Poďakovanie darcom orgánov
Hlavná dopoludňajšia sv. omša 18.decembra v košickej Katedrále sv. Alžbety bola slúžená za darcov orgánov. Farár a dekan Allan Tomáš zdôraznil, že sa v Košiciach rodí pekná tradícia: „Spomíname na živých a zosnulých darcov orgánov. Uvedomujeme si že títo ľudia pomohli darovaním svojich orgánov iným žiť, a to nie je samozrejmosť.“
Svätú omšu celebrovali obaja košickí biskupi, arcibiskup Mons. Bernard Bober a pomocný biskup Mons. Marek Forgáč. Ten sa prihovoril veriacim aj v homílii. Inšpirovalo ho slovo evanjelia Štvrtej adventnej nedele o sv. Jozefovi.
„Mal svoju predstavu o manželstve, rodine a svojom otcovstve. Božie plány však nemusia súhlasiť s našimi. Jozef prijal to, čo Boh plánoval s jeho rodinou a tak prijal Božieho syna do svojej rodiny. Tu sa začal nevšedný zážitok s Bohom a tu sa začali prvé Vianoce. V takejto „Jozefovskej“ situácii sa môžeme ocitnúť aj my sami. Porozmýšľajme, ako sa zvykneme zachovať, keď do nášho života prichádza nevšedná situácia a keď naše sny sú iné, ako tie Božie. Ako vtedy zvykneme nazvať tento okamih? Možno otázkou prečo práve ja? Alebo, to snáď nie je pravda! Alebo zvolaním Bože môj!? A pri tomto poslednom sme paradoxne najbližšie pravde. Keby sa sv. Jozef nachádzal na našom mieste, ten by našu situáciu nazval jednoducho Emanuel - Boh s nami. Možno by sme mohli porozmýšľať, čo nás v tieto dni najviac trápi, na čo najviac nadávame a čo nás najviac vyrušuje.
A možno by sa dalo povedať že cez takúto situáciu klope na dvere nášho srdca sám Boh a prosí o meno. A mohli by sme zažiť krajšie Vianoce, keby sme ho nazvali ako sv. Jozef – Emanuel - Boh s nami. Dnes obetujeme túto sv. omšu za darcov orgánov. Človek našiel nový spôsob vďaka vede, ako sa darovať aby iný mohol žiť. Ako hovoril Jána Pavol II., že ešte aj na prahu života a smrti môže človek spolu so svojimi príbuznými začuť klopanie na srdce od tých, čo sú v núdzi a potrebujú pomoc. A tak sa môže doslova rozdať a zažiť posledné pozemské Vianoce.“
V závere svätej omše spomenul biskup Forgáč skutočnosť, že myšlienku darcovstva v minulosti podporil aj pápež Benedikt XVI. „Prejav lásky, ktorý je vyjadrený v darovaní vlastných životných orgánov, je opravdivým svedectvom o súcite, ktorý sa dokáže pozerať za hranice života, aby mohol vždy zvíťaziť život.“ A súčasný Sv. Otec František zase vraví: „Je krásne, keď Ježišovi učeníci ponúknu svoje orgány, v rozmedzí dovolenom zákonom a morálkou, pretože je to dar pre trpiaceho Pána, ktorý povedal, že všetko, čo sme urobili bratovi v núdzi, jemu sme urobili.“
„Na Slovensku žije približne štyri tisíc ľudí s transplantovaným orgánom a aktuálne na transplantáciu životne dôležitého orgánu čaká približne 330 pacientov. Dopad darovania je obrovský a nenahraditeľný. Môžeme sa sami pýtať, daroval by som orgány v prípade nečakanej smrti? A zamyslime sa nad tým, čo je ťažšie. Darovať, keď už nepotrebujem, alebo čakať, keď je ešte posledná ale obrovská nádej na život. Skúsme si na to odpovedať a povedzme o tom našim blízkym. I to môže byť súčasťou prípravy na naše stretnutie s Pánom. Nech Pán obdarí životom večným všetkých, ktorí sa v poslednej chvíli tak rozdali, aby iní mohli žiť,“ dodal na záver košický pomocný biskup Marek Forgáč.
