V  katedrále  Dómu sv. Alžbety dnes dopoludnia košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou udelil posvätný rád diakonátu Jozefovi Nemanšíkovi, Jánovi Kocúrkovi, Dionýzovi Takácsovi, Lukášovi Durkajovi, Stanislavovi Vinterovi, Romanovi Haškovi, Petrovi Štieberovi a Petrovi Fejerčákovi.

 

Homília košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera

Excelencie – spolubratia v biskupskej službe, Alojz a Stanislav, drahí bratia kňazi a diakoni, seminaristi, kandidáti na diakonské svätenie, rodičia našich budúcich diakonov, rehoľníci a rehoľnice, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Na sviatok Božského Srdca horiaceho láskou, sa dnes schádzame v našej katedrále a aj naše ľudské srdcia podobne zachvacuje plameň radosti a vďačnosti za týchto mladých mužov, ktorí sa rozhodli patriť Kristovi a slúžiť mu s nerozdeleným srdcom.

A darovať celé srdce do služby Bohu i ľuďom je skutok hodný obdivu i uznania. Naše ľudské srdce je totiž veľmi usilovné a pracovité, pulzuje približne 70 – krát za minútu, vyše 100 000 – krát za deň! Srdce sa tým ničí, aby mohlo oživovať iné orgány v tele človeka. Preto znakom obetavej lásky je prebodnuté srdce – srdce zničené, aby to druhé mohlo žiť. Niet preto väčšej lásky ako položiť svoj život – obetovať ho za niekoho!

Teológovia hovoria, že láska je podstatou – je akousi DNA Božích detí a v tejto osobnej láske spočíva veľkosť a dôstojnosť človeka. Vy ste sa rozhodli obetovať svoj život pre službu Božieho kráľovstva. Doslova sa zodrať z lásky k Bohu i ľuďom.

Práve toto dvojité poslanie vo vašej službe, tieto dve dimenzie majú byť vo vás úzko prepojené. Toto dvojité odovzdanie má vychádzať z hĺbky vašej slobody. Ono nebude mať iba čisto sociálno-charitatívny charakter, ale bude v sebe zahŕňať aj službu Božieho Slova a liturgickú službu. Ako diakoni prijmete mimoriadny dar Ducha Svätého. On vás uschopní k bytiu pre iných – byť pomocníkmi biskupa a jeho kňazov, stáť po ich boku, ohlasovať Evanjelium, kázať, vysluhovať krst, asistovať pri uzatváraní sviatosti manželstva, starať sa o umierajúcich a vykonávať pohrebné obrady. V službe Slova, v službe pri oltári a v službe lásky sa môžete stať požehnaním pre všetkých.

Idete do farností kde sa ako služobne najmladší zapojíte do budovania Cirkvi. A to ponajprv zvnútra vlastnou vierou a postojom a potom aj vonkajším angažovaním sa. Budete mať možnosť uplatniť túto službu počas celého roka. Ja sám som túto službu ani nestačil vykonávať, lebo som bol diakonom iba tri dni, podľa vtedajších zvyklostí a predpisov. Akú výhodu máte oproti nám – možnosť naplno realizovať túto službu. Máte väčšiu príležitosť precítiť silu magnetu, ktorým budete vťahovaní do kňazstva. Vy sami buďte takýmto magnetom a privádzajte ľudí bližšie ku Kristovi. Ujmite sa preto aj vedenia modlitbových spoločenstiev vo farnosti, buďte nápomocní pri organizovaní duchovného života – vždy pod gesciou farára. Spomenuté vlastnosti by ste si mali viac a viac osvojovať a horlivosť v službe zo dňa na deň prehlbovať.

Mladých dosť často chytá aj únava. Dobre si preto organizujte čas, aby bolo na vás vidieť nadšenie a pestujte v sebe ochotu k službe. Všetko čo budete chcieť robiť – či už je to kázanie, či charita, vždy to musí vychádzať z lásky k ľuďom, ku ktorým budete poslaní. Cez nich sa vás určite dotkne sám Boh. Jedine On je ten čo uzdravuje, zachraňuje a vedie k spáse.

Dnes, na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sme čítali evanjelium o tom, ako vojak prebodol Ježišovi na kríži bok a vyšla z neho krv a voda. Vtedy tam bolo prebodnuté aj Ježišovo srdce. Bolo prebodnuté kvôli nám na dôkaz Jeho nekonečnej lásky.

Vy, drahí moji, dnes dostávate veľké milosti, pretože láska Ježišovho srdca sa v dnešný sviatok na vás vylieva plným prúdom. O to viac, že práve v dnešný deň 15. júna je tomu presne už 65 rokov odvtedy, čo košický biskup Jozef Čársky v roku 1947 za prítomnosti 140-tisíc veriacich na námestí Košíc zasvätil celé východné Slovensko Božskému Srdcu. Urobil tak vo vedomí prichádzajúcej hrozby komunizmu. Preto chcel povzbudiť svojich veriacich, aby sa nebáli vyznávať vieru aj v ťažkých časoch, aby sa nezľakli a nezapreli Krista. Preto im v kázni povedal tieto prorocké slová:

Dnes je krásny slnečný deň. Na oblohe nie je ani mráčik. Lenže nebude to tak stále. Po slnečných dňoch prídu aj mraky, búrky a hromobitia. … Budú opäť a oveľa ničivejšie, možno aj dlhší čas budú pustošiť všetko okolo seba, aj pod sebou. … Dnes sa hlásime a vyznávame vieru v Krista. Ale možno nie je ďaleko tá chvíľa a doba, keď ju mnohí z nás zaprú. Keď nás budú najprv odhovárať, potom aj hanobiť, opľúvať, prenasledovať, možno aj zatvárať, súdiť, žalárovať. Ale tak ako teraz tu, aj potom bude nad nami stáť Ježiš Kristus s otvorenou náručou. Bude nás posilňovať, udržiavať v nás vieru, nádej, lásku a pokoj. Musíme vydržať, zostať mu verní a oddaní v každom čase, aj v protivenstvách. Modlitba, viera, jednota – bola, je a bude našou silou dnes, aj v budúcnosti. Pomôže nám prekonať všetky nebezpečenstvá, strach, trápenia, bezmocnosť, aj naše slabosti a pády.

Milí kandidáti, tieto slová povzbudenia, ktoré vtedy pomohli tisícom našich veriacich k vernosti vo viere, chcem adresovať dnes aj ja vám. Žijeme zvláštnu dobu plnú rozporov a nepriazne voči Bohu i Cirkvi. Nebudete to mať ľahké, no pozerajte s nádejou do budúcnosti. Vaša diakonská služba nech sa nesie v znamení Božského Srdca. S nerozdeleným srdcom nech sa vám aj záväzok celibátu stane prameňom radosti a totálnej odovzdanosti Kristovi a Jeho Cirkvi.

Vy sami sa staňte srdcom Božskej lásky! Buďte srdcom, ktoré pulzuje a vháňa životodarnú krv do všetkých – aj do tých najodľahlejších častí Kristovho tajomného tela – Cirkvi. A hoci by ste sa v tejto službe mali aj zodrať, neváhajte tak urobiť z lásky k Srdcu, ktoré bolo na dreve kríža prebodnuté za nás.

AMEN