Pokoj vám!

Drahí bratia a sestry, pozdravujem vás slovami zmŕtvychvstalého Ježiša v najväčší kresťanský sviatok. Liturgia Veľkej noci nám sprítomňuje základnú pravdu našej viery: „Vstal som z mŕtvych a som stále s tebou“. V týchto slovách vidí prvé slová Syna, ktorými sa po vzkriesení obrátil na svojho Otca. Tými istými slovami sa Ježiš obracia aj na nás. Každému z nás hovorí: „Vstal som z mŕtvych a teraz som stále s tebou“.

„Stále s tebou“ – túto ustavičnú blízkosť zmŕtvychvstalého Pána skusuje apoštol Peter a ďalší učeníci. Naozaj je to Ježiš živý žijúci uprostred nich, ktorý už neumiera. Jeho zmŕtvychvstanie je čosi neočakávané, presahujúce ľudské chápanie, úplne nové, a predsa skutočné, čo sa nedá poprieť. Ježišova nová prítomnosť mení ich počiatočné rozpaky, váhania a pochybnosti na radosť a odvahu. Je trvalá a nekončí sa ani okamihom Nanebovstúpenia. Apoštoli si boli istí, že je stále s nimi a pri nich tak blízko, ako môže byť blízko len Boh.

Osobné stretnutie so vzkrieseným Ježišom zmenilo nasmerovanie života Šavla z Tarzu, budúceho apoštola Pavla, a stalo sa pre neho absolútnou pravdou: „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Ale Kristus vstal z mŕtvych“ (1Kor 15, 14.17.20).

Viera v zmŕtvychvstalého Ježiša je súčasťou identity každého kresťana, základom pre život podľa Evanjelia. Táto viera spojená s konkrétnymi skutkami, ktorými dosahuje svoju dokonalosť, má moc spasiť naše duše, ale bez skutkov je mŕtva (Jak 2, 14.22.26).

Tu by som chcel upriamiť našu pozornosť na nedeľu, ktorá má úzky súvis s vierou v Zmŕtvychvstalého a jeho prítomnosťou s nami až do skončenia sveta.

Evanjeliové správy hovoria, že tretí deň po Ježišovej smrti bola práve nedeľa. V ten deň sa vzkriesený Ježiš stretáva so svojimi učeníkmi, napĺňa ich pokojom a radosťou. O týždeň, v ďalšiu nedeľu, znova prichádza medzi zhromaždených učeníkov. Preto od čias apoštolov sa nedeľa považuje za Pánov deň, za deň vzkrieseného Krista, ktorý je nielen spomienkou na minulú udalosť, ale je aj slávením jeho prítomnosti v zhromaždení, ktoré on sám neustále zvoláva.

Evanjelista Lukáš dosvedčuje, že prví kresťania sa „vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42). Nedeľa sa stala privilegovaným časom pre ohlasovanie evanjelia, pre vyznanie viery v Ježišovo zmŕtvychvstanie, pre kresťanskú bohoslužbu. Tak je to zachytené už v spise z prvého storočia s názvom Učenie dvanástich apoštolov: „V Pánov deň sa budete zhromažďovať, lámať chlieb a vzdávať vďaky“ (Didaché, 14, 1).

Ďalší spis Didascalia apostolorum z tretieho storočia pripomína veriacim: „V Pánov deň nechajte všetko a ponáhľajte sa do svojho zhromaždenia, lebo je to vaša chvála voči Bohu. Inak, akú výhovorku budú mať pred Bohom tí, čo sa v Pánov deň nezhromažďujú počúvať slovo života a sýtiť sa božským pokrmom, ktorý zostáva večným?“ (II. 59, 2-3).

Pre kresťana katolíka sviatočný spôsob prežívania nedele a zúčastnenie sa na sv. omši je samozrejmou súčasťou života. Od najstarších čias to bolo aj určitým znakom, ktorý ho robil odlišným od ostatných, ako to zachytil Plínius mladší v liste cisárovi Trajánovi okolo r. 110. Píše, že kresťania „sa schádzajú v istý deň pred východom slnka a spievajú Kristovi ako Bohu chválospevy“ (Epistulae, X, 96).

Ako zvykneme v našich rodinách prežívať nedeľu? Ako Kristom vykúpení alebo ako tí, ktorých život je uponáhľaný, ťaživý, ba až prázdny, lebo nevieme či nechceme si nájsť čas pre Pána Boha?

V Desatore Božích prikázaní je jeden jediný krát použitý výraz: „Spomni si“ – „Pamätaj“,  a to v súvislosti so sviatočným dňom. Treba nám pamätať, že nedeľu nemožno redukovať na víkendový odpočinok nanajvýš spojený s rôznymi spoločenskými akciami. Nedeľa nie je ani pracovným alebo obchodným dňom. Človek nemôže byť otrok práce hnaný vidinou zisku.

V dnešnú veľkonočnú nedeľu vás chcem pozvať slovami blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. k znovuobjaveniu kresťanskej nedele vo vedomí, že „čas venovaný Kristovi nie je nikdy stratený, ale je to čas získaný na hlboké poľudštenie našich vzťahov a nášho života“ (Dies Domini, 7). Nestačí sa modliť individuálne a v súkromí svojho srdca. Je dôležité sa zísť, tvoriť spoločenstvo, ktoré vzdáva vďaku Pánovi, Bohu nášmu. V nedeľu prinášame do kostola svoje radosti i bolesti, úspechy v škole a v práci, seba samých „ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“ (Rim 12, 1). Slávením Eucharistie sa stretávame s Bohom, počúvame Jeho slovo a prijímame sviatostného Ježiša ako posilu do ďalších dní. Deň Pána je zároveň aj dňom človeka, lebo popri účasti na bohoslužbe poskytuje dostatočný priestor pre oddych, pre plnšie venovanie času svojej rodine, pre službu chorým a  opusteným, pre radostnú zábavu (DD 68.72).

Spôsob prežívania nedele má svoj vplyv na celkový spôsob života. Prežívaná po kresťansky je pravidelne opakujúcim sa zážitkom emauzkých učeníkov, ktorým horelo srdce, keď im Vzkriesený Ježiš vysvetľoval Písma a dal sa im spoznať pri lámaní chleba. Je zdrojom duchovného zdravia, sily, radosti a pokoja, podporou stability rodiny a lepších vzájomných vzťahov.

Preto vás, ktorí sa usilujete každú nedeľu prichádzať na bohoslužbu, povzbudzujem k vytrvalosti a k tomu, aby ste „neopúšťali naše zhromaždenia“ (Hebr 10, 25).

Vás, drahí bratia a sestry, pre ktorých z rôznych dôvodov nebola doteraz každá nedeľa kresťansky prežitou, chcem uistiť, že dvere do chrámu sú pre vás stále otvorené ako znak Ježišových slov: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11 ,28). Chýbate nám a som presvedčený, že pri trochu dobrej vôli táto Veľká noc môže byť vašim návratom k nedeľnej účasti na sv. omši.

Bratia a sestry,

počas nasledujúcich dvoch mesiacov bude v našej arcidiecéze prítomná relikvia sv. Cyrila v rámci celoslovenskej prípravy na 1150. výročie príchodu slovanských vierozvestov k našim predkom, ktoré oslávime v roku 2013. Duchovní otcovia vás informujú, kedy vo vašom dekanáte a v ktorom kostole bude možnosť verejnej úcty, ktorú je vhodné spojiť s oživením povedomia ich apoštolských zásluh a veľkého evanjelizačného diela pre náš národ. Cyrilo-metodská misia nepochybne poskytla pevný základ pre naše dnešné kresťanské, národné a kultúrne žitie. Bola mocným potvrdením, že Vzkriesený Pán je stále s nami a že sa o nás stará a vedie nás k sebe.

Pozývam vás na také malé duchovné stretnutie pri relikvii sv. Cyrila spojené s úvahou o tom, ako žijeme Evanjeliové hodnoty a cyrilo-metodský duchovný odkaz v dnešnej dobe, ako sa naša viera prejavuje skutkami aj so zreteľom na kresťanské prežívanie nedele, ako  sme o tom dnes spoločne uvažovali.

Všetkých vás pozdravujem a prajem, aby Vás sprevádzala radosť a pokoj Vzkrieseného Pána. K tomu vám žehnám v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého.

 

 

Mons. Bernard Bober 

 arcibiskup-metropolita

 

pastiersky list na stiahnutie: Pastiersky list na Veľkonočnú nedeľu 2012