Dnes dopoludnia Katerále sv. Alžbety v Košiciah vkladaním rúk arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera s vďačnosťou a radosťou prijali kňazskú vysviacku dvanásti diakoni.

 

 

HOMÍLA ARCIBISKUPA-METROPLITU MONS. BERNARDA BOBERA 16. JÚNA 2012

 

Excelencia – pán arcibiskup Alojz, pán prepošt a členovia arcidiecéznej kapituly, páni vikári, pán rektor Agelica –rektor pápežskej univerzity, pán rektor, prefekti a špirituáli Kňazského seminára, dekan Teologickej fakulty, drahí bratia kňazi – zvlášť principáli našich ordinandov, rehoľnice a rehoľníci, rodičia a príbuzní našich budúcich kňazov, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Nepoškvrnenosť a slávnostnosť dnešného dňa, keď sa naša Košická arcidiecéza teší z 12-tich nových a mladých Kristových učeníkov, sa znásobuje pri spomienke na Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, pretože práve pod jej záštitou a v opatere jej materinského srdca o malú chvíľu príjmu kňazské svätenie.

Máme prirodzenú radosť z toho, že do našich radov pribudnú nové sily, noví ľudia, nový elán a nová tvorivosť. Preto je dnes naša vďačnosť zameraná ponajprv na Darcu všetkého dobra a radosti: Bože, ďakujeme Ti za povolania, ktoré si nám daroval, a ktoré si formoval!

Uvedomujeme si totiž, že cesta ku kňazskej vysviacke nie je vôbec jednoduchá. Na začiatku je Boh a jeho volanie. Kto nie je povolaný, nemôže nastúpiť na túto službu. A povolaných je veľa, no nie všetci rozoznajú Boží hlas a takisto nie všetci majú tú odvahu naň odpovedať. Títo naši kandidáti už odpovedali na Božiu výzvu a absolvovali dlhú cestu až k tejto vzácnej chvíli. Museli toho zvládnuť a dokázať veľa, pretože Cirkev nikdy netvrdila, že každý kto príde a prejaví vôľu, ten bude vysvätený za kňaza. Každý z týchto mladých mužov musel počas obdobia formácie v kňazskom seminári preukázať, že je povolaný a že je vhodným kandidátom na kňazskú službu. Určite by nestačilo nechať sa unášať v sladkom nič-nerobení.

Naopak, je nevyhnutné naučiť sa pracovať na sebe a vedieť prinášať aj obety. Práve na osobe kňaza, ktorý sa má stať stredom a ťažiskom spoločenstva, sa veľa veriacich povzbudí, ale aj pohorší. Veď všetko to, čo sa v našej Košickej arcidiecéze má odohrať v súvislosti s roznecovaním Božej milosti a hľadaním morálnej pravdy, to vo veľkej miere závisí od našich kňazov.

Je pre mňa veľkou výsadou a zároveň milou povinnosťou, s vďakou pohliadnuť aj na korene a na rodiny, z ktorých naši svätenci pochádzajú. Keď myslím na otcov a mamy, na súrodencov a všetkých ich príbuzných, musím povedať, že bez dobrých rodín nemôže jestvovať ani dobrá budúcnosť pre našu Cirkev a ani pre našu krajinu. Ďakujem preto vám drahí rodičia za to, že ste ich prijali, niesli a sprevádzali na ceste až k oltáru, že ste týchto mladých perspektívnych mužov nechali slobodne sa rozhodnúť pre Krista, aj keď ste možno poniektorí na začiatku bojovali s touto myšlienkou a bolo vám ťažko pustiť milovaného syna do tejto služby. Vnímate tento svet a viete, že to nebudú mať ľahké, preto tie obavy!

Pán Ježiš však veľa ráz opakoval svojim učeníkom: Kto počúva moje slová a uskutočňuje ich, ten je mojim otcom, matkou, sestrou i bratom! Vaši synovia preto už nikdy nebudú sami, stanú sa totiž súčasťou obrovskej Božej rodiny – duchovnej rodiny zviditeľnenej vo farnostiach. Preto chcem na tomto mieste prejaviť vďačnosť aj duchovným otcom, ktorí boli oporou týchto našich vyvolencov, často už pred samotným vstupom do seminára. Ono to väčšinou tak býva, že za každým povolaným stojí vždy nejaký kňaz, možno viac kňazov, ktorí pôsobili na dušu, dali príklad a priviedli mladého človeka k uvažovaniu nad myšlienkou: Ty, si Bohom povolaný, Teba volá Ježiš!

Pri tejto vysviacke myslím aj na všetkých učiteľov a profesorov, ktorí ich učili, vychovávateľov, predstavených v kňazskom seminári a v neposlednom rade na toľkých modliacich sa ľudí, ktorí ich celý čas sprevádzali modlitbou. Modlite sa aj naďalej za nové kňazské povolania, neprestávajte sa modliť za kňazov! Bolo by zbytočné, keby sme mali hoci aj dobré nápady, plány na obnovu, debaty, vypracované postupy a tvorivé komisie, a pritom by sme nemali konkrétnych ľudí, ktorí by tieto myšlienky zrealizovali. Bez kňazov to nemôžeme uskutočniť.

Milí synovia, po období diakonskej služby sa dostávate k daru, ktorého plnosť si nateraz možno ani neuvedomujete v plnej miere. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. sa práve o kňazstve vyjadril, že je to nielen dar, ale aj tajomstvo. To je to Božie, čo nás má od začiatku vyznačovať – že aj my budete darom, ale zároveň aj tajomstvom.

Mnohí si budú ceniť tento dar a budú sa na vás dívať ako na mužov, ktorých sa dotkol Boh. A Boh chce a pozýva vás k ustavičnému posväcovaniu. Nádherne to vyjadril kard. Piacenza prefekt Kongregácie pre klerikov v liste kňazom práve k včerajšiemu sviatku Božského Srdca. Náš kňazský údel podľa neho spočíva v tom, že sa nemôžeme usilovať o svätosť našich bratov bez toho, aby sme sa najskôr neusilovali o vlastnú svätosť. S vedomím osobných zlyhaní, či pri myšlienke na viny druhých, ktoré často pokorujú kňazstvo v očiach sveta, nemôžeme účinne slúžiť Cirkvi a svetu. Pôjde to iba vtedy, ak sa práve my sami vždy nanovo budeme snažiť o svätosť.

Zdá sa, že niektorí túto snahu o sebaposväcovanie už zoslabujú ako to povedal a vyjadril jeden zo súčasných českých teológov: Mám rád kňazstvo, ale nie v celku. Tým chcel povedať, že mu imponuje iba istá časť tejto služby. Iste je ľahšie sa prispôsobiť a obľúbiť len tú populárnejšiu a príjemnejšiu stránku kňazskej služby. Avšak Kristus sa neobetoval za nás iba polovičato, či z časti, ale celým svojim bytím. A vyzýva aj nás k nasledovaniu s totálnou odovzdanosťou vo všetkom. Toto je forma nášho nekrvavého mučeníctva. Prijať všetko a zároveň všetko odovzdať Bohu.

Idete v ústrety časom neznámym. Bude to doba, ktorá vám ako kňazom určite priať nebude. Nejde však o to, aby ste dostali strach či upadli do sebaľútosti. Nemožno sa kvôli tomu stiahnuť do ústrania. Choďte a ohlasujte, bez strachu, bez hanby za Evanjelium. Hoci by ste mali ísť ako ovce medzi vlkov, nebojte sa. Ohlasujte pravdu a neprispôsobujte sa ľahko módnym prúdom. Choďte hlavne k mladým – k vašim rovesníkom a získavajte ich pre Krista. K mladým máte prirodzene najbližšie. Kto iný ako vy ich môže osloviť lepšie a účinnejšie!? Nezúfajte si a nerezignujte hneď po prvých neúspechoch. Vedzte, že toto naše kňazské poslanie sa dá robiť len a len naplno, hoci by vám to malo prebodnúť srdce.

Nemecký teológ Karl Rahner v jednej zo svojich úvah o kňazstve našich dní píše práve o tom: Kňaz zajtrajška bude mužom s prebodnutým srdcom. Prebodne ho svet bez Boha a vlastné neúspechy. Prebodne ho bláznovstvo lásky a povedomie vlastnej úbohosti. On sám však bude pevne veriť, že iba cez takéto srdce môže prúdiť sila jeho poslania.

Drahí ordinandi, ste povolaní slúžiť Kristovi a Božiemu ľudu. budete na oltári nekrvavým spôsobom prinášať obetu Krista, vo sviatosti pokánia v mene Kristovom odpúšťať hriechy a modliť sa a prihovárať za svojich veriacich.

Akým spôsobom realizovať pri všetkom tom výkone služby aj vlastné posväcovanie? Osobná modlitba spojená s meditáciou, celebrácia sv. omše, ľudský prístup nadovšetko. Toto sú osvedčené prostriedky. Úcta k Matke Božej, ruženec… Buďte kňazmi v kňazskom spoločenstve, učte sa nechať si poradiť, byť zdielni, potešiť sa z úspechov iných. Stretávajte sa. Buďte k sebe navzájom štedrí.

Na svojej ostatnej pastoračnej návšteve v Miláne, sv. Otec Benedikt XVI. pripomenul kňazom a zasväteným slová ich arcibiskupa Montiniho, ktoré povedal v kázni počas kňazskej vysviacky v roku 1958: Kňazstvo je stále novým a krásnym pre toho, kto mu venuje milujúcu pozornosť. Sv. Otec potom dodáva: Ak sa Kristus zveruje do rúk kňaza, aby zveľaďoval svoju Cirkev, ten sa zase musí úplne spoliehať na Neho: láska k Pánu Ježišovi je dušou a koreňom kňazskej služby…

Milí moji, nechajte sa strhnúť Ježišom podobne ako sv. Pavol keď zvolal: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Navždy si zapamätajte chvíľu vkladania rúk a modlitby, pretože v nej sa navždy spojíte s Tým, ktorému ste už darovali svoje srdce. A aj keď po rokoch prídu dni, keď tu vaši rodičia a blízki už nebudú, nebojte sa každý deň odovzdávať svoje starosti a strádania do rúk Nebeskej Matky Panny Márie. Ona si vás bude chrániť, bude nápomocná pri otváraní vášho srdca pre Ježiša i pre ľudí, pretože ona bude určite vždy pamätať na to, že ste sviatosť kňazstva prijali práve v deň spomienky na jej Nepoškvrnené Srdce.

Drahí bratia a sestry, pamätajme v modlitbách na týchto našich nových robotníkov v Pánovej vinici a okrem vernosti v službe im vyprosujme aj to, aby boli vo svojom kňazstve spokojní a šťastní. AMEN