BYŤ STÁLE HĽADAJÚCI

 

Známy je príbeh chlapca, ktorý sa so svojimi kamarátmi hral na schovávačku. Hra ešte neskončila, a on celý uplakaný prišiel za svojim dedkom. „Prečo plačeš, chlapče?“, opýtal sa dedko. Chlapča prehovorilo: „Dedko, pri hre na schovávačku som sa svojim kamarátom tak ukryl, že ma nenašli“. „Ale to je výborné“, reagoval dedko a pokračoval: „tak potom prečo plačeš?“. „Lebo moji kamaráti ma prestali hľadať“, odpovedal uplakaný chlapec.

Tento príbeh akoby charakterizoval nejedného človeka, zvlášť v dnešnej dobe. V čom? Mnohí ľudia sa už stabilizovali vo svojom komforte a životnom štýle, a už nehľadajú ďalej. Živia v sebe presvedčenie, že všetko potrebné pre svoj život už našli. Zo svojho života vylúčili potrebu hľadať Boha. Utvrdzujú sa v presvedčení, že celkom spokojne a kľudne sa dá žiť aj bez Boha. Tu nastáva určitá polemika, pretože i keď jedni tvrdia, že bez Boha sa žiť nedá, druhá strana s pokojom oponuje, že pre svoj život Boha nepotrebuje. Bez povšimnutia ostáva časté konštatovanie pápeža Benedikta XVI., ktorý vysvetľuje, že aj dnešná kríza, nech ju pomenujeme akokoľvek, je výsledkom ľudského úsilia, ktoré chce stavať Babylónsku vežu svojho pozemského šťastia bez Boha.

V prežívanom vianočnom čase dostávame znova šancu zastaviť sa a prehodnotiť svoj životný postoj. Príklad vidíme u jednoduchých pastierov i u vzdelaných Troch kráľov. Pastieri zachytili signál z neba a hľadajúci Traja králi tiež dosiahli svoj cieľ, a všetkých to zmenilo. Podceňovaní a zavrhovaní, jednoduchí pastieri (porov. Lk 2, 8n) sa cítili veľmi poctení, že mohli byť prví pri Ježišových jasliach. Traja králi, keď po dlhom putovaní a hľadaní našli Božieho Syna Ježiša Krista, sa vrátili domov „inou“ cestou (porov. Mt 2), čo v duchovnom význame neznamená len inú možnosť návratu podľa GPS (hoci vtedy na orientáciu slúžili hviezdy), ale biblicky vyjadrená „iná“ cesta znamenala i zmenu ich doterajšieho štýlu života. Mnohí vyznávači a mučeníci viery v Krista dosvedčili v priebehu dejín, čo to znamená napr. aj po každej sv. omši či po prijatí niektorej zo sviatosti, vrátiť sa domov posilnení a povzbudení „inou“ cestou do tých istých problémov a skúšok života.

Pokiaľ je človek hľadajúci, je to vždy dobré, zlé je, ak už prestal hľadať. Pre jednu skupinu je to hľadanie možnosti tesnejšieho priblíženia sa k Bohu, pre druhých je to odvaha „oprášenia“ doterajších hodnôt života, i odvaha k zmene štýlu života.

Veľmi rád by som zvesťou o Kristovom narodení povzbudil k hľadaniu tých, ktorí už vo svojom živote nič nehľadajú, nehľadajú Boha, lebo si myslia, že majú všetko. Za hľadajúcich i nehľadajúcich treba veľa prosiť, aby i na prihovor sv. Troch kráľov, sa každý vydal na cestu a bol v neustálom pohybe hľadania možností tesnejšieho priblíženia sa k Bohu, prípadne, aby najskôr chcel nájsť cestu k Bohu. Všetkým odvážnym hľadajúcim, ktorí nerezignovali, ale hľadanie prijali za svoj životný program, veľmi rád žehnám. Amen.