V sobotu 16. júna sa v Dóme sv. Alžbety uskutočnila kňazská vysviacka. Pre službu v košickej arcidiecéze boli vysvätení Kristián Karch, Michal Lacko, Lukáš Mohler, Peter Pasternák, Michal Pavlík, Peter Schmotzer. Ďalší dvaja novokňazi boli vysvätení pre službu  v Koinonii Jána Krstiteľa.

Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober v homílii povedal , že  je to tak pre nich, ako aj pre nás všetkých, veľký Boží dar.

„Dostať od Boha do daru kňazov, to je pre Cirkev i pre svet veľká Božia milosť. Celé roky sa pripravovali na tento okamih, tešili sa na túto chvíľu.

Nič, drahí bratia a sestry, nie je dnes dôležitejšie pre Cirkev a svet, ako to, že sú medzi nami kňazi. A ako je dobre, že sú! Kňazi nám dávajú to, čo pre náš život najviac potrebujeme. A čo je to, čo najviac potrebujeme? Je to odpoveď od Boha, ktorú potrebujeme počuť a nasmerovanie nášho života k večnosti, ktorá usporiada všetko ostatné v tomto živote. Je to niečo, čo žiaden človek nevyprodukuje sám zo seba.

Preto kňaz musí dávať ľuďom to, čo sám zo seba dať nemôže. V tom je ukrytá užitočnosť kňazskej vysviacky. Ako kňazi totiž neprezentujeme a neponúkame seba samých, ale to, čo je väčšie ako my sami. Predstavujeme a odovzdávame to, čo presahuje naše schopnosti, naše nadanie, to, čo by sme sami od seba nedokázali nikdy urobiť. Je to sila nášho Pána, sila jeho lásky a moc jeho Slova. My ponúkame jeho samého – Ježiša Krista ukrižovaného a vzkrieseného.

Kňaz nie je len funkcionárom, aj keď musí poctivo riešiť ekonomické záležitosti a administratívu. Kňaz nie je iba sociálnym pracovníkom, aj keď je povolaný k starostlivosti o chudobných a trpiacich. Nie! Kňaz je cez kňazskú vysviacku v prvom rade napojený na Pána. Je to Boží muž. Už nehovorí iba vo svojom mene. Neohlasuje vlastnú zvesť. Je to evanjelium, ktoré mu bolo zverené, a ktoré prichádza od Boha.

Kňaz, má byť muž, ktorý stelesňuje svätosť. To je to prvé, čo od kňaza možno očakávať. Nie to, či má organizačný talent, či je intelektuálne podkutý, ale má byť na ňom viditeľné niečo zo svätosti. Cirkev nepotrebuje veľa byrokratov a funkcionárov, ale oduševnených misionárov, zapálených entuziazmom komunikovať skutočný život.

Viem, milí synovia, že tak ako my starší kedysi, aj vy dnes máte svoje očakávania spojené s kňazskou službou, arcidiecézou či celou Cirkvou. Ale vedzte, že aj Ježiš má svoje očakávania, aj on od vás niečo očakáva. Aj ľudia čakajú od vás ochotu, prívetivosť, dobré slovo ale hlavne večné Slovo a sviatosti preplnené Božou silou a pokojom. Usilujte sa o túto prirodzenú ľudskú dobrosrdečnosť, aby ste tak postavili dobrý základ pre nadprirodzené pôsobenie Božej milosti.

Musím povedať, že v našej arcidiecéze máme veľa dobrosrdečných, jedinečných a usilovných kňazov, diakonov i laikov, ktorí s nimi spolupracujú. Mnohí sú vyčerpaní vo svojej službe a niekedy sa im dokonca zdá, že svoje úsilie vynakladajú nadarmo., že mnohým ľuďom vo farnosti nezáleží na živote s Bohom. Buďme si však istí, že u Boha nič nie je stratené či nepovšimnuté. A aj keď vašu námahu mnohí neocenia, aj keď si ju nestihne všimnúť biskup, dekan či farár, Boh o tom všetkom vie, a on to raz aj zúročí.

Všetky naše pastoračné aktivity vyživujme novou úrodnou pôdou. Myslím tým, aby sme pri všetkom čo robíme, vyžarovali väčší vnútorný pokoj a viac žili z našich vnútorných síl. K tomu potrebujeme breviár, ruženec, adoráciu, meditáciu nad Svätým Písmom.

Milí naši bratia, čoskoro novokňazi, vy ste naša radosť a nádej pre budúcnosť a život našej Košickej arcidiecézy! Vonku, v teréne každodenného života na vás čaká veľa ľudí. Majte ich radi, obetujte pre nich svoj život, povzbudzujte ich vo viere, upevňujte v radosti, dvíhajte ich zo zeme keď padnú, a sami buďte úprimní pred sebou i pred Bohom v častej svätej spovedi. Žite z Eucharistie! Slávte ju s najväčšou úctou a tak, ako to chce Cirkev.

Každý deň posilňujte svoj osobný vzťah s Kristom. Nemá to byť uzavretie do privátnej sféry. Správna kňazská spiritualita je vždy otvorená pre iného, a preto je dôležité, aby sme sa ako kňazi jeden o druhého starali. Patríme do jedného presbytéria.

Dávajte na seba pozor, na cestu si toho veľa neberte, ani nezhromažďujte, buďte jednoduchí pred týmto svetom, ale pravdiví a autentickí! Choďte teda, ohlasujte, vysluhujte sviatosti, buďte verní a prineste Kristovu lásku do sŕdc ľudí, ktorí na vás už čakajú“, pripomenul v závere svojej homílie Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup.