Metropola východného Slovenska do vzniku samostatnej diecézy patrila do Jágerskej diecézy. V roku 1347 dostalo mesto privilégiá od Ľudovíta Veľkého a tak sa Košice zaradili na druhé miesto medzi mestami v Uhorsku.

Mesto sa nechalo osloviť reformáciou. Po požiari (13. apríla 1556) opustili mesto dominikáni a františkáni. Katolíci zostali bez kňazov. Počas pontifikátu Gregora XIII. pobudol v Košiciach pápežský diplomat António Possevino SJ a to od septembra do decembra 1583. Práve on vo svojom liste zdôraznil pápežovi urýchenú potrebu zriadenia seminára v Košiciach na výchovu katolíckych kňazov. Jeho návrh nebol v tom čase zrealizovaný.

Jágerský biskup Benedikt Kisdy kánonicky zriadil Univerzitu v Košiciach, ktorá bola zverená jezuitom listinou z 26. februára 1657 v Jasove.

Cisár Leopold I. „Zlatou bulou“ (Bulla aurea) potvrdil túto univerzitu 7. augusta 1660 v Grazi. Jej teologická fakulta nemohla existovať bez kňazského seminára. Zakladajúcu listinu kňazského seminára vystavil biskup Tomáš Pálfy 4. júna 1664 v Košiciach. Svätý Ladislav sa stal patrónom seminára, ktorý sa začal nazývať Kisdyanum – podľa jeho dobrodincu, biskupa Kisdyho. Budova Kisdyana sa nachádzala na Alžbetinej ulici č. 2 (dnes budova Investičnej a rozvojovej banky). Kňazský seminár bol činný až do roku 1760, aj keď už existoval novopostavený kňazský seminár v Jágri (od r. 1709). Univerzita existovala až do roku 1777, kedy 27. augusta Mária Terézia vydala nariadenie „Ratio educationis“, podľa ktorého existovala iba jedna Univerzita, a to v Budíne.

František I. rozdelil Jágerské biskupstvo a zriadil Košické a Szatmárske bikupstvo a zároveň povýšil Jágerské biskupstvo na arcibiskupstvo (23. februára 1804). Pápeť Pius VII. potvrdil rozdelenie Jágerského biskupstva dňa 9. augusta 1804 bulou In universi gregis domici cura. Stavba seminára začala v roku 1805. Poslucháči 1. ročníka teológie boli v Košiciach v roku 1809, aj keď budova ešte nebola dokončená. Na začiatku školského roku 1811/12 bola požehnaná budova kňazského seminára. Z úcty k prvému rektorovi Karolovi Rajnerovi pomenovali seminár podľa sv. Karola Boromejského. Tak sa v tento rok teológia prednášala pre všetky ročníky.

Seminár zažil ťažké chvíle po Viedenskom verdikte, ktorým územie Košíc pripadlo do Maďarska. Väčšina bohoslovcov opustila Košice a v štúdiu teológie pokračovali rozptýlení po diecéznych seminároch na Slovensku. V košickom seminári ostali z nich iba deviati, ktorí pochádzali z tohto územia. K nim sa pripojili bohoslovci z Jágru, ktorí tam študovali pre tú časť Košickej diecézy, ktorá po vzniku Československej republiky v roku 1918 ostala v Maďarsku. Z predstavených a profesorov seminára v Košiciach sa väčšina hlásila k maďarskej národnosti.

Biskup Jozef Čársky 8. septembra 1939 musel opustiť košice a odišiel do Prešova ako apoštoslký administrátor tých častí Košického, Szatmárskeho a Rožňavského biskupstva, ktoré ostali na Slovensku. Do Košíc prišiel Dr. Štefan Madarász 16. septembra 1939 ako nový košický biskup.

Po vrátení Košíc z Maďarska do ČSR v roku 1945 správa územia košickej diecézy bola zverená biskupovi Jozefovi Čárskemu. Predstavení seminára odišli spolu so svojím biskupom do Maďarska. Z dôvodu vojnových pomerov biskup zriadil seminár až v septembri 1945.

Štúdium v košickom seminári sa ukončilo v júni 1950. Bohoslovci mohli ešte urobiť semestrálne skúšky,ale na základe rozhodnutia štátnych orgánov sa mohli prihlásiť na osobitne organizovaný kurz. Keďže odmietli účasť, boli povolaní do osobitných vojenských útvarov. Predstavení a profesori seminára na konci školského roku boli policajne sústredení v seminárnej kaplnke s odôvodnením, že bezpečnostné orgány musia vykonať prehliadku v celej budove, lebo majú správy, že sa tam ukrývajú zbrane. Zbrane sa nenašli, ale biskupský seminár bol zrušený.

Už 10. júla 1950 bol ústne oboznámený ordinariát v Košiciach od zmocnenia Slovenského úradu pre cirkevné veci, že Kňazský seminár sv. Karola Boromejkého bude likvidovaný a jeho predstavení budú disponovaní do duchovnej správy diecézy.

Potom o dva dni neskôr bola spísaná zápisnica v kňazskom seminári o prevzatí budovy kňazského seminára, ktoré prebehlo v dňoch 11. a 12. júla 1950. Budovu v použiteľnom stave prevzalo do správy Krajského národného výboru cirkevné oddelenie v Košiciach.

Vládnym nariadením 112/1950 Zb., zo dňa 14.(26.) júla 1950, bol kňazský seminár zrušený. Len časť bohoslovcov dokončila svoje štúdiá v jedinom kňazskom seminári v Bratislave.

Po páde komunizmu na Zelený štvrtok 1992 biskup Mons. Alojz Tkáč prvýkrát verejne vyslovil svoj úmysel obnoviť kňazský seminár. Dňa 23. januára 1992, po nadobudnutí platnosti Zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd, sa Košické biskupstvo stalo znovu majiteľom seminárnej budovy.

 

http://www.kske.sk