Ondrej Szabó [Sabó] pochádzal z veľmi dobrej šľachtickej rodiny. Otec sa volal Matej, matka Mária, rod. Tomšová; rodičia mu zomreli v detskom veku, a tak zostal sirotou. Jeho situácia nebola najhoršia, pretože sa ho ujali príbuzní. Študoval na gymnáziách v Krupine, Gyöngyösi, Jágri, 1756 sa stal ostrihomským klerikom a začal študovať filozofiu a teológiu na univerzite v Trnave. Seminár sv. Štefana, 1758 Pázmaneum Viedeň, 1759 PhDr., 1760 SS.Th.Dr., 1760 pracuje v aule diecézy, 1761 vicerektor kňazského seminára sv. Štefana v Ostrihome, 1763 na cirkevnom súde, 1764 tajomník kapitulného vikára, 1767 apoštolský protonotár, 1768 riaditeľ kancelárie arcibiskupského vikariátu v Trnave, 1768 bratislavský kanonik, 23.7.1773 (-1804) inštalovaný za ostrihomského kanonika, 1773 rektor Generálneho seminára Trnava, 1775 rektor Pázmanea Viedeň, 1776 titulárny prepošt a rektor Trnavskej univerzity. R. 1777 Mária Terézia rozhodla preniesť univerzitu z Trnavy do Budína. Členom osobitnej premiestňovacej komisie bol aj A. Szabó. 1778 budínsky prepošt, rektor teologickej fakulty v Budíne. Jozef II. v roku 1783 zrušil diecézne semináre a zriadil generálne. Za prvého rektora bratislavského generálneho seminára vymenoval A. Szabóa (viedol ho do 13.1.1788). 11.11.1783 novohradský archidiakon, 1785 titulárny opát S. Jacobi de Silisio, 1788 titulárny novijský biskup, 1790 poslanec kapituly, 15.7.1795 svätoštefanský prepošt, 1797 opäť rektor bratislavského seminára, 1800 budínsky arcibiskupský vikár, 1804 prvý košický biskup.

Duchovenstvo diecézy si z úcty k prvému biskupovi vybralo za patróna biskupstva sv. Ondreja, apoštola.

Sám k sebe bol prísny, pedant, zapaľoval ľudí, bol štedrý a dobrosrdečný otec ľudu. Zariadil biskupskú rezidenciu, obstaral byty pre kanonikov (venoval 30 tisíc zlatých), zabezpečil vhodné priestory pre kňazský seminár. Roku 1809 tam umiestnil bohoslovcov 1. ročníka, v školskom roku 1811/12 už všetky ročníky. Roku 1816 uskutočnil kanonickú vizitáciu humenského dekanátu a postupne navštívil všetky farnosti biskupstva. Rázne vystupoval proti zosvetáčteniu kňazov a proti verejným prehreškom, najmä fajčeniu kňazov. Žiadal od veriacich, aby mu také prípady oznámili. Pozornosť venoval aj chudobným žiakom a umožnil im absolvovať štúdiá.

Počas vakancie bol za kapitulného vikára zvolený František Rimanóczy († 10.5.1821), veľprepošt, opát konventu de Kolbán a košický farár. V tom čase sa v Košickom biskupstve nevyskytli žiadne vážnejšie problémy.

* 10. 1.1738 Vinica (okres Veľký Krtíš)
o. 1760
e. 20. 8.1804 Pius VII. konzistoriálna bula 27.10.1804
k. 18.11.1804 Jáger František Xav. Fuchs, 1. jágerský arcibiskup
m. 4. 6.1804
i. 18.12.1804 Košice
+ 27. 9.1819 Košice, 2.00
p. 1.10.1819 Košice, krypta katedrály

Štít na kartuši. Na šľachtickej korune stojaca holubica s rozpätými krídlami, držiaca v zobáku trojitú ružu. Nad štítom šľachtická koruna, vpravo mitra, vľavo berla s točením von. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.