Kniha o kardinálovi Jozefovi Tomkovi vychádza v okruhu významných výročí, ktoré sú spojené s jeho životom i s miestami, odkiaľ vyšiel, kde prebýval, kde pôsobil, pripomína v úvode dnešnej prezentácie autor knihy Mons. Marián Čižmár.

 

Pozvanie na prezentáciu  v Aule Teologickej fakulty v Košiciach  prijal i samotný kardinál Jozef Tomko, ktorý sa  poďakoval autorovi Mons.  Mariánovi  Čižmárovi , vydavateľstvu INREMAX Slovakia i ostatným dobrodincom a spolupracovníkom, ktorí prispeli k vydaniu knihy.

 

Predslove k tejto knihe kardinál Jozef Tomko napísal: „Keď mi autor tejto knihy predložil návrh napísať môj životopis, nemal som nijakej ťažkosti dať mu svoj súhlas s poznámkou, že nemám nič proti tomu, materiály sú zväčša verejne známe a môj život sa odohrával na známych miestach. Moja kňazská a biskupská služba mala priebeh, ktorý by azda zaujímal predovšetkým slovenských čitateľov, ktorí ma poznali z verejných vystúpení a z kníh, ktoré som napísal po slovensky. Aj keď som niektoré z nich a tiež svoje prejavy na misijných cestách pripravoval a písal v iných rečiach, vždy som myslel na ich možné použitie v nejakej forme pre Slovákov vo vlasti alebo inde na svete, keď sa to raz dá uskutočniť.

Moja služba Bohu, Cirkvi a ľuďom poznala síce momenty, ktoré si vyžadovali skôr mlčanie ako posudky o ľuďoch a udalostiach, ale odohrala sa zväčša na Božom svetle, pre očami mnohých. Sľúbil som teda dať autorovi materiály, ktoré nemali ráz dôvernosti a povinného rešpektu pred dobrým menom iných.

Autorovi som teda dal plnú dôveru, keď som mu zveril dokumenty a materiály pre môj životopis.  On už poznal a vyskúšal zásady objektívneho spracovania historických udalostí a dokumentov, ktoré som chcel rešpektovať. Preto ihneď od začiatku som zdôrazňoval, že kniha má byť jeho dielo, spracované so zodpovednosťou ozajstného historika. On si mal preveriť aj moje prípadné názory. Bol som však ochotný aj odpovedať na jeho prípadné otázky. Tento postoj som si zachoval aj dnes.

V tomto duchu odpovedám aj na autorovu prosbu napísať úvod k jeho dielu. Nechcem odmietnuť jeho prosbu, prijímam ju s tým, že to je iba „predslov“ ku „Slovu na úvod“, ktorým začína vlastná kniha.

Autor dal svojej knihe podtitul „Život v službe evanjelia“. Tento príliš honosný prívlastok beriem ako výzvu na spytovanie svedomia skôr ako nejaké realistické tvrdenie o celom mojom živote. Ďakujem Bohu za všetko, čo mi v dlhom živote poprial. On vie najlepšie posúdiť, čo bolo naplno v službe evanjelia. Aj o tom musím povedať so sv. Pavlom: „Z  Božej milosti som tým, čím som“ (1 Kor 15,10)“.

Autor knihy Mons. Marián ČIžmár uviedol,  že kniha vychádza v  roku 2018, ktorý je pre kardinála Tomka pamätný tým, že pred 75 rokmi, v roku 1943, mladý maturant gymnázia v Michalovciach Jozef Tomko sa rozhodol svoj život dať do služieb Krista a Cirkvi; v jeseni roku 1943 vstúpil do kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, a na teologickej fakulte Univerzity Komenského začal filozofické i teologické štúdiá. A napokon blíži sa aj rok 2019, kedy uplynie 95 rokov od jeho narodenia (r. 1924), 70 rokov od jeho kňazskej vysviacky (r. 1949), a 40 rokov od jeho biskupskej vysviacky (r. 1979). Pripomínať si všetky tieto výročia kardinála Jozefa Tomka bolo výzvou, ba priam povinnosťou  k napísaniu a vydaniu publikácie, ktorá v základných bodoch predstavuje verejnosti túto významnú osobnosť dejín Cirkvi na Slovensku, ale aj vo svete.

Kniha má 7 častí, v ktorých je zhrnutých spolu 28 kapitol. Prvá časť s názvom Od kolísky k oltáru približuje prostredie, v ktorom Jozef Tomko prišiel na svet, jeho rodnú obec, rodičov a súrodencov, život vo farnosti kde sa formoval v kresťanskej viere. Autor približuje aj postavu miestneho farára a dekana dr. Štefana Héseka, významnú osobnosť, ktorý vysoko pozdvihol ľud, ktorý mu bol zverený aby ho viedol k Bohu a ku kresťanskej kultúre i kultúrnosti života. V kapitole s názvom – Študent gymnázia v Michalovciach – kniha pojednáva o rokoch štúdiá na michalovskom gymnáziu, približuje spomienky Jozefa Tomka na toto obdobie jeho života, v ktorom dôležitú úlohu zohral vynikajúci kňaz a pedagóg dr. Štefan Hlaváč, profesor náboženstva na gymnáziu v Michalovciach. Títo dvaja kňazi, dr. Štefan Hések a prof. dr. Štefan Hlaváč mali rozhodujúci vplyv na formovanie kňazského povolania v prípade Jozefa Tomka. Po maturite v roku 1943 Jozef Tomko sa vydal za hlasom Pánovým, a nastúpil na cestu služby Kristovi v jeho Cirkvi. O tom pojednáva kapitola knihy pod názvom Seminarista v Bratislave a v Ríme. Roky prípravy na kňazstvo boli ťažké, lebo práve zúrila druhá svetová vojna, čo pocítili aj seminaristi v Bratislave,  o čom sa pojednáva aj v tejto knihe. Po skončení vojny biskup Jozef Čársky poslal nadaného bohoslovca na ďalšie štúdiá do Ríma. Strastiplnú cestu do Ríma, ako aj ťažké začiatky vo vojnou zničenej krajine pripomína sám kardinál Tomko.  Čitateľ má možnosť dozvedieť sa aj o spôsobe života seminaristu Jozefa Tomka v rímskom kolégiu zvanom Nepomucenum, v ktorom sa na kňazstvo pripravovali bohoslovci slovenských diecéz spolu aj s bohoslovcami z Čiech a Moravy, a neskôr aj z iných krajín.

Po skončení základného teologického kurzu a predpísanej doby prípravy na kňazstvo Jozef Tomko bol 12. marca 1949 v bazilike sv. Jána v Lateráne vysvätený za kňaza. O tom už pojednáva druhá časť knihy, ktorá má názov V kňazskej službe. Ako kňaz Jozef Tomko zostal naďalej v Ríme, keďže jeho biskup na žiadosť predstavených Nepomucena i vatikánskych úradov súhlasil s tým, aby kňaz Jozef Tomko v Nepomucene vykonával funkciu i službu vicerektora ekonóma. Okrem toho pre kňazov a seminaristov, ktorí v tom čase boli v Ríme, návrat do Československa bol nebezpečný, keďže vo februári 1948 tam došlo k politickému prevratu a moci v štáte sa ujali komunisti, ktorí kruto prenasledovali veriacich, najmä biskupov, kňazov a rehoľníkov. V Ríme popri službe v Nepomucene Jozef Tomko sa venoval aj pastoračnej službe, a tiež pokračoval vo vyšších štúdiách, ktorých ovocím bolo získanie troch doktorátov: z teológie, filozofie a kánonického práva.

V roku 1961 Jozef Tomko nastúpil miesto pracovníka na Svätom ofíciu pod vedením jej prefekta kardinála Alfreda Ottavianiho. Bola to rušná doba, keďže bežali prípravy na Druhý vatikánsky koncil, a aj počas jeho priebehu Jozef Tomko bol v strede tohto diania, ba ako člen Svätého ofícia bol priamo zaangažovaný na rozličných prácach, ktoré súviseli s dianím na koncile. V tejto práci sa osvedčil, čoho dôkazom bol fakt, že bol poverovaný dôležitými úlohami nielen vo Vatikáne, ale aj v zahraničí. Napokon koncom roku 1974 pápež Pavol VI. ho vymenoval za subsekretára Kongregácie pre biskupov. Túto prácu vykonával až do roku 1979.

V júli 1979 nový pápež Ján Pavol II. vymenoval Jozefa Tomka, a dňa 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne aj vysvätil za arcibiskupa, a zveril mu dôležitý úrad Generálneho sekretára celocirkevnej biskupskej synody. O tomto období života Jozefa Tomka i o jeho práci pojednáva tretia časť tejto knihy pod názvom V službe nástupcu apoštolov. V tomto úrade zotrval päť rokov. Intenzívne sa podieľal na prácach a priebehu celocirkevných biskupských synod, a to: v januári 1980 mimoriadnej biskupskej synody holandských biskupov, ktorá sa zaoberala riešením problémov Cirkvi v Holandsku. V tom istom roku, v októbri sa konala riadna synoda o manželstve a rodine, a v roku 1983 to bola riadna synoda o zmierení a pokání.

V máji 1985 počas slávnostného konzistória v Ríme pápež Ján Pavol II. zaradil Jozefa Tomka medzi kardinálov katolíckej Cirkvi, a zveril mu jeden z najdôležitejších postov v riadení katolíckej Cirkvi; vymenoval ho totiž za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Kardinál Jozef Tomko šestnásť rokov stál na čele svetových misií katolíckej Cirkvi. Za toto obdobie prešiel mnohokrát všetky svetové kontinenty. O tom všetkom pojednáva táto kniha v štvrtej časti s názvom Kardinál a prefekt. Čitateľ sa dozvie aj o tom, čo všetko robil kardinál Tomko v tomto období aj pre svoju rodnú vlasť, ktorá bola sužovaná zo strany totalitného komunistického režimu. Všemožne sa snažil pomáhať veriacim na Slovensku i v Slovákom v zahraničí. Ovocím jeho námah bol zrod Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, kde Slováci z celého sveta našli svoj akoby druhý domov,  oporný bod pre posilnenie duchovného života, kresťanskej viery, a vzájomnej spolupatričnosti. Na Slovensko sa snažil posielať náboženskú literatúru, ktorá sa pripravovala práve na pôde Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

Dôležitú úlohu zohral kardinál Jozef Tomko v procese obnovenia náboženského života vo vlasti krátko pred revolučným rokov 1989, v čase priebehu tzv. „nežnej revolúcie“, i v období, keď veriaci aj na Slovensku mohli slobodne vyznávať svoju vieru. Tieto udalosti i aktivity kardinála Jozefa Tomka sú obsiahnuté v piatej časti tejto knihy pod názvom So srdcom na Slovensku.

Šiesta časť knihy s názvom S pápežom na Slovensku približuje účasť kardinála Tomka na prípravách a priebehu troch apoštolských ciest pápeža Jána Pavla II. na územie slobodného Slovenska v rokoch 1990, 1995, 2003. Boli to chvíle radosti a nadšenia, ktoré bolo cítiť na každom mieste.

Siedma časť pod názvom Areopágy činnosti je snahou sumarizovať ďalšie rozličné aktivity kardinála Tomka, ktoré vykonával v čase aktívnej služby, ale aj po zanechaní aktívnej činnosti. Jozef Tomko neustále venoval pozornosť a aj aktívne sa podieľal na rozvíjaní ekumenizmu a medzináboženského dialógu, po dovŕšení 75 rokov života i on bol nútený zanechať úrad z dôvodu veku, no pápeži ho poverovali inými dôležitými službami, ako bola napr. služba predsedu komitátu Medzinárodných eucharistických kongresov, služba pápežského vyslanca v rozličných krajinách sveta, a iné služby, ktoré neraz boli veľmi delikátne. Toto všetko kardinál Jozef Tomko plnil k veľkej spokojnosti pápežov, za čo mu aj oni patričným spôsobom prejavovali vďačnosť.

Popri tejto všetkej práci Jozef Tomko nezabúdal ani na literárnu činnosť, čoho svedectvom sú početné jeho publikácie, prednášky, prejavy, príhovory, kázne, príspevky do rozličných časopisov, vystúpenia na rozličných vedeckých sympóziách, biskupských konferenciách po celom svete. Časť z týchto prác je obsiahnutá aj v bibliografii k tejto knihe. Je preto samozrejme, že aj rozličné inštitúcie Cirkvi, štátov, univerzít, a iných rozličných spoločenstiev udelili kardinálovi za jeho prácu vysoké ocenenia. Aj o tom pojednáva táto kniha.

 

Nedá sa v jednej knihe napísať všetko. Tak, ako knihy o dejinách miest a obcí môžu priblížiť čitateľovi len niektoré udalosti, tak aj kniha o kardinálovi Jozefovi Tomkovi chce poskytnúť informácie, ktoré čitateľovi umožnia vytvoriť si základný obraz o tejto významnej osobnosti. K tomu bola zvolená aj  metóda písania. Značný priestor je daný výrokom hlavnej postavy deja, Jozefovi kardinálovi Tomkovi. Je v nej množstvo výrokov, myšlienok, spomienok, názorov, usmernení kardinála Jozefa Tomka pre život, čo  môže byť užitočným pre tých, ktorí sa v budúcnosti odhodlajú písať, či budú rozprávať pri rozličných príležitostiach o kardinálovi Jozefovi Tomkovi.

Práca je osobný, svojský pohľad toho, kto sa odvážil podpísať  sa pod toto dielo. Neraz aj váhal, či vôbec má sa podpísať, veď fakticky podstatnú časť tejto knihy tvoria výroky kardinála Jozefa Tomka, citáty z jeho prác, homílií, prednášok, príspevkov do rozličných časopisov. Sám kardinál Tomko na to poukazuje v Predslove k tejto knihe: „Kto sa trochu vyzná v mojom životopise, ten nájde v knihe odozvu mojich spisov, ktoré som vydal behom viacerých desaťročí, ako aj hlavné dokumenty, ktoré som vydal v rôznych rečiach a ktoré už dnes ťažko nájsť. Osobne to považujem za pozitívnu stránku tejto knihy a náhradu za akési „vybrané diela“ z mojej tvorby. Sú to najmä dva diely „Na misijných cestách“ (I. Rím 1989, II. Trnava 2003), „Na životných cestách“ (Trnava 2008), „Hľadieť za obzor“ (SSV 2014)“.

Želáme si, aby aj táto práca prispela k prehĺbeniu nielen poznania života Cirkvi, ale aj umocneniu lásky k Cirkvi, a jej dobré ovocie nech je na slávu  Boha a pre duchovné dobro všetkých ľudí dobrej vôle.

Veríme, že pre tých, ktorí pozorne čítali túto knihu, toto čítanie bolo „zaujímavé a príjemné“, čím sa naplnilo prianie kardinála Jozefa Tomka, ktoré vyjadril v Predslove k tejto knihy pre jej čitateľov.