Otec Ján, mestský lekár, matka Johana, rod. Benedinová. Navštevoval školu v Skalici, 1831 vstúpil v Prievidzi k piaristom, kde absolvoval i noviciát, 1834-1835 filozofia Vacov, 1836/37 gymnaziálny učiteľ v Leviciach, teológia Nitra a Jur pri Bratislave, na peštianskej univerzite získal doktorát filozofie, 1840 vyučoval na piaristických gymnáziách vo Vacove a Pešti, 1844 vychovávateľ v rodine grófa Pálffyho, vyslanca v Benátkach, 1858 prešiel do Kaločskej arcidiecézy, 1858 kaplán v Baji, 1858 notár cirkevného súdu, 1864 tajomník a knihovník kaločského arcibiskupa Jozefa Kunszta, 1865 kaločský kanonik, 1868 rektor seminára, 1869 veľkríž Leopoldovho radu, 1870 ho arcibiskup Ladislav Haynald menoval za správcu arcibiskupských majetkov v Kaloči, 1872 titulárny szépkutský opát, 1877 košický biskup, 1881 skutočný vnútorný tajný radca, 1882 veľkríž Radu Františka Jozefa, 1886 vacovský biskup, intronizovaný 27.3.1887, 1888 Rad železnej koruny I. triedy.

V priebehu piatich rokov navštívil všetky farnosti v diecéze. Mimoriadnu pozornosť venoval školstvu, zavádzal nové metódy vyučovania maďarského jazyka v nemaďarských školách, oživil činnosť diecézneho Spolku na podporu chudobných študentov, dbal o dodržiavanie školskej dochádzky a o vyučovanie dievčat, podporil rozvoj košických katolíckych učiteľských ústavov. Vydal nariadenia na spravovanie cirkevných majetkov a dôsledne ich kontroloval. Chcel čím viac venovať na dobročinné ciele, preto žil skromne a šetril, kde mohol; preto si vyslúžil povesť “skúpeho”. Kto sa však dozvedel o pravej príčine “skúposti”, vážil si ho. Dal vyše 1,3 milióna forintov na stavby kostolov, cirkevných škôl, sirotincov, opravu katedrály, založil dievčenský výchovný ústav Sancta Maria v Prešove (venoval naň 50 tisíc zlatých). Keď ústav vyhorel, poslal aj z Vacova roku 1887 okolo 20 tisíc zlatých a roku 1898 ďalších 25 tisíc zlatých na jeho rozšírenie. Za jeho biskupského pôsobenia prebehla jedna z najrozsiahlejších reštaurácií dómu podľa plánov Imricha Steindla. Pri prácach objavili základy staršieho gotického jednoloďového kostola. Pri komplikovaných reštauračných prácach bol charakter katedrály značne pozmenený. Z trojloďového kostola sa stal päťloďový. K. Schuster prispieval do náboženských časopisov.

Po odchode K. Schustera z Košíc bol 23.3.1877 za kapitulného vikára zvolený František Szabad, veľprepošt a košický farár, ktorý bol od r. 1884 zástupcom biskupa Schustera.

 

Štít na kartuši. Horná tretina štítu šesťkrát delená, v dolnej časti za skríženými brvnami písmeno P. Nad štítom kríž, vpravo mitra, vľavo berla s točením dovnútra. Všetko prevýšené biskupským klobúkom.

* 31. 7.1817 Skalica
o. 1840
e. 1. 7.1877 Pius IX
k. 23. 9.1877 Kaloča (Maďarsko), Ladislav Haynald, kaločský arcibiskup
m. 6. 5.1877
i. 2.10.1877 Košice
t. kon.1886 Vacov (Maďarsko)
+ 23. 7.1899 Vacov (Maďarsko)
p. ?