Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Košice 8. decembra 2011

 

         Milí seminárni predstavení, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Každý jeden človek je čímsi výnimočný. Je to originál Stvoriteľa. Každý jednotlivec sa čímsi vyznačuje. A predsa máme aj niečo spoločné. Aký to bol však ten prvý človek, ktorého opisuje kniha Genezis? Ako muža a ženu ich Boh stvoril. Adam nazval svoju ženu Eva (život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich (Gn 3, 9-15). Tým človekom, tou matkou všetkých žijúcich sa stala Eva, žena, ktorá urobila, ako sa na prvý pohľad zdá, banálnu chybu a zatiahla do toho aj svojho muža, ktorého milovala a už v tom boli obaja. Táto chyba mala ďalšie následky: Adam hovorí: Ona je na vine, Eva ale hovorí: had je vinný! Vždy a počas celých dejín nám tento spôsob zvaľovania viny na iného zostal vlastný: vždy je vinný niekto iný, len nie ja! A táto žena Eva sa aj v tomto stáva matkou všetkých žijúcich.

Drahí bratia a sestry, tento biblický príbeh vôbec nie je naivný, aj keby nám v dnešnej dobe na prvý pohľad tak mohol pripadať. Nie sme ale aj my ľudia dnešnej doby presne takí istí ako tá Eva a ten Adam? Aj my často robíme chyby, ktoré presne ako vtedy na začiatku, aj teraz vyzerajú na prvý pohľad ako zanedbateľné a bezvýznamné, a potom zrazu zisťujeme, že nesú so sebou nedozierne následky a trpké účinky. Často si povieme: Veď som bol iba trochu nazlostený, iba trošku som zvýšil hlas! A v skutočnosti môj rozorvaný pohľad sprevádzaný krikom a zlosťou zranil toho druhého viac ako moje slová. A aj keď si po čase možno uvedomíme svoju malú chybu, predsa máme v sebe tendenciu ospravedlniť sa poukázaním na iných: Ja som to predsa nechcel, nechal som sa premôcť, on nemal začať, a nakoniec aj môj otec bol taký energický!

Kto je teda v konečnom dôsledku zodpovedný za toto naše neprimerané správanie, náš otec, alebo jeho otec, alebo prastarý otec? Ale ako si počínali oni vo svojich životoch, ubití infláciou, vojnou, pohromami?! Nie sme skôr všetci takí, že robíme chyby, a keď sa potom príde na to, že sú veľké a ťažké, chceme sa razom zbaviť zodpovednosti a ospravedlniť sa, že predsa niekto iný je na vine?!

Buďme úprimní, často robíme chyby, práve kvôli tomu, že aj na nás boli spáchané mnohé chyby a neprávosti. Sme aktérmi hriechu, pretože aj my sami sme sa veľakrát stali obeťou hriechu. Odkaz na tých, ktorí nás niekedy v živote zranili platí často ako základ a odôvodnenie toho, že my zraňujeme iných.

Cirkev nazýva toto prepojenie a tento negatívny súvis medzi členmi ľudského pokolenia ako dedičný hriech. Sme často vinní preto, že iní sa skôr previnili na nás a voči nám. V tomto sa ukazuje aký účinný je dedičný hriech v našom živote. Sme deťmi spomenutej Evy, nie preto že by sme od nej zdedili nejaký konkrétny hriech, ale preto, že sa nám stále vodí podobne ako jej.

Zdalo by sa, že táto situácia je neriešiteľná. Vždy zvaliť vinu na iného, kvôli tomu, že iní sa previnili voči nám. To by bol začarovaný kruh počas života všetkých generácií. Z toho by už nebolo východiska. Aj kniha Genezis spoznáva túto reťaz súvislosti, keď v príbehu Boh zobral na zodpovednosť všetkých a potrestal ženu, muža a nakoniec aj hada. Boh pozná tento súvis, ale neprijíma ho ako ospravedlnenie. Adam to ešte skúšal a chcel zvaliť vinu na Boha keď hovorí: Na vine je žena, ktorú si mi dal Ty Bože za spoločníčku! Teda nakoniec si na vine Ty, Bože!

         A práve dnešný človek rozmýšľa podobne ako Adam. Mnohí povedia: Ty si nás Bože postavil do tohto sveta a do tohto života a Ty si stvoril svet tak, že sme krehkí a musíme vždy znova padnúť. Nepripisuj vinu nám, ale nes ju Ty sám, Bože! Toto tvrdia ľudia, ktorí si neuvedomujú, že na vine je vždy slobodná voľba a teda človek sám.

Boh o tom vie. Vie, že si mnohokrát sami zapríčiňujeme veľa zla, aj medzi sebou navzájom. Tu nie je vinný Boh, ani prírodné živly. Preto Boh volí tretiu možnosť a o nej hovorí aj dnešný sviatok. Hovorí: Je tu človek, menom Mária, Matka Ježiša z Nazareta. Tejto žene dal Boh veľký dar. Postaral sa o to, aby bola schopná už od prvého momentu svojej existencie spracovať všetko to negatívne a všetky tie neprávosti čo bude musieť v živote pretrpieť a znášať, a aby sa cez to všetko sama nikdy nesklonila k neprávosti a hriechu. Takto v tejto žene Boh rozbil uzavretý kruh hriechu. A to nie pre jej vlastný profit, ale pre spásu všetkých. Preto sa iba v nej sám Boh pre nás chcel stať človekom.

Na toto všetko myslíme, keď slávime dnešný sviatok. Boh sám sa rozhodol niesť naše viny a naše neprávosti, ktoré tak radi zhadzujeme vždy na iných. Chce nás povzbudiť a pomôcť niesť bremeno i zodpovednosť za naše hriechy. Chce nám ukázať, že cesta k prekonávaniu hraníc vlastnej hriešnej prirodzenosti je možná a že sa to dá s pomocou Jeho milosti!

Preto je naša Nebeská Matka Panna Mária povzbudením a výzvou pre veriaceho človeka. Je možné s Božou pomocou byť lepším, je možné bojovať s pokušeniami k hriechu. Nie sme celkom skazení a predurčení k tomu aby sme iba padali a jeden druhému ubližovali. Jej Syn Ježiš Kristus nám prichádza na pomoc v našich slabostiach a aj jej mocný príhovor láme putá hriechu.

Na začiatku druhej svetovej vojny, v Poľsku, kľačal pred obrazom Matky Božej vojak poľskej armády. Srdce mal ťažké, z domova totiž dostal zlé správy. Ako sa tak modlil, začul, že niekto narieka pred hlavným oltárom a vrúcne sa modlí. Bol to ďalší vojak, avšak z nepriateľského nemeckého tábora, ktorý prišiel do chrámu, aby našiel útočište a pokoj pre svoju dušu. Po chvíľke vstal a išiel k oltáru Matky Božej. Keď to ten poľský vojak uvidel, popodišiel k nemu a povedal mu: Ako dobre, kamarát, že aj v tomto nešťastí máme spoločnú Matku, ktorá nás dáva dokopy.

Drahí bratia a sestry, je dobré, že máme takú Matku, ktorá nás spája. Ona sa stala novou Evou, novou matkou tých žijúcich, ktorí sa nechali osloviť Božou milosťou, vedia si priznať vinu a ďakovať Bohu za odpustenie. Toľko krát si nás privinula k sebe, za svoje deti, a toľkokrát nám otvárala oči aby sme spoznali vlastné neprávosti.

Preto dnes oslavujme Boha za to, že práve v človeku menom Mária, začal lámať okovy otrockých závislostí a súvislostí, a že cez svojho Syna, ktorý sa z nej narodil, nás učí vyznať sa zo svojich vín a prosiť o odpustenie.

AMEN