Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Košice – Seminárny kostol, 1. januára 2012

 Milí seminárni predstavení, bratia v kňazstve, milí poslucháči pri prijímačoch Slovenského rozhlasu, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Každý nový rok je v skutku novým začiatkom, a práve v tom prvom dni nového začiatku sa skrýva zvláštne čaro. Je to čaro nedotknutosti a novoty, je to príťažlivosť nepoznaného.

No zároveň na nás v týchto prvých hodinách nového roka dolieha aj veľa starostí a ustráchanosť. Na jednej strane sú to všeobecné starosti z predpokladanej ekonomickej recesie, na strane druhej máme strach z toho, čo sa nás môže neblaho dotknúť v našom osobnom živote: možná strata pracovného miesta, zhoršujúci sa zdravotný stav, budúcnosť detí a zabezpečenie rodiny.

Je toľko príčin, ktoré by nás mohli obrať o vytúžený pokoj v srdci i vo vzťahoch. Preto všetky nádeje, ale aj starosti, ktoré nosíme v srdci, prinášame teraz v neistote nového začiatku pred Božiu tvár, pretože len On je Pánom všetkého času, On vie ako sa vyvinú očakávané udalosti a čo všetko nás postretne.

Viac ako minulosť ma zaujíma budúcnosť, pretože iba v nej môžem rozmýšľať o tom ako chcem a ako budem žiť! – povedal raz slávny fyzik a matematik Albert Einstein. A predsa, aj keď nás už dnes veľmi zaujíma to čo sa má stať zajtra, predsa len, nemôžeme sa pritom úplne zbaviť skúseností z minulosti a pocitu neistoty všetkých našich predpovedí o zajtrajšku.

Dnes nám v tomto našom neistom rozpoložení Cirkev ponúka blízkosť a povzbudzujúcu prítomnosť Božej Matky Márie, ktorá si najviac zo všetkých Bohom oslovených, na „vlastnej koži“ vyskúšala, čo to znamená prežívať neistotu nového začiatku. Práve po anjelovom zvestovaní sa v jej živote začalo skutočne čosi nečakané a nové. V dnešnom evanjeliu sa v krátkosti dozvedáme o tom, ako sa k tomu všetkému na začiatku Panna Mária postavila: Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Uchovala to všetko, hoci v neistote, nie v pamäti, nie iba v hlave, ale v srdci, ktoré je centrom citov a iniciátorom vôle i lásky.

Touto svojou dôverou a odovzdaním sa do Božej vôle položila základ novému začiatku, ktorý chcel a uskutočnil Boh z lásky k ľuďom. A pretože povedala svoje áno – svoje fiat – všetkým Božím plánom s ňou, skrze jej vieru i dôveru sa začali diať veľké veci. Znova sa doslova otvorila brána neba pre všetkých, ktorí sa podobne ako ona, odovzdajú v dôvere do Božích rúk.

Keď teda začíname s Máriou tento nový začiatok, začiatok nového roka, pohľadajme spolu s ňou to, čo nám v našej neistote môže priniesť pokoj, tak ako vtedy jej, na začiatku naplnenia prisľúbení. Ako sa teda rok 2012 môže stať dobrým rokom?

Mnohí by k tomu potrebovali mať viac peňazí, iní zase lepšiu ekonomiku a hospodárstvo, či lepšie vybavenú a funkčnejšiu zdravotnú starostlivosť. No všetko toto je iba niečím druhoradým. Najprv je to skôr skutočná múdrosť a schopnosť rozlišovať, ktorú budeme v novom roku potrebovať najviac. Postaviť veci do správneho svetla, hľadať skutočné hodnoty života, zachovať si pravú tvár a snažiť sa o upevňovanie vlastného morálneho kreditu, vychovávať sa k pravde, skutočnej slobode bez závislostí a baživosti, uchovať si citlivé svedomie voči spravodlivosti a potrebám pokoja.

S takýmto postojom máme hľadieť do nového roka a povzbudzuje nás k tomu aj Svätý otec Benedikt XVI vo svojom posolstve k 45. Svetovému dňu pokoja, ktorý si pripomíname práve v dnešný deň. Doslova nás vyzýva, aby sme vychovávali mladých k spravodlivosti a pokoju. Obracia sa na tých, čo sú za výchovu zodpovední, predovšetkým v rodinách, kde sa má odovzdávať tento pozitívny postoj k ľudským a kresťanským hodnotám. Učiť sa správne chápať svoju slobodu, ktorú človek naplno pochopí až vo vzťahu k Bohu, vychovávať sa navzájom k pravde – to je základná výzva k zaručenej obnove pokoja, spravodlivosti a prosperity vo svete.

Bez Boha, bez hlasu svedomia a bez morálky sa dnes – či už v spoločnosti, alebo vo svete napredovať určite nedá! Bez pravdy, slobody a spravodlivosti niet skutočného pokoja.

Viera má pri tom všetkom napomáhať upevňovať tieto vymenované ľudské morálne kvality. Viera v Boha sa tu myslí ako ten najpevnejší základ dobroty človeka. Preto témou tohto roka bude práve viera, ktorá sa tak ťažko upevňuje, no tak ľahko sa dá stratiť. Svätý Otec chce v októbri tohto roka vyhlásiť práve Rok viery, kedy sa budeme ešte viac zamýšľať nad nevyhnutnosťou tohto úkonu srdca i rozumu zároveň. Už dnes a pekne od začiatku nového roka sa preto môžeme vzájomne povzbudzovať v našej viere, a to aj slovami žalmistu: I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou! Mali by sme začať citlivejšie vnímať túto Božiu prítomnosť vo všetkých našich podujatiach a pri všetkých našich skutkoch.

V prvej svetovej vojne, mladý poručík nemeckej armády Wilhelm Busch prišiel k viere a neskôr sa stal kňazom. Spomína na jednu udalosť zo svojho života. Na letisku v Berlíne musel pred jednou cestou prejsť pasovou kontrolou. Pred ním stál pán, ktorému úradník povedal, že má neplatný pas. Tento pán odpovedal: Nebuďte malicherný, hlavne že nejaký ten pas mám. Nie, vysvetľuje úradník s istotou, hlavné je mať platný pas! Toto tvrdenie Wilhelma oslovilo, keď začal rozmýšľať o viere. Takisto je to podľa Wilhelma aj s vierou. Nejde o to, aby som mal nejakú vieru. Je potrebné mať pravú vieru, s ktorou sa dá žiť, aj keď sa veľmi zotmie. Táto viera musí byť oporou vo veľkých pokušeniach a aj trápeniach. Jednoducho, je potrebné mať vieru, s ktorou sa dá aj zomrieť.

Toto je skutočná múdrosť, ktorá nespadne len tak z neba, ani sa nedá získať žiadnym štúdiom. No dosiahnuť ju môže každý. Potrebuje k tomu iba vždy nanovo upevňovať vnútorný postoj ducha, rozumu i srdca, ako nám to exemplárne ukázala Mária na príbehu svojho života. Bola Ježišovi najbližšie, dala mu ľudské telo, sprevádzala Ho aj na Kalvárii. S týmto jej postojom vernosti a dôvery v dobrom i v zlom, sa pomaly učíme veriť tomu, že Boh vo všetkom čo s nami začína, nás chce priviesť aj ku šťastnému koncu a vytúženému cieľu. Od nás očakáva len jedno – vernosť, úprimnosť a ak treba aj pokoru a ľútosť.

Drahí bratia a sestry, tak ako sa Mária so synom v náručí pýtala čo jej so sebou prinesie budúcnosť, pýtame sa na začiatku nového roka aj my: Čo nám prinesie? Pozrime sa ešte raz a poriadne na Matku Božiu. Jej nádeje sa naplnili, všetko to zlé a ťažké sa z trápenia obrátilo na veľkú radosť a oslávenie. Meč bolesti, ktorý jej na začiatku prenikol dušu, bol skrze jej dôveru v Božiu pomoc pretavený na kráľovskú korunu slávy.

Mohli by sme dúfať, že Boh nás ušetrí ťažkostí. Ale realistické a pravdivé by to nebolo. Musíme prijať to, že nikto z nás nebude ušetrený väčších či menších trápení a bolestí. Nežijeme večne na tejto zemi, a nie je to vôbec morbídna či nekresťanská myšlienka – očakávať, že tento rok môže byť mojim posledným. Život je pominuteľný, a práve dôvera a pripravenosť predstúpiť kedykoľvek pred Boha, patrí k našej viere.

Skutočným nešťastím by nebola smrť, katastrofy, strata zdravia či životnej úrovne. Skutočným nešťastím v tomto nastávajúcom roku by bola strata viery a výčitka smerom k Bohu: Bože, kde si?! Toto by bolo ozajstnou prehrou a nešťastím pre veriaceho človeka. Strata dôvery a pocitu neustálej blízkosti a sprevádzania zo strany Ježiša Krista.

Boh nás teda neušetrí od trápenia a námah, tak ako ani vlastného Syna neušetril kvôli láske k nám. Avšak, určite nás môže ochrániť od najväčšieho nešťastia: od straty Jeho lásky. Preto sa so svätým Pavlom pýtame: Čo nás môže odlúčiť od Kristovej lásky azda smrť, úzkosť, prenasledovanie, alebo meč?

Zo srdca vám všetkým prajem, aby ten nový rok 2012, bol pre vás rokom úspešným. Nech je to pre vás predovšetkým rok živej viery, životného elánu i väčšej chuti do života. Aby ste tak na každom kroku pocítili Božiu blízkosť v radostiach, i pomoc pri zvládaní ťažkých chvíľ. Prajem vám, aby ste Ho nikdy nestratili z dohľadu a aby ste cez takýto vzťah k Bohu, upevňovali aj svoje vzťahy s ľuďmi. Zachovajte si živú vieru a nech aj Boh zachová vás v zdraví tela i duše, a nech vám pomôže zachovať si svoje srdcia i zmysly živé v Ježišovi Kristovi. AMEN