Anton Ocskay [Očkai]. Potomok starého zámožného zemianskeho rodu z Očkova (Nitrianska stolica), ktorý mal majetky v Above a Zemplíne; otec sa volal Imrich, matka Ignácia, rod. Splényiová. Študoval v Košiciach, stal sa klerikom Jágerskej diecézy, filozofiu absolvoval v Jágri a teológiu na univerzite v Pešti ako pázmanista, 13.2.1813 PhDr. A. Ocskay nemal kanonický vek, preto bol vysvätený iba za diakona. Pokračoval v štúdiách na viedenskom Augustíneu, 1818 ceremonár, kaplán a domáci katechéta pri Štefanovi Fischerovi, jágerskom arcibiskupovi, 1820 SS.Th.Dr., 1823 c. k. dvorný kaplán a prefekt viedenského Augustínea, 1826 profesor na teologickej fakulte v Pešti, 1827 veľkovaradínsky kanonik, 1832 kráľovský radca a titulárny báčsky biskup (Bacensis), miestodržiteľský radca, 1838 archidiakon, 1838 košický biskup.

Bol učeným, dobrým a zásadovým človekom. Za Ferdinanda I. (1835-1848) bránil v otázke miešaných manželstiev cirkevné stanovisko. Kládol dôraz na vzdelávanie duchovných. Vydal osobitné nariadenie ohľadom farských knižníc. Podporoval hnutie spolkov striezlivosti. Aj za jeho služby sa stali prírodné pohromy; v júni roku 1845 mesto postihla povodeň, ktorá spôsobila škody aj na katedrále; roku 1846 vypukol v Košiciach hrozivý požiar, ktorý postihol značnú časť mesta. Katedrála bola zachránená vďaka nebojácnemu nasadeniu obyvateľov. Sviatosť birmovania vo svojej diecéze vysluhoval v rokoch 1841, 1842 a 1845. Zomrel počas krajinskej porady v Budíne.

Počas vakancie, ktorá kvôli nepriaznivej politickej situácii trvala dva roky, bol za kapitulného vikára už tretíkrát zvolený Ján König, kanonik a košický farár. Spravoval diecézu až do 30.5.1850. Najmä v roku 1849 sa neraz dostal do ťažkej situácie, keď raz musel vyhovieť maďarským, raz cisárskym požiadavkám. Po vojne ho za to cisárska vláda aj ako Nemca brala na zodpovednosť a z nepríjemnej situácie sa dostal len tak, že odvolal svoje nariadenia, ktoré vydal počas vojny v prospech maďarskej vlády.

Poltený štít. Vpravo stojaca postava medveďa (klokana?) držiaca roztvorenú knihu a stojaca na pažiti. Vľavo kráčajúci pes na pažiti, v hornej časti sú vedľa seba hviezda, slnko a kosáčik mesiaca. Dve korunované helmy. Z prvej vyrastajú dve trúby, medzi ktorými je štylizovaný pasúci sa vták. Z druhej helmy vyrastá vlk (medveď), držiaci trojitú ružu. Nad prikrývadlami vpravo mitra, vľavo berla s točením dovnútra. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.

* 5. 6.1795 Plechotice
o. 2. 8.1818
k. 18. 8.1839 Stoličný Belehrad, Ladislav Barkóczy, stoličnobelehradský biskup
m. 17. 5.1838
e. 18. 8.1838
i. 1.10.1839 Košice
+ 13. 9.1848 Budín (Maďarsko), 9.30
p. 16. 9.1848 Budín (Maďarsko), františkánsky kostol