Morálne oceňovanie učiteľov katolíckych škôl

Košice – Seminárny kostol 11. apríla 2012

 

Milí pedagógovia, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Po tieto dni, keď oslavujeme Ježišovo zmŕtvychvstanie ako základ našej viery a nádeje, sme si nanovo sprítomňovali nesmiernu Božiu lásku voči nám ľuďom. Práve v tomto radostnom období veľkonočnej oktávy si uvedomujeme akú veľkú hodnotu a nevyčísliteľnú cenu má naše vykúpenie. Pripomínajú nám to aj slová žalmistu: Cena za vykúpenie života je príliš vysoká, nikdy nebude stačiť, aby človek žil naveky a zánik neuzrel. (Ž 49, 9)

Jedine obeta života Božieho Syna mohla vykúpiť životy ľudí a darovať im večný život v Bohu. Nádherne to vyjadruje aj sv. Ambróz – učiteľ Cirkvi keď prízvukuje, že nič ľudské, ale iba niečo Božské mohlo napraviť hriech, ktorým sa prví ľudia vzdialili od Boha. Človek sám od seba už nebol schopný návratu k Bohu. Boží Syn – Ježiš Kristus je preto jediným a pravým zdrojom záchrany, nádeje a pokoja. Boh, ktorý človeka presahuje, sám ponúka možnosť záchrany.

Preto si my – veriaci ľudia, vážime Zmŕtvychvstalého Božieho Syna a vysoko si ceníme jeho skutok lásky voči ľuďom. Boh nás v Ňom istým spôsobom ocenil a Ním nám daroval veľmi veľa.

Dnes – uprostred veľkonočného týždňa – sme tu preto, aby sme si tiež pripomenuli skutky lásky a vernej služby. Podľa vzoru Božieho Syna sa totiž mnohí úprimne veriaci ľudia rozhodli obetovať svoj život pre dobro iných. Na pedagogickom poli sú to práve učitelia našich katolíckych škôl, ktorí si v mnohých ohľadoch zaslúžia isté morálne uznanie a ocenenie.

A nevyjadruje sa tým iba naša vďačnosť za trpezlivé odovzdávanie vedomostí našim deťom a teda našej budúcej generácii. To, za čo ich dnes chceme oceniť, sa spája práve s veľkonočným tajomstvom, ktoré samo o sebe učí ľudí rozvíjať všetky dimenzie života, nemyslieť len čisto technicky, ekonomicky a pragmaticky, ale zamýšľať sa aj nad zmyslom, významom, hodnotou a cieľom ľudskej existencie. Bez obetavých učiteľov, ktorí praktizujú svoju vieru, ponúkajú ju ďalej a sami sa stávajú svedkami vzkrieseného Krista, by sa tento poklad viery odovzdával oveľa ťažšie.

Dnes si všetci zainteresovaní naplno uvedomujú, že úloha učiteľa, je v procese šírenia viery jednoducho nezastupiteľná. Na katolíckej škole sú to práve oni, ktorí by mali odovzdávať aj akúsi múdrosť pre večnosť: jednoducho, pomáhať svojim zverencom posilňovať ich vieru, nabádať ich k tomu, aby nežili v otroctve hriechu a ohlasovať Kristov pokoj.

Je to línia, ktorá narážala a naráža zo strany spoločnosti vždy na určitý stupeň odporu. Sme svedkami, ako sa rýchlo menia štruktúry štátu a ako sa niekedy vyostruje aj postoj k našim katolíckym školám. Mnohokrát sú vnímané len ako trpené a nevyhnutné zlo a často aj ako školy druhej triedy, ktoré si nezaslúžia podporu zo strany štátu. Odhliadnuc od dosahovaných výsledkov v didaktickom procese, je do pléna často hádzaná otázka: Čo viac môže dať žiakom katolícka škola v porovnaní s ostatnými?

A práve táto otázka by sa mala stať základom úvah o poslaní a význame našich katolíckych škôl. To spomínané viac,  by sa malo odzrkadliť nielen vo vedomostiach našich žiakov a v ich informovaní, ale predovšetkým v štýle a spôsobe ich života – teda v ich formovaní. Svet a jeho inštitúcie väčšinou odmietli kritériá kresťanskej viery, podľa ktorých by sa dali určiť aspoň základné pravidlá a princípy. A preto sme svedkami toho, že svetom vládne chamtivosť, mocichtivosť, manipulovateľnosť a korupcia, partnerská nevera, drogy a iné extrémy. Morálku určujú tí, ktorí majú peniaze. Je tragédiou, keď sa morálka stáva iba vecou dohody!

Na našich katolíckych školách by preto mala dominovať práve opačná ponuka. Ponuka hodnôt, ktoré prezentoval a ponúkal sám Ježiš Kristus. Veľmi pekne to vyjadruje patrón katolíckych škôl sv. Ján Krstiteľ de la Salle: Prvým príkladom je Kristus – učiteľ – a všetci, ktorí túto pravdu učia sa pridružujú k tomuto učeniu!

Úprimne veriaci pedagóg sa preto bude vždy snažiť upevňovať vzťah medzi žiakom a najväčším učiteľom – Kristom. Vzťah s Bohom je pre žiakov – ako vieme – najľahšie kopírovateľný na osobe vyučujúceho. Z jeho prístupu a z jeho života žiaci čítajú a sledujú aký je úprimný.

Nestačí len hovoriť o Ježišovom zmŕtvychvstaní, ako o základe viery a nádeje. My, svedkovia veľkonočných udalostí, mali by sme to dokazovať aj svedectvom života. Tak, ako to po zmŕtvychvstaní dokazovali mužovia a ženy rodiacej sa Cirkvi. Ako praví učitelia Jeho náuky, máme žiť aj sviatostne a neustále Ho spoznávať a sprítomňovať pri lámaní chleba ako Emauzskí učeníci.

My máme dnes pomôcť svetu „zabrzdiť“ vlak, ktorý poháňa ľudská pýcha. Máme ľuďom prinášať nádej, že Boh miluje tento svet, že Ježiš vykúpil aj dnešnú a budúce generácie a že len na nás záleží, či budeme s Bohom spolupracovať, alebo nie. Či budeme veriť Ježišovi, alebo dnešným „spasiteľom sveta“, ktorí chcú zachraňovať a vykupovať terajší i budúci svet iba rozumom a stabilnou ekonomikou.

Ponúknime našim deťom čosi viac! Urobme Ježišovo učenie príťažlivým! Viem, že mnohí z vás sa o to úprimne snažíte a že vám na srdci leží starosť o budúce smerovanie nielen katolíckeho školstva, ale aj národa a Cirkvi. Ocenenie, ktoré vám po sv. omši odovzdám, nech je pre vás povzbudením k ďalším skutkom lásky voči vám zvereným žiakom a študentom. A tak ku vzdelávaniu, aj naďalej pripájajte osobnú horlivosť a zanietenosť v šírení Evanjelia a viery.

Nakoniec to bude sám Boh, ktorý vás ocení tým najkrajším ocenením. Bude to skutočný veniec víťazstva a obrovská radosť i pokoj srdca, po ktorom všetci túžime. A aby ste mohli byť dobrými učiteľmi Kristovej pravdy, zostaňte aj naďalej Jeho vernými žiakmi a učeníkmi! AMEN