Rehoľa Augustiniánov začala písať svoje novodobé dejiny na Slovensku so schválením arcibiskupa Alojza Tkáča v roku 1995 v Košiciach. Komunita sa venuje pastorácii mládeže, vyučovaniu talianskeho jazyka na stredných školách, vyučovaniu sv. Písma a Patrológie v Košickom seminári, vypomáha vo farnostiach, organizuje rôzne duchovné obnovy a venuje sa duchovnému vedeniu. Veľkým želaním rehoľníkov bolo mať svoj vlastný kláštor. V sobotu 12. novembra za účasti košického arcibiskupa Bernarda Bobera boli požehnané nové priestory.

 

Homília Mons. Bernarda Bobera, košického arcibiskupa – metropolitu:

 

 

Drahí bratia augustiniáni, páter provinciál, bratia a sestry v Kristovi.

V dnešný večer, zídení z rôznych kútov mesta, vyšli sme spoločne na tento vrch modliť sa. Je to výnimočne krásny večer na tomto mieste, pretože okrem nádherného výhľadu na celé mesto, sa na tomto vrchu, tu nad Košicami, rodí čosi nové a zároveň hlboko Božie. Okrem stavby kláštora sú to aj naše srdcia, ktoré splývajú v jedno do spoločných večerných chvál a takto radostne naznačujú, že sa začína písať nová časť histórie jednej veľkej rodiny – rodiny augustiniánov, ktorí si tu postavili dom. Bude to najvyššie postavený kláštor mesta, ktorý sa však nevypína pyšne nad ostatné kláštory a komunity, ale naopak, pokorne pozýva všetkých, aby podľa vzoru sv. Augustína hľadali svoje obrátenie, pokoj a pravú slobodu ukrytú jedine v Bohu.

Dnešný večer naberá ešte viac na dôležitosti aj kvôli tomu, že slávime vigíliu narodením zakladateľa a ideového tvorcu diela, ktoré prežíva vo vás – jeho duchovných synoch a dcérach. Svätý Augustín slávi práve zajtra, 13. novembra svoje narodeniny, čo súhrne predstavuje 1657 rokov odvtedy čo uzrel svetlo sveta. Bolo by časovo náročné pripomenúť si všetky dôležité medzníky jeho pohnutého života, no jednu podstatnú vec, ktorou ovplyvnil myslenie a cítenie celého kresťanského sveta, by som zhrnul do dnes tak nevyhnutnej myšlienky personálnej dimenzie ľudského života.

Augustín objavil a popísal dovtedy nevídaným spôsobom dušu človeka stojacu v samote pred Bohom. Objavil dôležitosť vôle a slobody jednotlivca. Zvýraznil tak jedinečnosť každej ľudskej bytosti. Hľadal záľubu a mal doslova slabosť na spoznávanie vzťahu medzi mojím ľudským JA a nekonečným Bohom. Túžil hlbšie poznať seba a zároveň aj Boha cez osobný vzťah k Nemu. Preto mohol povedať: Deum et animam scire cupio, nihil plus, nihil omnino! Boha a dušu chcel by som lepšie spoznať, nič viac, skutočne nič viac!

Vo chvíli, keď sa ho dotkol Boh, pocítil akúsi neviditeľnú silu, ktorá ho prenikla až do hĺbky a do stredu jeho osoby. Vtedy urobil nádhernú sebareflexiu, revíziu svojho hriešneho života. Hĺbka stretnutia s Bohom odhalila toľkú neslobodu a závislosť, v ktorej roky prežíval. Augustín poznal akou hlbočinou je človek, na základe vlastnej skúsenosti vedel o biede a krehkosti, ktorá sa v človeku skrýva. Poznal akej neslobode a zotročeniu je človek vystavený. Poznáva sám seba ako bezmocného a rozbitého, nahého pred Bohom. Vystrašený sám zo seba vyhlásil: Naše srdce nie je v našej moci! Vo svojich Vyznaniach podrobne opisuje vlastné trápenie i chválu Bohu za záchranu. Veľkosť človeka pochádza jedine od Boha, bez Neho sa človek stráca sám sebe.

To, čo je hodné nasledovania na živote Augustína, ukazuje sa práve v rozhodnosti nezostať len pri nariekaní nad vlastnými chybami. Chcel a veľmi chcel zmenu, no uvedomil si zároveň, že bez Božej milosti to nepôjde. A tak, znova na osobnom prežívaní si naplno vyskúšal ako vyladiť vzťah medzi slobodou a milosťou, ako ho chápať. Hoci milosť podľa neho stojí vysoko nad slobodou človeka a bez nej človek nie je schopný urobiť nič dobré, predsa sa prirodzene vytvára istý model spolupráce medzi slobodou a milosťou, pričom sa Božia milosť vždy zastaví pred slobodou človeka a pýta si povolenie k vstupu.

Mnohé myšlienky, ktoré nám Augustín zanechal, sa zrodili v jeho modlitbe, v rozhovore s Bohom. Čím viac sa odovzdáva živej modlitbe rozhovoru, tým viac sa preňho Boh stáva väčším:

Daj mi sám seba, Bože môj, navráť mi seba, lebo Ťa milujem, a ak Ťa málo milujem, rozmnož moju lásku. Nemôžem zmerať, koľko chýba k mojej dokonalej láske, aby môj život plynul v Tvojom objatí a nikdy sa od Teba neodvrátil, kým sa nepohrúži do skrytosti Tvojej tváre. To jediné však dobre viem, že všade mi je zle, keď som mimo Teba; nech som kdekoľvek mimo seba, alebo hoci aj v sebe. Všetko moje bohatstvo, keď ním nie je Boh, všetko je len úžasným nedostatkom. (Conf. XIII, 8)

Poslednú knihu svojich Vyznaní ukončuje nasledujúcimi vetami: Od Teba (človek) nech prosí, pri Tebe nech hľadá, pri Tebe nech klope. Tak, jedine tak dostane, tak nájde, tak sa mu otvorí. (Conf. XIII, 38)

Jeho život bol turbulentný, no vzťah s Bohom excelentný – mohli by sme zhrnúť o sv. Augustínovi. Spoznal, že bez Boha niet zmyslu, niet slobody, niet cieľa. Bez Neho zostávajú len oči pre plač. V Ježišovi Kristovi spoznáva svojho Záchrancu, nachádza v Ňom pokoj, šťastie a oslobodenie. Odísť od Boha preto pre neho znamená zomrieť, navrátiť sa k Bohu znamená vstať z mŕtvych a bývať pri Bohu znamená žiť.

Som úprimne rád a teším sa, že augustiniánska rodina živená práve týmito myšlienkami veľkého svätca, po mnohých rokoch odmlky znova našla svoj domov tu v Košiciach. Váš otec Augustín na vás pamätá, myslí na vás, neopúšťa vás. Na začiatku procesu vzkriesenia bol o. Pavol Benedik s o. Angelom Lemmem. Ote arcibiskup Alojz Tkáč im na začiatku 90-tych rokov ponúkol bývanie na dómskej fare a neskôr aj priestory na Kostolianskej ulici. Usporadúvali mnohé duchovné obnovy a duchovné cvičenia vo farnostiach, púte do Gaboltova. Postupne prichádzali aj nové povolania, medzi nimi o. Miroslav. Začínali ste doslova od nuly, najprv v Prešove na Solivare, potom na košických sídliskách na Furči a v Ťahanovciach. Od roku 2004 sa komunita rozrástla o nových pátrov, postupne prichádzajú o. Juraj, o. Jozef, o. Milan a o. Rastislav. Nádejnou posilou je najnovšie aj novic Janko. Postupne sa sformovala aj skupina laikov, Augustiniánske bratstvo so 17-timi členmi. V Taliansku pôsobia nateraz traja slovenskí augustiniáni: o. Pavol Benedik, o. Rastislav a brat Andrej. Spoločenstvo sv. Augustína sa sľubne rozrastá. Ste mladí a horliví ľudia, zapálení pre Ježiša. Pri vašich mnohých aktivitách hlavne s mládežou, ku ktorej máte prirodzene blízko, na školách i mimo nich, stanete sa obrannou vežou vysoko nad našim mestom, a veľmi si prajem, aby ste sa s Božou pomocou a s inšpiráciou svojho svätého zakladateľa stali aj svetlom pre celú našu arcidiecézu.

Vy, tu v tomto kláštore, budete k Bohu oveľa bližšie ako mesto dookola, jednak nadmorskou výškou a potom aj výškou morálnou. Zostaňte pri Ňom a nech On sám býva medzi vami a zostáva s vami. Vydávajte o Ňom svedectvo pred týmto svetom.

Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť, preto svieťte na tomto vrchu ako maják vo tmách, pozývajte k sebe všetkých utrápených a hľadajúcich, ale aj tých, ktorí ani v radosti nezabúdajú Bohu ďakovať. Pomôžte tomuto mestu a svetu hľadať pravé hodnoty ducha, dobrotu srdca, pravú slobodu a osobného Božského Záchrancu v osobe milosrdného Ježiša Krista. AMEN