Homília emeritného arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča pri 115. výročí posviacky katedrálneho chrámu svätej Alžbety 6. septembra 2011

 

V Izraeli bolo stovky synagóg. Malé modlitebne v každej dedinke i v meste. Tam sa každú sobotu schádzali izraeliti na modlitby, aby počúvali prorokov a ďalšie spisy Starého zákona. Chrám mali len jeden a to v Jeruzaleme. Pán Ježiš doň často chodil a nazval ho domom modlitby a domom svojho Otca. Podobne aj v diecéze sú rozličné druhy chrámov. Sú to kaplnky, mnohokrát veľmi vzácne, potom filiálne kostoly a farské kostoly. V našej košickej arcidiecéze je 210 farských kostolov. Tak povediac matkou chrámov v diecéze respektíve arcidiecéze je katedrála. A v našej košickej arcidiecéze je to práve tento chrám Dóm sv. Alžbety.

V 13. storočí bol na tomto mieste maličký farský kostolík primeraný veľkosti mesta a počtu obyvateľov. V roku 1438 sa začala stavba chrámu zasväteného sv. Alžbete Uhorskej. V roku 1804 bola zriadená Košická diecéza, za katedrálu košickej diecézy bol vybraný práve chrám sv. Alžbety. Posviacka obnovenej katedrály sa konala pred 115 rokmi 6. septembra 1896. A nový oltár na ktorom slúžime sv. omšu som posvätil v marci roku 1994. Hranice našej košickej arcidiecézy určil spolu z hranicami iných diecéz, pápež Pavol VI 31. decembra 1977.

 

Košická katedrála je najvzácnejšia a najviac navštevovaná budova tu v Košiciach. Áno, sú aj iné stavby, ale najznámejšia je práve naša katedrála. Treba jej preto venovať väčšiu pozornosť aj zo strany mesta. Mnohé aktivity v meste sú ako bublinky, ktoré spľasnú, katedrála však pretrvá aj ďalšie storočia. V našej katedrále sú pochovaní biskupi Ignác Fábry, Žigmund Bubics, Augustín Fischer-Colbrie a Jozef Čársky, duchovní pastieri, ktorí desaťročia boli spätí s katedrálou a diecézou. Duchovní pastieri, ktorí sa s katedrálou a diecézou tešili i smútili, videli ich ohrozenie predovšetkým počas komunistickej totality, ale ich aj budovali, obnovovali a spolu s kňazmi a vami veriacimi stavali „na nohy“ živý chrám – diecézu, arcidiecézu a spoločenstvo veriacich. Duchovní pastieri, veľkňazi košickej arcidiecézy, ktorí tu vyslúžili státisíce sviatostných spovedí, birmovali desaťtisícky mladých tejto farnosti, vysvätili za kňazov a diakonov stovky našich seminaristov.

 

Vôľu byť pochovaný v košickej katedrále prejavil aj J. Em. kardinál Jozef Tomko. On hoci zo Slovenska i zo svojej domovskej košickej diecézy odišiel do Ríma ešte ako mladý študent teológie v roku 1945, nikdy nezabudol a málo kto ich tak krásne pred svetom prezentoval ako on. Po skončení pozemskej púte sa chce vrátiť domov a tu čakať na deň vzkriesenia. Jeho želanie je pre nás cťou.

 

Keď hovoríme o mieste posledného odpočinku tak nám treba vedieť, že popri primeranosti je nevyhnutná aj prístupnosť k ich telesným ostatkom, aby sme sa pri ich hroboch mohli kedykoľvek pomodliť za ich duše. K ich hrobom má byť voľný prístup.

Všetci my arcibiskupi, biskupi, kňazi i vy veriaci ďakujeme pánu Bohu, že v tejto našej katedrále môžeme počúvať Božie slovo, že sa tu môžeme posväcovať, že tu môžeme Bohu ďakovať a prosiť ho, že ho tu odprosujeme i chválime.

Pane Bože náš, za to všetko sme ti vďačný. Amen!

(redakčne krátené)