Košická arcidiecéza, Hlavná 28, 041 83 Košice, +421 55 6828 111, abukosice@abuke.sk
23. septembra 2021

Pohrebné obrady Marty Uchalovej

Homília košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera 

Drahá smútiaca rodina, deti a vnúčatá zosnulej s rodinami, milí bratia kňazi, priatelia, príbuzní a známi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Tak, ako pre všetkých ľudí na svete, aj pre nás je smrť nepriateľom života a myšlienka na ňu je nepríjemná a plná otáznikov. Ako hojivý balzam na rany, pôsobí viera, zasiata Božím Synom v našich srdciach – a totiž, že každý človek, či starý, alebo mladý, chorý, alebo zdravý, je jedinečný a bezvýhradne milovaný Bohom. Božia láska a milosrdenstvo - to je istota, ktorá nám pomáha vážiť si život každého človeka a ďakovať zaň Bohu. Zvlášť za naše mamy sme vďační, lebo ony nás učili ďakovať Bohu za všetko.

        V evanjeliu sme počuli, čo nám Ježiš pripomína: Nech sa vám srdce nestrachuje, veríte v Boha, verte aj vo mňa! ... V dome môjho otca je mnoho príbytkov ... Idem vám pripraviť miesto! (Jn 14, 1-6).

 Aj naša zosnulá sestra vo viere Marta, ktorú teraz vyprevádzame na večnosť, vedela o tejto skutočnosti a vo viere v Krista, vnímala život i smrť ako súčasť cesty k Bohu. Priblížme si nachvíľu púť jej pozemského života.

Marta Uchalová sa narodila 31. júla1953 v malej dedinke Vyšný Slavkov, okres Levoča. Pochádzala z piatich súrodencov, pričom ona ako jediné dievča sa narodila tretia v poradí. Po skončení základnej školy nastúpila na Strednú ekonomickú školu v Prešove. Po úspešnej maturite sa zamestnala v Spišskej Novej Vsi v Kameňolome štrko-piesky ako ekonómka. Nepracovala tam dlho, nakoľko sa jej naskytla možnosť práce v Košiciach v elektrárňach. V apríli 1974 sa vydala za Vojtecha Uchala, a neskôr ich Pán Boh obdaril dvoma dcérami Janou a Martinou. Po materskej dovolenke pracovala ešte nejaký čas v elektrárňach.

Už v 80-tych rokoch vznikol na novovybudovanom sídlisku  Dargovských hrdinov Miestny úrad, kde sa zamestnala ako ekonómka. Pod Miestnym úradom Košice III vzniklo aj kultúrne stredisko. Oslovili ju, aby prišla pracovať ako ekonómka. Pod jej patronát patrili veľké kultúrne podujatia, organizovala koncerty rôznych známych osobností, s ktorými sa ona osobne stretla. Pracovala na významných postoch v oblasti kultúry. Aj keď v čase totalitného režimu to bola veľmi citlivá oblasť, svojej viery sa nevzdala a vo svojej rodine žila dôsledne život kresťana katolíka.

V spomienkach spolupracovníkov zostáva najmä jej srdečnosť, ochota a trpezlivosť dávať zo svojich vedomostí a poznatkov bez očakávania ľudského ocenenia. Jej pôsobenie prinieslo úžitok aj v čase krátko po revolúcii, keď veľmi účinne napomohla umožneniu využívať prostredie kultúrneho strediska na slúženie svätých omší a ďalších náboženských aktivít na sídlisku Furča. A tak už v januári 1990 boli každú nedeľu slúžené tri sv. omše. V sobotu večer sa všetko nachystalo a v nedeľu večer sa to muselo dať naspäť do záložnej sakristie za hrubý záves. Celý týždeň sála slúžila na iné účely. V mesiaci október sa jej podarilo vybaviť, aby sa tam každý večer mohli ľudia modliť ruženec a Loretánske litánie.

Bol to veľký prínos pre formovanie vznikajúcej farnosti v tejto časti mesta. S vďakou v srdci to oceňujú aj dnes veriaci tohto veľkého sídliska, ktorí dnes môžu využívať už tento kostol Svätej rodiny.

Po nejakej dobe odišla z kultúrneho strediska a začala pracovať na Magistráte mesta Košice. Bola tam skutočne iba krátky čas. Jej kolegyňa si na ňu spomína ako na dobrého človeka. „Keď som prišla na nové pracovisko, pani Marta tam už krátko pracovala. Bola viac, ako len spoľahlivou a pracovitou, bola aj príjemná a ochotná. Nie dlho sme boli súčasťou trojčlenného tímu. Keď odchádzala, bolo mi ľúto, ale vedela som, že ide do Božej služby. Neskôr sme sa stretávali už len zriedka, ale vždy vyžarovala živú a praktickú vieru.“

V roku 1991 vznikla v Košiciach myšlienka založiť prvú cirkevnú zdravotnícku školu, aj tam sa Marta dala do služby. Nastúpila na SZŠ ako ekonómka. Všetko dobre rozbehla a popri práci sa s veľkým záujmom venovala Mariánskemu hnutiu, organizovala púte do Medžugoria.

01.07.1992 bola zriadená farnosť sv. Rodiny na Furči a jej prvý farár Stano Takáč práve spolu s Martou začali robiť večeradlá vo farnosti, vždy v prvú sobotu v mesiaci a nejaké sviatky. Robili sa aj rodinné večeradlá a ľudia z týchto skupiniek na osobných autách chodievali po farnostiach diecézy, kde pomáhali zakladať večeradlové skupiny vo farnostiach. Diecézne večeradlá sa najprv robievali po viacerých miestach, napr. na  našich Kalváriách, až potom sa to ustálilo v Obišovciach.

Od roku 1990 začala Marta organizovať púte do Medjugorja. Jedna z prvých farských pútí do Fatimy sa konala v roku 1993, kde sa takým malým zázrakom zakúpila socha Panny Márie Fatimskej pre miestnu kaplnku. Po návrate z Fatimy Marta akoby nabrala druhý dych a začala pracovať na šírení večeradiel. Začali vznikať modlitbové skupiny, vznikali detské, rodinné večeradlá, dokonca Marta oslovila aj mužov a vzniklo aj večeradlo mužov, ktoré funguje až doteraz. Ale Marta mala väčší cieľ, išla akoby bez výdychu ďalej. Spolu so svojou skupinou navštevovala farnosti, vždy so súhlasom tamojších kňazov. Marta všade rozprávala o Fatime a obrátení hriešnikov. Boli aj nepochopenia a veľké útoky, ale Marta bola neoblomná a všetko vkladala do rúk Panny Márie a nazývala to dielom Matky Božej. Naozaj, dnes môžeme povedať, že o nebolo iba ľudské dielo.

Veľmi jej záležalo na tom, aby tieto posolstvá a apoštolát ruženca a Fatimy chápali hlavne kňazi. Púte, ktoré začala robiť do Medjugorja ju v tom utvrdzovali a hlavne posilňovali, že je na správnej ceste. V roku 1994 spolu  s dominikánom, otcom Humbertom založili Dominikánske Mariánske Centrum Salve pre mariánsky (ružencový) apoštolát. V tom istom roku začal vychádzať časopis Ruženec, spočiatku len niekoľko strán, neskoršie v obvyklej veľkosti, časopis vychádza doteraz. Od roku 1995  sa začali konať trojdňové duchovné cvičenia a duchovné obnovy vo farnostiach po celom Slovensku, spočiatku raz do mesiaca no potom častejšie. Keď sa stalo, že kňaz nemohol mať prednášky, či už sa zle cítil, alebo len dochádzal, tak prednášky dávala Marta.

Rok 1996 bol pre Martu veľmi ťažký, stratila svojho milovaného manžela. Ale aj to bolo v Božej réžii. Odvtedy sa už mohla naplno venovať šíreniu večeradiel. Vznik Inštitútu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, misia na Ukrajine, neskôr duchovné cvičenia, to všetko už robila naplno. Veľkou odmenou jej bolo, keď sa večeradlá začali konať v rámci našej arcidiecézy.

V septembri 1997 boli prvé duchovné cvičenia na Morave, potom ešte niekoľkokrát, a touto formou sa konajú doteraz. Prednášky o ružencovom apoštoláte s modlitbou ruženca mala aj v Poľsku a Rakúsku. Od roku 1997 až do roku 2011, s pátrom Humbertom každý rok v októbri konala apoštolát na Ukrajine. Najviac na Zakarpatí, ale neskoršie po celej Ukrajine. Navštívila napr. mestá ako Ľvov, Záporožie, Luhansk, Charkov, Mariopol, Doneck a mnohé iné. Do Donecka cestovala 36 hodín vlakom, vo vlaku bola slúžená aj sv. omša. Všade hovorila o mariánskom apoštoláte, najmä o Fatime, večeradlách a ružencových bratstvách. Navštívili spolu všetky ukrajinské regióny. Marta tiež zabezpečila preklad Modrej knihy do ukrajinčiny, vytlačenie a distribúciu. Tiež pomohla vytlačiť ružencové rozjímania na Ukrajine. Za tých viac ako 10 rokov to bolo viac ako 200 obnov vo farnostiach. Niektoré farnosti sa opakovali, ale aspoň 100 farností tam navštívila určite.

V októbri 2002 vznikol Inštitút Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Inštitút pod vedením našej drahej zosnulej veľa rokov rôznymi formami napomáhal k prehĺbeniu viery, najmä pravej úcty k Panne Márii. Do povedomia veriacich vstupoval organizovaním duchovných cvičení, pútí, zabezpečoval veľmi vzácnu aktivitu Modlitby za kňazov, mesačné diecézne stretnutia veriacich vo večeradle.

Osobný prínos a príklad života našej Marty priťahoval najmä k láske k jej a našej milovanej Matke Božej a Jej Nepoškvrnenému Srdcu. Nemôžme nespomenúť jej podnet na založenie Súkromného združenia NSPM, ktorý od roku 1998 združoval v zasvätenom živote rehoľnými sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti spoločenstvo veriacich, kde pôsobila ako kvázi hlavná predstavená až do tohto času. Tiež prispela svojou osobnou angažovanosťou k vytvoreniu Spoločenstva rodín zasvätených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a to nielen v Košiciach, ale aj v ďalších oblastiach Slovenska. Aj za to jej navždy patrí vďaka zasvätených osôb, ktorým mnohokrát ticho a pokorne ukazovala pravú cestu života viery.

V posledných rokoch života sa pripodobnila Ježišovi trpiacemu na kríži, no ani v tomto čase neopustila cestu zasvätenia. Ona to všetko prijala na seba ako obetu a malý príspevok ku skorému víťazstvu Máriinho Nepoškvrneného Srdca.

Dobrý a hodnotný človek robí život lepším, dokáže byť svetlom pre iných a to naša drahá Marta naozaj bola a jej stopa v srdciach mariánskych ctiteľov nevymizne. Aj keď odchádza časť dobra a krásy s ňou, zostávajú vzácne spomienky a láska k Matke Božej, ktorú celý svoj život neúnavne šírila.

Ja jej dnes z tohto miesta ďakujem za celú našu arcidiecézu, že ohromným spôsobom prispela k oživeniu viery, a za to, že jej nádherný apoštolát formuje a obnovuje našu miestnu cirkev aj naďalej. Musím, povedať, že Marta bola vždy v jednote s nami biskupmi, nikdy neišla proti našim usmerneniam a odporúčaniam, vždy hovorila, že ovocím zasvätenia sa Panne Mária je vernosť a jednota s kňazmi, biskupmi a so Svätým Otcom.

Drahí bratia a sestry! Marta nám bude chýbať, ale verte, že zhora môže urobiť ešte viac! Nech ju Matka Božia sprevádza priamo k svojmu Synovi, a nech sa odteraz už aj ona prihovára za nás putujúcich, aby sme aj my mohli nájsť svoj cieľ a príbytok v nebi. Marta, ďakujeme, a dovidenia v nebi! AMEN

Pápež František na Slovensku
Košickí mučeníci - Obnoviť túžbu po vernosti
Anna Kolesárová