tento prívlastok na opísanie Božieho mena viac ako 400-krát. Žalmista ho oslavuje za jeho blahosklonnosť a za zázraky v prospech ľudí. Jeho dobrota je súčasťou a základom Jeho svätého mena. Je milosrdný, pretože miluje a práve Jeho Syn Ježiš Kristus bol poslušný a verný tejto výzve milovať až do krajnosti kvôli spáse sveta. Náš Boh je totiž Bohom, ktorý sa z lásky k nám neustále zľutúva a odpúšťa nám naše neprávosti a hriechy, kedykoľvek Ho o to prosíme. Cez sviatosť zmierenia máme vždy možnosť znovu získať pokoj duše i srdca a vrátiť sa ako márnotratní synovia do domu nášho Nebeského otca.

Keď sa Božej služobnici sestre Faustíne Kowalskej pár rokov pred začiatkom Druhej svetovej vojny v lúčoch svetiel ukázal Ježiš, nabádal ju k tomu, aby sa svet zasvätil Jeho Milosrdenstvu. Otvorený Ježišov bok a z neho prúdiaca milosť v podobe lúčov je obrazom Boha otvoreného pre nás a pre naše hriechy i slabosti. Vo svojom denníku sestra Faustína zapisuje hlas objasňujúci zmysel a obsah dnešného sviatku: Túžim, aby sviatok Božieho milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. … V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí nijaký rozum, ani ľudský, ani anjelský. (Denn. 699)

Podľa blahoslaveného Jána Pavla by sme toto Pánovo milosrdenstvo mali vnímať ako záchranný pás. Len tak možno prekonať bolestné rozdelenie medzi ľudskou nevernosťou a dobrotivým Bohom.

Sami na sebe najlepšie poznáme aké je ťažké zotrvať v dobrých predsavzatiach a s akými ťažkosťami veľakrát prežívame svoju kresťanskú vieru. Dostávame sa do situácií, v ktorých sa správame podobne ako apoštol Tomáš z dnešného evanjelia. Neveril a nedôveroval ani svojim najbližším priateľom, ktorí ho uisťovali o tom, že Kristus žije. Bolo to jeho sebectvo, ktoré mu zatvrdilo srdce pre vieru v Zmŕtvychvstalého. Bol si istý len sám sebou: Pokiaľ ja neuvidím, neuverím… Pokiaľ ja nevložím prst do Jeho rán a svoju ruku do Jeho boku, neuverím…

Aj my často podobne podmieňujeme svoju vieru v Boha a vo večný život. Sme ako neveriaci Tomáš, sebestační, sebaistí, odtrhnutí od spoločenstva, uzavretí do seba a do svojej samoty. Nechceme sa spoliehať na iných, pretože si myslíme, že všetko aj tak najlepšie zvládneme sami. A zakrátko, nielen ľuďom, ale už ani Bohu neotvoríme svoje srdce. Chceme výlučne iba dôkazy, fakty a výsledky.

No veriť, neznamená vedieť. Veriť, znamená nechať sa viesť a plne dôverovať. V takejto oddanej viere, v detinskom odovzdaní sa, nám chce Boh otvoriť myseľ i srdce, aby sme už konečne dokázali vnímať Jeho prítomnosť medzi nami, aj bez rukolapných dôkazov. A tak ako u apoštolov, aj u nás sa príchodom Zmŕtvychvstalého môže situácia otočiť o 180 stupňov. Pustime Ho medzi seba. Strach a beznádej sa zmení na radosť, sebectvo na oduševnenie a angažovanosť za spoločné dobro. Len zmŕtvychvstalý Kristus dokáže svojim príchodom zmeniť aj naše bolesti. Stotožnime sa preto so zvolaním sv. Tomáša: Pán môj a Boh môj! Nech je to naše nové precitnutie a uznanie Jeho neustálej prítomnosti po našom boku – v radostiach i v ťažkostiach.

Vaše sídlisko a Vaše mesto, drahí Sninčania, kedysi zápasilo o prežitie kvôli biede a ťažkým podmienkam, dnes bojuje o pravé hodnoty a duchovné prežitie, tak ako všetky ostatné mestá na našom Slovensku. Morálna bieda šíriaca sa obrovskou rýchlosťou je preto výzvou k tomu, aby sme spolu s Božou Matkou Máriou vzývali Božie milosrdenstvo pre záchranu duší. Misericordia divina – Božie milosrdenstvo je tým skutočným prameňom pokoja a živej nádeje v lepšiu budúcnosť. Znovu vám opakujem, že ste urobili veľmi dobre, keď ste sa rozhodli dať vášmu novému kostolu práve tento titul Božieho milosrdenstva. Ono nás totiž vytrháva z egoizmu a sebectva, ktoré sa v dnešných časoch stáva asi najväčším pokušením.

Ak však človek umožní Bohu vstúpiť do svojho života, ak umožní Kristovi, aby prebýval v jeho srdci, nebude to nikdy ľutovať. Boh si v takomto človeku doslova spraví príbytok. Takýto človek zakúsi radosť z toho, že sa môže deliť o svoj vlastný život, pretože sa stal svedkom Jeho nekonečnej lásky.

Nechajme sa aj my, nielen tu v Snine, ale aj vy všetci, ktorí sledujete prenos tejto svätej omše, preniknúť Božou prítomnosťou a Jeho milosrdenstvom! Vnímajme to Božie milosrdenstvo ako Jeho dar pre všetkých ľudí a zvlášť pre ľudí dnešných čias. Žime ako Boží svedkovia a vzájomne, spolu budujme svoju dokonalosť a svätosť, všade hovorme a rozširujme pravdu o milosrdnom Bohu a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Staňme sa rodinou Pánovho milosrdenstva a rozdávajme ho okolo seba všetkým, ktorých nám Boh pošle do cesty. AMEN