Pôstne obdobie vrcholí slávením Veľkej noci, ktoré nazývame sviatky vykúpenia. Čo to však znamená? Znamená to, že Kristus nás vykúpil svojou smrťou a my sa k tomu máme hlásiť, veriť tomu všetkému a hotovo? Prečo nás však potom apoštol Pavol vyzýva: S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse? Možno si dnes málo uvedomujeme hlbokú pravdu o tom, že s konceptom vykúpenia veľmi úzko súvisí problematika otroctva a slobody. Keby sme k tomu hľadali aktuálnu súčasnú paralelu, tak by sme sa mohli zamýšľať nad spojením závislostiexekúcie.
Najdôležitejším biblickým obrazom je však obraz vyslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva. Zrejme všetci dobre poznáme, ako sa Jakub a jeho synovia dostali do Egypta. S Jozefom, ktorého tam predali vlastní bratia, bol však Boh a tak sa dostal k spravovaniu celého Egypta a k záchrane nielen Egypta, ale aj okolitých národov. Takto sa stal, podľa Božieho predvídania, záchrancom aj jeho vlastného domu. Do Egypta priviedol celý svoj rod, ktorých vtedy bolo iba zopár desiatkov osôb a je zaujímavým faktom, že národom sa Izrael stal až počas svojho područia v Egypte. My všetci sa totiž rodíme v otroctve, z ktorého nás Boh túži vyslobodiť. A toto posolstvo obsahuje dokonca aj prvé prikázanie Desatora: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptského otroctva.
Jozefov príbeh je nádherným prorockým predobrazom Vykupiteľa, ktorý zapredali jeho vlastní a našiel domov u pohanov, aby sa napokon jeho bratia obrátili na neho a vytvorili národ, ktorý bude Božím vyvoleným národom.
Najdôležitejšia otázka pritom znie: prečo ich Boh chcel vyslobodiť? Chce Boh riešiť iba ľudský systém? Šlo iba o akúsi dôležitosť nezávislosti vyvoleného národa? Neraz aj dnes sledujeme utopistickú nádej mnohých ľudí, ktorí veria tomu, že vymyslíme taký dobrý a dokonalý politický, či spoločenský systém, že už človek nebude musieť byť dobrý. Lenže opak je pravdou: ak človek nie je dobrý, žiaden systém to nevyrieši.
Ak však nie kvôli otroctvu, tak prečo potom Boh vyslobodil izraelský národ z egyptského otroctva? Odpoveď nájdeme v knihe Exodus v 4. kapitole: Toto hovorí Pán: „Izrael je môj prvorodený syn.“ Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil!
Slúžiť Bohu znamená byť v stave postaviť sa do služieb Božieho kráľovstva. Boh vykupuje človeka kvôli tomuto, aby sa cez neho mohla prejavovať jeho moc.
Preto pomažme aj dnes bránu našich úst krvou Baránka a v bdení očakávajme prechod nášho Boha aj cez nás život.

ThDr. Vladimír Šosták, PhD.
biskupský vikár